Ako som zvládol Spartan Race Sprint

V tomto článku sa dozviete ako jeden suchý mierne pupkatý chalan (na obrázku vľavo) predbehol kadekoho, až tomu sám neveril.

Presne mesiac pred Spart Race Sprint vo Valčianskej doline som písal článok o tom, ako sa plánujem pripravovať. Áno, mesiac pred pretekom. Dovtedy som žiadnu extra sparťanskú prípravu nerobil, a popravde ani potom jej nebolo veľa.

Ak ste článok čítali, tak viete, že som sa na pretek chystal s minimálnou prípravou. Chcel som vedieť spraviť pár zhybov a aspoň niekoľko burpees. No. Tak ani to sa mi nepodarilo.

Ako som netrénoval na Spartan Race

Dám vám jednu radu: keď sa pripravujete na nejaký pretek a máte tréningový plán – určite sa nechoďte zničiť na nejaký iný pretek.

Dva týždňe pred Spartan Race som totiž absolvoval Magnezitársku 60, ktorá mi síce trvala 7 hodín a 45 minút, no to stačilo na to, aby som si pár dní nevedel za pomoci vlastných stehien čupnúť. Vyše týždňa som ešte cítil ako sa telo spamätávalo z preteku.
Pred Magnezitárskou 60 sa mi v rámci prípravy na Spartana podarilo za cca týždeň dostať zo štyroch zhybov ku siedmim. Magnezitárska 60 ma vrátila pekne na začiatok, ale pár dní pred Spartanom som s hviezdičkami pred očami začal znovu ťahať k siedmym zhybom. Nebolo to síce plánovaných desať, ale v tom práve spočíva to moje horké ponaučenie, a síce že sa nedá konzistnente a efektívne trénovať, a zároveň pretekať.

Takto nenatrénovaný som teda išiel na svoj prvý Spartan Race. Výsledok? Pre mňa naozaj pekný čas. 47 minút a 25 sekúnd, 327. miesto z cca 2300 mužov. Nie zlé. Ako sa mi to podarilo vykúzliť? To sa dozviete nižšie.

Spartan Race (Valčianska dolina) je hlavne beh

Takže. Ako sa mi to podarilo? No, takto: bežal som. V tom bol celý ten trik. Tento pretek vo Valčianskej doline bol tak na 80% o behaní, behaní do kopca, trailovom behaní, behaní v blate.

Prvý a najväčší kopec.

Nechcem tým povedať, že prekážky nie sú náročné, no ak ste aj strávili pár sekúnd naviac na niektorej prekážke, ľahko ste to dobehli v kopci – ak ste vedeli behať do kopca. Už len samotný pretek začínal prebrodením rieky a potom výbehom na zjazdovku. A ďalej sa väčšinu času behalo po zjazdovkách alebo v lese pri zjazdovkách. Tu mal bežec so slušnou kapacitou pľúc a schopnosťou behu do kopca dosť veľkú výhodu nielen oproti ostatným rekreačnejším účastníkom, ale aj oproti omnoho svalnatejším a pomerne rýchlym pretekárom.

Trošku terénu.

Pri Spartan pretekoch, ktoré sa konajú inde nemusí beh alebo beh do kopca hrať až takú veľkú úlohu, no vo všeobecnosti by som povedal, že to je stále väčšina zvládnutia preteku, ako aj úspechu na ňom. Takže, ak chcete natrénovať na Spartan Race, určite nevynechajte beh. Bežte veľa, do kopca rýchlo, z kopca tiež rýchlo, a občas sa hoďte do nejakej mláky.

Prekážky sa dajú zvládnúť

Väčšina prekážok bola zvládnuteľná aj pre niekoho, kto nemá nejakú veľkú silu v rukách (t.j. ja). Trochu rozumu tiež pomáha. Zistil som nasledovné (a upozorňujem, že v nasledujúcich komentároch bude zo mňa hovoriť ten, kto nákupy v supermarkete vykladá na pás podľa váhy/objemu/rozbitnosti x geometrický tvar):
Hlavne s úsmevom.
Rúčkovanie. Tu je potrebné mať suché ruky a teda si ich utrieť niekde pod pazuchy, alebo do hornej časti trička, ktorá je ešte suchá. Potom sa už len rozbehnúť a nezastavovať. Čím kratšie sa držíte na jednotlivých tyčiach, tým menšia šanca je, že spadnete. Aj preto je dobré počkať, kým máte pred sebou voľno.
Preliezanie, podliezanie a zase preliezanie. Takto som nazval tri prekážky, ktoré sú vždy umiestnené za sebou. Prvú je potrebné preliezť ako taký plot, a ďalšie podliezť po zemi a preliezť cez dieru v stene. Tá prvá je asi najnáročnejšia, no nestratíte veľa času, ak si predtým premyslíte, ako ju zvládnete a možno si aj pomôžete vyložením nohy hore. Tak nemusíte ťahať iba rukami.
Klzká naklonená rovina s lanom. Táto prekážka mala pred sebou dve veľké jamy s vodou a blatom, takže to bola celkom zábava.
Namiesto namočenia plochy sa namáčajú pretekári.
K samotnej naklonenej rovine stačilo len trochu rozumu. Dôležité je ísť vystretý a použiť lano na udržanie tela tak, ako keby ste kráčali po rovnom chodníku. Takto máte ťažiško ďaleko za nohami a ste zapretí, čiže sa vám nebude šmýkať.
Pety práve predvádza vyššie opísanú techniku. Profík.
Ťahanie niečoho po zemi. Na tomto preteku konkrétne sme ťahali niečo ako veľkú dlaždicu či strešnú škridlu na reťazi. Ťahali sme ju po krátkom okruhu v riadne hlbokom blate. Niektorí tento kus aj zdvihli a niesli, čo nie je veľký problém, len to sťažuje obratnosť a schopnosť udržať rovnováhu, ktorá je v takom blate dôležitá. Ja osobne som to ťahal po zemi s tým, že som reťaz akoby skrátil a pridvihol, aby som tam to blato neoral celou plocou dlaždice.
Lanová stena. Tu určite treba ísť opatrne. Stena je pomerne vysoká, no vždy máte kam položiť nohu, či kde sa chytiť. Lepšie je liezť po kraji, pretože tam sú laná pevnejšie a prípadne sa môžete chytiť aj stromu, na ktorý je stena upevnená, čo uľahčí prešupnutie sa na druhú stranu. Opatrne ísť sa však hodí aj preto, že keď som bol už skoro hore, začal liezť ďalší pretekár a tak sa to celé začalo menej predvídateľne kývať.
Šplh na lane. No, čo povedať, šplh na lane. Bol ale náročný tým, že lano bolo tak zablatené a zaschnuté, že stvrdlo a stratilo pôvodnú ohybnosť. No ak poznáte techniku, je to ľahké. Leziete nohami.
Zdroj
Blato pod ostnatým drôtom. Toto bola prekážka, ktorá zabrala asi najviac času na dokončenie. Jednoducho preto, že bol ostnatým drôtom sa bolo potrebné preplaziť na celkom slušnú vzdialenosť. (No nie až takú dlhú ako vo Vechci minulého roku.)
Človek rýchlo prišiel na to, či sa pod drốt zmestí aj keď je na štyroch len mierne rozkročený, alebo či musí vymyslieť niečo iné, lebo je vysoký. Ja nie som veľmi vysoký a preto som sa tam zmestil takmer na štyroch. Najlepšie je ísť po kraji, pretože tam je ostnatý drôt najvyššie a zároveň je redší ako v strede. Ajkeď na inom preteku to možno spravia lepšie a drôtu bude všade rovnako veľa.
Každopádne, v tom blate človek tiež rýchlo zistil, že každú chvíľu naráža kolenami do kameňov. Tie moje boli teda slušne dobité. Vymyslel som si však jednoduchú taktiku ako ísť efektívnejšie, ak idete po štyroch. Očami som hľadal miesta, kde boli väčšie kôpky blata a kolená som kládol vyslovene tam. Pár kameňov som ešte trafil, no ak sa to aj stalo, nebolo to také nepríjemné, ako trafiť kameň bez tlmiaceho blata. Ruky som otočil tak, že som kládol na zem celý lakeť a mierne ohnutou dlaňou som sa zachytával kopčekov blata, alebo si takéto chyty vytváral. Takto som vedel minimalizovať odreté kolená a aspoň trošku zvýšiť rýchlosť, keďže nemám žiaden vojenský výcvik a pod ostatným drôtom sa neplazím pravidelne.
K ostatnému drôtu ešte jedna vec. Ak vidíte niekoho pred vami, ako sa zahačkal o tričko, štartovné číslo či zapínací špendlík, pomôžte mu a uvoľnite ho. Urobíte tak dobrú vec. A o pár metrov možno bude odhačkávať on vás.
Náš Belo vylieza spod drôtu.

Lezecká stena. Tak na túto nemám návod na úspech. Tu som totiž burpeesoval. S istotou však viem nasledovné: 1. pri lezení držte ťažisko čo najbližšie ku stene. Zadok pricapiť na stenu. Snažte sa byť čo najviac na nohách, ruky sú omnoho slabšie. Ak sa dá, lezte nohami (napríklad sa možete nohami odraziť na prestup k ďalšiemu úchytu); 2. ak sú steny zablatené (čo určite sú), hľadajte takú, na ktorú svieti slnko. Blato bude suché a budete sa ho môcť dobre držať; 3. a nedržte sa horného okraja steny! Nie je to povolené a ani by to nemalo byť možné. Nám tam na preteku dali ostnatý drôt, no to nestačilo. Tá stena by mala byť jednoducho tak vysoká, aby sa nedalo liezť za pomoci horného okraja.

Ešte leziem. Tuto Petyslav ilustruje ako sa to nemá. :)
Už burpeesujem.
Hod oštepom. K tomu veľa nemôžem povedať, no skúste to možno natrénovať doma. Inak ostáva len uchopiť oštep pri ťažisku a snažiť sa s tým krivým kusom dreva niečo trafiť. Možno pomôže štastie, (ako to bolo u mňa).
Takto vyzerá ten čo (náhodou) trafí.
Väčšina Behnaboso.sk teamu na preteku. Čakáme na stenu, preto ten veget.
Tretí člen teamu. Najvysmiatejší.
Pneumatika. Nie je vlastne až taká ťažká. Ale to tiež záleží od preteku. Čupnite si k nej a postavte sa nohami. Nedvíhajte ju rukami a chrbtom, to je blbosť, odpíšete si chrbát, ako sa to dozviete aj na plagátoch v čakárni u doktora.
Piesok vo vreci. Treba niesť do kopca. Dobré topánky sú veľká výhoda ak je kopec samé blato. Pri zdolávaní kopca je dobré vedieť, že naše telo je nastavené na rýchlejšie kroky a nie tie dlhé a pomalé. Robte teda krátke a rýchle kroky a vycupitajte (ako sa už len s vrecom na ramene cupitať dá) hore kopcom. Vrece je asi lepšie mať na pleci než ho niesť pred sebou v rukách.
Vyťahovanie závažia. Priznávam sa, ako som sa dozvedel až v cieli, omylom som vytiahol ženské závažie, keďže organizátor dobrovoľník sa flákal a neorganizoval to tam. Každopádne, znovu platí, že treba použiť trochu rozumu. Chytiť lano do rúk a potom sa trochu pustiť dozadu, aby závažie vyletelo hore ťahané vašou váhou, a nie silou rúk. Určite nie je ťažšie ako vy, takže táto taktika by mala fungovať dobre.
Bojovníci. Tí pred cieľom. Zrejme z nedostatku dobrovoľníkov tam boli len dvaja namiesto štyroch, no snažili sa, to im treba priznať. Išiel som na nich pomaly, pretože veľkú kinetickú energiu (rozumej: že máte veľkú rýchlosť) ľahko použijú proti vám. Obzvlášť ak nie ste Jackie Chan a vaše reflexy nie sú také rýchle ako niekoho kto má zvládnuté bojové umenie, ktoré by tu využil. Zopár bodrých účastníkov tu veru vďaka svojej kinetickej energii aj letelo pár pekných metrov. Nezabudnite však, že tu sa môžete iba brániť, a nie útok opätovať :)
Náš Belo vraj pišťal ako školáčka (zdroj informácie: komentár na FB)
Poznámka: Dievčatá, pre vás je toto ľahké. Sparťania sú historicky veľmi nepresní a sú gentlemani. Maximálne s tou veľkou palicou dostanete po zadku.
Bojovníci ležérne strašia dievčatá.

Dobre sa obujte

Ako správny topánkový geek som sa na štarte poriadne obzeral, v čom idú ľudia na pretek. Až som sa čudoval, koľko ľudí má na nohách cestné bežecké topánky alebo dokonca číny. Toto sú tí, ktorí potom v blatistom 45% stúpaní zastali a nevedeli sa ďalej pohnúť. Za ten čas, čo chytali rovnováhu som ich ja obiehal. Jednoducho, tento Spartan Race bol taká malá oslava Inov-8 X-Talon. Tie topánky sa v tom vyslovene vyžívali. Toto je terén, v ktorom vyniknú, a nie tých pár blatistých pseudo-mlák, čo stretnem ja počas svojich behov. Nemôžem ich vynachváliť dosť. Ak hľadáte vynikajúce topánky pre Spartan Race, môžem len odporučiť Inov-8 X-Talon 190 alebo 212. Jedna krása.
Takto vyzerali na trati. Po umytí v potoku sú ako nové.
Inov-8 X-Talon 190
Oblečenie. Tuto musím upraviť svoje odporúčanie z môjho pôvodného článku. Na Spartan Race som si plánoval zobrať technické tričko a ľahké šortky. Nakoniec som si zobral bavlnené tričko, lebo to som bol ochotný zničiť (a vobec nevadilo, že je bavlnené, dobre slúžilo ako uterák). Tiež svoje rozhodnutie bežať v trenkách by som zmenil na odporúčanie zobrať si radšej niečo dhšie a priliehavejšie (no stále čo najmenej savé). Napríklad krátke bežecké elasťáky vám ochránia zadok na šmýkalke a také, čo idú cez kolená pomôžu pri lezení pod ostatným drôtom. Nehovoriac o tom, že blato sa vám nedostane tam, kde určite nechcete, aby sa vám dostalo, ahem.
To, že som nemal ponožky mi vadilo iba prvých 100 metrov po prebrodení rieky, keď som mal v topánkach okamžite asi pol kila malých kamienkov. Ale neskôr som už mal iné problémy, než nad takýmito drobnosťami sa zamýšlať.

Zvládli sme to!

A bola to celkom sranda.
Vysmiati šašovia pred (videli lietadielko).
Zablatení šašovia po. (Matúš, Belo, Pety)
A čo vy? Boli ste? Chystáte sa?

Ešte jeden záver

Prehovára k vám manželka tuto pána vedúceho predajne. Chcem, aby bolo jasné, že to, že môj muž a otec dvoch našich detí šiel na pretek takmer úplne nepripravený je pomerne málo zodpovedné, a tento článok vás k tomu v žiadnom prípade nenabáda. Takže trénujte čo sa do vás vojde, a nerobte z toho experimenty, vaše ženy (tiež chrbát, kolená, chrbtica, atď.) to ocenia. Na adrenalínových pretekoch treba siahať po čo najlepšom pomere tréning : šťastie, lebo šancí na zranenie je tu dosť aj bez slabého tréningu. Ten jeden chlapík s kritickým zranením, ktorý sa nevedel dočkať pomoci by vám tiež určite povedal pár slov.

2 Replies to “Ako som zvládol Spartan Race Sprint”

  1. Juuuj som sa pobavila, dakujem za vesely clanocek:-)) planujem spartana teraz 6.8. a tie fotecky mi celkom dodali odvahu. Natrenovane mam —– nic, akurat jedneho Tvrdaka, co je asi cajickovy odvar a par behov, takze uvidime ci motyka vystreli. Kazdopadne dikes:-))) a do behaniaaaaa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *