#behlieci
Tak som sa prihlásil na košický polmaratón. Ako klub som uviedol “Bosonohý dogtrekker”. Má tam byť ešte pár dogtrekkerov, priateľov, tak som sa k nim pridal. Mestskú džunglu nemá nikto z nás veľmi rád, tak zatiaľ polmaratón. Je to na takejto akcii aj naša premiéra.
Bez veľkých batohov, na rovnom a tvrdom teréne, bez psov, bez krásnych výhľadov, no s dobrou náladou. Taký je moj plán. Tiež by som to chcel zvádnúť v originál Luna sandáloch, ktoré ešte iba idem vyrobiť.
Minulý týždeň sme strávili v Danišovciach pri Spišskej Novej Vsi. Moja manželka tam išla pracovne a my sme sa k nej pridali.
 |
| Okolie Danišoviec je pekné. |
Aj napriek tomu, že som väčšinu času trávil s bosonohým dogtrekkerom juniorom, podarilo sa mi ísť si pár krát aj zabehať. Dobre bolo a tešíme sa na ďalšie dva podobné pracovno-dovolenkové týždne toto leto.
 |
| Tadiaľto sme sa nosili (na fotke Benjo na chrbte), aj behali. |
Pred odchodom na tento výlet som si kúpil behacie šortky Craft a môžem povedať, že v nich je veľmi fajne. Len v nich vraj vyzerám smiešne, či čo. Šak uvidíte. (Na Havinošľape, nie na fotke nižšie.)
 |
| S týmto malým zábavným chlapíkom som konečne mohol stráviť nejaký kvalitný čas. |
Ako vidieť z poslednej fotky, po okolí sa dalo chodiť veľa aj naboso. Občas nejaké kamienky, alebo rozbité chodníky síce spomalili, ale to nevadilo. Ku koncu týždňa sa o mne hovorilo ako o “prírodnom mužovi”.
V momente, kedy sme sa zdvihli od obeda a išli nastúpiť do naloženého auta na cestu domov, sa mi moje sandále roztrhli. Tak som ich tam rovno nechal. Ostatné topánky som už mal zbalené a aspoň som mal dobrú výhovorku chodiť a šoférovať zvyšok dňa naboso.
Potom ma na odpočívadle kdesi pred Prešovom štipol ovad a neuveriteľne mi opuchlo celé lýtko a neskôr aj členok a zvyšok nohy. Do konca dňa som tak mal ďalší dôvod chodiť naboso – noha sa mi nezmestila do topánok. Tak som chodil naboso po obchodnom centre, šoféroval, a bol trochu naboso aj vonku a večer so psami.
Po návšteve pohotovosti, nejakých ATB, ďalších liekoch a takmer štyroch dňoch noha už nepôsobí všeobecný záujem. Už bolo na čase, veď pozajtra máme už byť na Havinošľape.
Mimochodom, na pohotovosti mi povedali, že už videli všeličo, ale že za ten deň som to vyhral ja. Na veterine mi povedali, že mám elefantitídu, čo mávajú kone.
Medzitým domov dorazil DIY kit na Luna Sandále. Prilepil som kožu a zháňam dierkovač, aby som mal pekné dierky. Chcel by som ich stihnúť poskladať ešte na Havinošľap tento piatok. Zabehávať ich netreba, šak načo. Uvidíme.
 |
| Vibram Neoprene podrážka, hnedý kus kože, čierne široké Leadville 10mm šnúrky a lepidlo. V balíku mi prišla aj tetovačka |
Mimochodom, v piatok skoro ráno štartujeme na Ultimate Tropical Adventure, alebo akú to má Havinošľap posledné roky prezývku. Tohto roku bez povinného bivaku a na novej trase!
Síce som v nedeľu mal problém zohnúť sa a zdvihnúť niečo zo zeme, môžem hrdo prehlásiť, že som prežil svoj zatiaľ najdivokejší dogtrekking. Na tohtoročnom LONGu v Brezne sme dokonca skončili druhí! Týchto 100km dalo naozaj zabrať.
 |
| Oddych pred posledným serióznym stúpaním. Zatiaľ všetci suchí. |
Kým napíšem nejaký dlhší report, pozrite si fotky (na Facebooku alebo na Picase).
V krátkosti chcem spomenúť poslednú sobotu a “môj” neformálny dogtrekking Bankov – Kojšovka a späť. V rámci tréningu a utužovania dogtrekerských vzťahov sa ku mne pridalo takmer 10 ľudí a keďže sme sa všetci dobre prešli, vyvenčili a prežili, považujem akciu za úspešnú. Ďakujem!
 |
| Neštartovalo sa v dvoj-minútových intervaloch :-) |
Trasa bola celkom príjemná, a jej zvládnutie (cca 42km) trvalo 8 a viac hodín. Ako vidíte, nikto sa príliš neponáhľal. Prvý bol Pety, druhá Maja, tretí som dobehol ja a ďalší za mnou, ajkeď niektorí mali auto inde ako na Bankove, niektorí zase odbočili a pokračovali iným smerom, ale veď práve aj o túto voľnosť mi išlo. Očkovák nepriniesol ukázať nikto, zato muffiny od mojej drahej manželky dostali všetci.
 |
| Väčšine sa veľmi deliť nechcelo. Alebo nedalo? |
Ja som väčšinu cesty na Kojšovku prešiel s Viktorom a Beou. Prevažne sme kráčali, vybehli a zbehli pár kopcov a skúšali ako Viktorov Bar ťahá. Všetci traja sme experimentovali s obuvou, takže to pre nás bolo nové. Ja som mal na nohách Merrell Trail Glove, Viktor druhú generáciu mojich (našich?) vlastnoručných sandálov a Bea nejaké športové sandále.
 |
| Viktor v sandáloch a Bar (naboso). |
Moje bosé Merrelly sa veľmi osvedčili, držali dobre, dýchali výborne, ďaždu sa nám vyhnúť podarilo a aj keď som pár krát poriadne, ale naozaj poriadne zakopol, prsty mám celé a bez modrín. Nechty tiež v pohode. Akurát ma trochu prekvapilo, že topánky celkom povolili, ale to stačilo len trochu dotiahnuť. Mal som na nohách ponožky a moje nohy vyzerali, ako keby som išiel na boso. Vnútorná časť topánky, kde sa dotýka chodidla sa zmenila zo žiarivo žltej na čiernu. Ani jedno z toho mi však nevadilo. Záver teda je, že tieto topánky sú stále najlepšie na dogtreky a trailové behanie, čo som kedy mal.
 |
| V cieli. Nohy aj topánky v poriadku. |
Viktor si preskúšal sústredenie a trpezlivosť v sandáloch, ktoré náš vyšli asi na 3 eurá pár, a zvládal to výborne, až kým mu cestou späť, niekde pod Kojšovkou, jeho veľký pes nepristupil jednu sandálu, ktorá sa v dôsledku toho roztrhla (bočná dierka). Viktor išiel ďalej naboso (až po Lajošku) a tam sa obul do náhradnej obuvy. To je výkon!
 |
| Prach pomohol zastaviť krvácanie. |
Bea, inšpirovaná, prišla na štart v športových sandáloch a takmer to aj zvládla – zastavil ju len presilený sval na nohe, ktorý pravdepodobne objavila len vďaka sandálom, a aj to len pár kilometrov od cieľa. Paráda. Na druhý deň dokonca aj vedela chodiť. Rhea (jej pes) to tiež nakoniec prežil, ale nebolo to ideálne.
 |
| Vraj protidažďový tanec. |
Ostatných v Salomonoch a podobných srandách ani nespomínam. Akurát možno Maju, ktorá nadšene vyskúšala moje Merrelly a pri prvom pobehnutí veľmi rýchlo prišla na to, že naboso sa na pätu nedopadá, tak jej cvakla sánka. Ale veď práve o to ide pri behaní naboso alebo v bosích topánkach – získanie správnej formy.
 |
| Búrka okolo nás. |
Takže sobotu hodnotím veľmi pozitívne – jediné, čo mi chýbalo bola moja manželka a moj malý syn. To sme potom v nedeľu doháňali.
Ďalší víkend nás čaká Brezno – už sa neviem dočkať.
Dovtedy si pozrite fotky z tejto akcie:
V rámci tréningu a príprav na už naštartovanú sezónu by som chcel ešte pred svojim prvým tohoročným LONGom skúsiť absolvovať plus mínus 50km v jeden deň. Tiež preto, aby som vyskúšal, čo na to psy, hlavne ten nový.
A ako som nad tým rozmýšľal, napadlo mi, prečo z tejto súkromnej akcie nespraviť nejaký komorný samoorganizovaný dogtrekking. Veď komunitu v Košiciach máme veľmi dobrú, tak sa možno pridajú aj viacerí. Aspoň to bude zaujímavejšie.
Propozície
Dátum: 21. mája 2011 (sobota)
Odporúčaný čas štartu: medzi 5:00 a 8:00
Trasa: Horný Bankov – Kojšovská Hoľa (po červenej a v závere po žltej) a späť, cca 45km
Svoju účasť môžete označiť vo Facebookovej udalosti, alebo v komentároch pod článkom.
Pravidlá sú (viac-menej) tie známé, dogtrekové.
Termín prihlásenia, štartovné, povinná výbava ani ďalšie veci, ktoré vlastne nemá kto kontrolovať, alebo nie sú potrebné v tomto neformálnom dogtrekku nie sú.
Trasa
Trasa je jednoduchá a väčšinou sleduje červenú turistickú značku, ktorá je súčasťou Cesty hrdinov SNP. Od chaty Erika, resp. zo sedla Kojšovky to je na vrchol hole po žltej. Výškový profil, vzdialenosť a časy (obe orientačné) som vygeneroval z Hikeplannera (kliknite pre zobrazenie). (Začiatok a koniec je nastavený na Košice Čermeľ, takže odrátajte asi 6km.) Celkovo to vychádza na takmer cca 47km, podľa Freemap.sk iba 42km. Časovo podľa značiek takmer 13 hodín. Na trasu sa pripojiť môžete kedykoľvek a kdekoľvek, skôr alebo neskôr.
Štart, kontrolné body a cieľ
Odštartujte sa sami – zapamätajte si približný čas, keď budete odchádzať z Bankova. Na Lajoške pozrite otváracie hodiny a zistite koľko stojí kofola. Na Kojšovke sa odfoťte a keď bude znovu na Bankove, zapíšte si približný čas. Potom sa pochváľte na Facebooku alebo tu.
Tak, kto sa pridá?