Je to práve mesiac od jednej z najväčších svetových ultra súťaží Ultra-Trail du Mont Blanc. My sme mali v Chamonix niekoľkých našich kamarátov, a tiež sme tohoročné UTMB ešte celkom nespracovali. Výborný americký ultrabežecký časopis TrailRunner sa k nemu tiež vrátil, keď pár dní dozadu uverejnil kratučké video od DuctTapeTV. V ňom elitní bežci Rory Bosio (tohto aj minuloročná víťazka medzi ženami), Jason Schlarb (celkovo štvrtý) a Mike Wardian (skončil celkovo na 123. mieste) opisujú svoju skúsenosť s tohotočnou súťažou a dumú nad tým prečo je UTMB liga sama osebe.
Ak vám íngliš nejde celkom podľa predstáv, máme pre vás aj preklad sprievodného textu.
A kým kliknete Play, upozorňujeme ešte na UTMB race report Mira Uličného (toho z nášho prvého podcastu), ktorý si UTMB tento rok absolvoval, a naozaj užil. Špeciálne venujte pozornosť posledným odstavcom, v ktorých opisuje príchod do cieľa. V jeho dvoch videách vidíte čo za šialenstvo vládne v Chamonix, ktoré tam domáci venujú každému jednému bežcovi, elita-neelita. Chalani dobiehali tesne pred koncom časového limitu, takže to, čo vidíte na Mirových videách sa deje zhruba po 45 hodinách od začiatku preteku. A spomeňte si ako to vyzerá v Košiciach po prvých štyroch hodinách maratónu, keď finišerom pomaly nemá kto tlieskať.
Ak nad týmto pretekom uvažujete, môžeme vám na to len pekne východniarsky povedať: “Do teho!” Je málo akcií, ktoré majú rozmer životného sna, veď si len pozrite oficiálny instagramový feed mestečka Chamonix. Do teho! Myslite len na to, že pre nadchádzajúce UTMB sa sprísnili regule, a na prihlásenie na 168km trať už vám bude treba osem bodov. Zoznam kvalifikačných súťaží kade-tade po Európe a ich bodovú hodnotu hľadajte tuto.
A teraz, Play.
Sprievodný text
Mike: “UTMB je súťaž, ktorú som mal na svojom zozname želaní posledných štyri či päť rokov. To, čo ma na nej naozaj zaujalo je fakt, že poznám veľmi veľa úžasných bežcov, ktorí majú za sebou UTMB a po návrate takmer jednohlasne tvrdia, aký je to cool pretek a aká fantastická skúsenosť a kultúra.”
Jason: “Akože, bolo to fantastické. Konkurencia, počet súťažiacich, história preteku, fakt, aká nádherná trať to je, a potom miera, do akej sa na preteku súčastňuje miestna komunita, to všetko z UTMB robí v podstate SuperBowl všetkých bežeckých stomíľoviek. V podstate bez diskusie.”
Rory: “Je to veľmi pekné a skutočne malebné. Bežíte cez tie malinké švajčiarske dedinky, a všetko vyzerá dokonale.”
Mike: “V tento rok začalo samozrejme pršať. To spôsobilo, že trať začala byť neuveriteľne plná blata, a technickejšia než bola predtým. Ja som tam bol tento rok prvýkrát, a na niektorých miestach som sa na to len díval, a hovoril si: ‘Tak toto nie je možné, určite sa od nás nečaká, že mám ísť tam hore. A odrazu (smiech) vidím niekoho pred sebou, kto ide práve tým smerom.’ Čiže je to možné, a je to práve tam, kde mám ísť.”
Rory: “Snažila som sa udržať tempo. Necítila som sa nejako úžasne a extrasviežo. To, čo ma v skutočnosti otravovalo viac bol zostup na posledných asi tridsiatich kilometroch. Nie výstup, ale zostup. Tam som mala pocit, že sa neviem oprieť o svoje vlastné nohy.”
Jason: “Ja som sa cítil skvele, hlavne kvôli tomu, že som na túto súťaž čakal tak dlho, kvôli tomu, že je to taká nádherná trať a je to niečo čo som doteraz nikdy neurobil. Bol som pripravený do toho ísť, bol som nadšený, že do toho idem, vlastne všetko prebiehalo tak, že to muselo mať dobrý koniec.”
Mike: “Finiš je superjedinečný. Je to priamo v strede Chamonix, hneď vedľa je bar, premávka je úplne uzavretá, je tam obrovská masa ľudí, ktorí jasajú. Ľudia sa tak tešia, že tam ste, vedia, že prichádzate do cieľa, čakajú na vás.”
Rory: “Je to milé, keď počujete vlastné meno, hlavne v cudzej krajine, keď vás povzbudzujú a volajú na vás, a určite to nie je nikto koho poznáte. Je to strašne super a obrovská podpora.”
Mike: “Cítite ako tam vibruje energia a nadšenie. Je to fakt jedinečné miesto.”