Podľa jednej mali od cisára Haile Selassieho príkaz bežať obutí, aby nerobili Etiópii hanbu, ale maratónky si na trati vyzuli, lebo ich omínali. Podľa inej si ich ani neobuli, lebo Adidas nepoznal čísla ich nôh a tie, čo im dal, im už v tréningu spôsobili pľuzgiere.
Pravda bola úplne iná. Tréner Niskanen ju zvečnil v ročenke švédskeho klubu Duvbo IK už v decembri 1960. Nezapadala však do zjednodušeného mediálneho scenára atletických núl, ktoré z ničoho nič zbehli z náhorných planín chudobnej krajiny a šokovali svet.
Bikila a Wakjira prileteli do Ríma mesiac vopred a dôkladne spoznali trať: v 20-kilometrových dávkach odbehli každý úsek 4-5 krát. Naboso aj v maratónkach.
„Ja som jazdil na aute za Bikilom a študoval jeho štýl, došľapy a meral rýchlosť kroku. Na druhom aute môj brat Arne podobne študoval Wakjiru. Bikila v obuvi robil o 5 – 6 krokov za minútu menej a jeho štýl nebol taký perfektný ako keď bežal bez nej. Preto sme rozhodli, že maratón pobežia bosí.“
Takže nie je celkom pravda to, že mu topánky len nesadli. Naboso to je jednoducho lepšie. Menší krok, lepší štýl – bežte naboso!
#behlieci