Viacerí moji priatelia absolvovali minulý víkend MINI dogtrekking Zádielka. Vraj to bolo úplne super, čomu celkom verím. Mne sa to kvôli iným povinnostiam bohužial nepodarilo, ale teraz mám asi druhú šancu.
Pod jednou z fotiek z treku sa na Facebooku rozbehla diskusia o tom, aký bol ten kus trate náročný – kamenistý a strmý. Išiel sa smerom dole a za “pomoci” psov to bolo naozaj adrenalínové (tak vravia). Ja som k tej fotke napísal niečo v zmysle, že by to mohlo byť zaujímavé v mojich superľahkých supertenkých topánkach. Niekto sa toho chytil a už som sa z toho nemohol vyhovoriť. Tiež si na mňa vymysleli, že ma jeden pes musí ťahať dopredu a druhý dozadu.
Takže ďakujem, teším sa, že si trasu prejdem a preverím svoje bosonohé dogtrekové schopnosti aj v náročnejšom teréne. Pravdepodobne ale až v júni, po mojom neformálnom dogtreku a LONGu v Brezne.
Takto nejako to tam má vyzerať. A treba to ísť tým horším smerom – dole.
 |
| Ďakujem za foto, Bea. |
 |
| Ďakujem za foto, mediak. |
P.S.: Môj informátor mi potvrdil, že sa to dá dokonca aj naboso, len trochu pomalšie a opatrnejšie. V minimalistických topánkach v pohode. Takže si teraz musím veriť.