Úvodný úvod

Inov-8 je známy predovšetkým svojimi off-road topánkami, kde patrí medzi špičku bežeckej obuvi. Pokusy s cestnou obuvou asi neboli také uspešné, pretože výrobu radu Road-X určeného na cestu už firma ukončila. Namiesto toho je tu vynovený rad cestných topánok Road X-Treme, ktorý zatiaľ obsahuje dve verzie Road X-treme 220 (rozdiel päta-špička je 4 mm) a tréningová Road X-treme 250 (6 mm).  Napokom je tu ešte úplne nový rad Roadclaw, ktory zatiaľ obsahuje len jedného zástupcu, Roadclaw 275 (8 mm).

Moje cestné Road-X 233 už dobehali. Za dva roky odbehli viac ako 800 kilometrov. Hoci začínam mať radšej beh v prírode, ešte stále behávam asi dva až trikrát týždenne po asfalte. Race Ultra 270 mi je ľúto drať na čisto asfaltovom povrchu, a preto som si chcel vybrať aj nejaké ľahké cestné špeciálky. To , že to bude Inov-8 som ani na chvíľu nepochyboval. Rozhodoval som medzi Road X-treme 250 a 220. Nakoniec som si vybral 250-tky. Toto píšem po nejakých 100km v nich.

Strih

Road X-treme 250 su iné ako moje staré Road-X 233 a nie je to len predratými podrážkami a špinavým zvrškom. Skôr by som ich prirovnal k Race Ultra 270 kvôli podobnému “strihu,” ale s rozdielom v priestore pre palce (Race Ultra sú určené na opuchnuté nohy ultrabežca). Papierový 17 gramový rozdiel je zanedbateľný, Road X-treme 250 sa zdajú rovnako ľahké ako Road-X 233. Na prvý pohľad však X-treme 250 vyzerajú robustnejšie a pri obutí je aj zvršok subjektívne pevnejší.

Špecialitka – pichliače

“Pichliačov” na špičkách som sa bál najviac, a preto som si dával pozor, aby som sa pri vybaľovaní náhodou nepichol. :) Ale napokon pichliače nie sú až také veľké, ako sa na fotkách zdajú. Teda, tie gramy navyše boli pridané na iných miestach. Najviac asi v podpore na okrajoch podošvy, v ochrane špičky a tiež v ochrane achilovky.

Podošva

Iný dizajn podošvy robí topánku akosi stabilnejšou v porovnaní s Road-X. Road-X boli v tomto prirodzenejšie a s väčšou smerovou voľnosťou po dopade. V X-treme 250 je podrážka akoby rovnejšia a tlačí nohu do neutrálneho došľapu, zatiaľčo Road-X je na hranách oblejšia a ľahšie umožňuje supinačný alebo pronačný dopad.

Stabilita topánok

Stabilitu by som prirovnal k Race Ultra 270, na ktoré som si spomenul ihneď po obutí a po prvých metroch v Road X-Treme 250. Vyskúšal som ich aj na poľno-lúčnej cestičke, miestami kamenistej. Na hline a tráve sú si X-treme 250 isté a nešmýkajú sa ani na orosenej tráve, ani na mokrom oceľovom moste. Vyčnievajúce kamene v hline, a aj tie na asfalte, však cez podrážku cítiť a ostrejším by som sa v týchto natur topánkach radšej vyhýbal. V tomto však boli Road-X 233 asi rovnaké.

Špička topánok

Druhým miestom, kde bol pridaný materiál, je špička. Špička je viac chránená pásom našitej gumy. Toto mi na cestných topánkach najmenej chýbalo, pretože na asfaltke niet veľmi do čoho zakopávať. Práve naopak, táto ochrana špičky mojim prstom dosť vadí, pretože uberá priestoru prstom a elasticita špičky tiež utrpela – špička sa prstom nechce “uhnúť”.

Samotné topánky sú síce pohodlné, nakoľko sa to už len o topánkach na prirodzený beh dá povedať, ale zvláštny pocit z tuhej špičky nad nechtami hned po obutí mi mal naznačiť, že ich treba ihneď vymeniť za väčšie. Moje staré Road-X 233 sú veľkosťou UK10 (ako aj všetky ostatné Inov-8 v mojom botníku) a miesta pre prsty majú dosť, tak som si rovnaké kúpil aj X-treme 250. Teda objednal som si pôvodne omylom UK11 a dodatočne som zmenil objednávku na UK10. Veľká chyba. Hneď po prvom 10km behu som to oľutoval. Nechty na všetkých prstoch som si cítil ešte pár dní po behu…

Avšak keď som si ostrihal nechty a keď som z topánok vytiahol vložky a dotiahol viazanie, aby sa mi chodidlo neposúvalo k špičkám, palce získali trochu viac priestoru na výšku v špičke. Topánky sú síce bez vložiek menej pohodlné a palce ešte cítia, že špička podošvy sa začína dvíhať priskoro, ale aspoň mi po maratóne zostanú nechty… Rozhodne odporúčam zvážiť kúpu o číslo väčších topánok ako Road-X 233. Pri Race Ultra 270 je UK10 dokonca o pol centimetra dlhšia ako ostatné UK10 a priestor pre palce je veľkolepý. Ale Road X-treme 250 má nielen nižší strop, ale ešte aj gumená ochrana špičky je tu masívnejšia a tvrdšia ako u Race Ultra.

Ochrana päty

A posledným miestom, kde cítiť materiál navyše oproti Road-X 233 je zdvihnutý zvršok päty a ochrana achilovky. Neviem ešte zhodnotiť, či to naozaj achilovku aj chráni. Musím však povedať, že ten pridaný centimeter materiálu cítim nad pätou na achilovke, aj keď mi to vyslovene až tak nevadí. Možno to je len o zvyku.

Záverečný záver

Celkový dojem z Road X-treme 250 po vybratí vložiek je príjemný. Príjemnejší by bol však vo veľkosti o číslo väčšej ako Road-X 233. Topánky by som odporučil každému, kto je zvyknutý na topánky od Inov-8 a ich prístup k prirodzenému behu. Jednoznačne, majiteľ Road-X 233 si rýchlo zvykne. Napokon nemá ani veľmi na výber. :) Pre prechod z pohodlných vypolstrovaných topánok bude však potrebná trpezlivosť a väčšia opatrnosť.

Obzrite si cestné Inov-8 Road X-Treme v našom e-shope tutok!

___

Za výbornú recenziu ďakujeme Erikovi. Ďakujeme, chlape!

Ak máte chuť pomôcť ostatným s výberom topánok, batohov, viest a podobne, a chcete si zarobiť na kredit v našom e-shope, napíšte pre nás niečo aj vy. Inštrukcie nájdete tuto.

rybalka.spaceпо imeiплов вкак пользоваться спонжем каплейэкспресс доставка грузовdiveyevo

Luna sandále jednoznačne odporúčam každému kto sa rozhodol nanovo objaviť spojenie s prírodou počas behu a chôdze. Práve preto ich mám rád. Dodávajú človeku bosonohý pocit a zároveň dostatočne hrubá tvrdá podrážka chráni chodidlo v teréne.

Okrem toho, že Luna sandále sú mojou jedinou obuvou na beh a chôdzu, absolvoval som v nich viacero zaujímavých behov. Najdlhší bol na Leteckej 50, prevažne v lese a v teréne. Potom beh z Hubovej do Žiliny, cca 57 km, zväčša po tvrdých asfaltových cestách. V oboch prípadoch sandále zvládli svoju úlohu perfektne. Taktiež si poradili s výstupom na Slavkovký štít. A nebola to iba taká letná prechádzka ale poriadny 75 minútový beh. 

Luna Oso will get you everywhere. #sarudyteam #vscocam #mountains #outdoor #sun #running #runtagit #runwithstrava #trail #behanie #behnaboso #barefoot #tatry #lunasandals

A photo posted by Robert Sarudy (@robert.sarudy) on Aug 13, 2015 at 12:22pm PDT

Luna sandále preukazujú výnimočné vlastnosti a kvalitu, preto ich nosím prakticky všade a takmer celoročne. Áno, aj v zime na snehu. Pozitívny prínos z nosenia pre zdravie a správny vývoj chodidla na seba nenechá dlho čakať. 

  Model Mono mi slúži už druhý rok napriek tomu, že som v nich odbehol 3000+ km, nerátajúc chôdzu kade-tade po meste či na turistike. Aj keď opotrebovanie na nich poznať, stále plnia svoju úlohu výborne.

A photo posted by Robert Sarudy (@robert.sarudy) on Jun 14, 2015 at 11:00am PDT

Treba však rátať s tým, že každý materiál sa časom unaví. Preto sa môže stať, že po zopár tisíc kilometroch sa plastový plug šnúrky na spodku podrážky zoderie. Dá sa však ľahko vymeniť za nový. Ostatná údržba je nenáročná, ľahko sa čistia a ešte lepšie nosia. Preto niet divu, že z mojich troch párov obuvi, ktorú vlastním, sú dva páry Luna sandále.

Práve teraz u nás beží predobjednávková akcia na Luna sandále!

Ak sa pridáte, viete si vyrobiť veľmi peknú cenu, tak určite nezaváhajte. Ide máj, bude teplo! (čo je Robovi aj v zime). Všetky info nájdete v e-shope. 

___

Robo pre vás od januára vyrába naše lockscreeny (tuto kukajte jeho portfólio) a trochu píše blog. A sledujte jeho Instagram.

 как выглядит пародонтоз фотоcmsbudgetappмакияж 90транспортная компания доставкаkazan islam

Dufam, ze sa vidime zajtra vecer. Mna tam teda bude vidiet. O 20.30 na festivale Hory a mesto v Auparku v Bratislave. #beh #behnaboso #trailrunning #ultratrail #running #horyamesto #aupark #bratislava #stefaniktrail

A photo posted by Matus Marcin / Behnaboso.sk (@behnaboso) on Mar 13, 2015 at 9:21am PDT

Piatok 13. 3.

Cca polnoc. Večer som venoval ešte nacvičovaniu a úpravám svojej prezentácie a teraz už dopozerávam seriál White Collar na Netflixe. Žena sa ma pýta, že kedy chcem ísť spať, keď mám ráno skoro vstávať.

Sobota 14. 3.

4:25 ráno. Zvoník budí. Vyskakujem, rozospato sa teším a zároveň čudujem, že to zafungovalo na prvý krát. Čekujem mail a zisťujem, že mi to ide až 5:17 (vlak do BA), tak si chcem dopriať ešte 10 minút spánku, ktoré určite v rezerve mám.

5:10 ráno. Prebúdzam sa na asi 75. snooze svojho budíka. Vlak odchádza o 7 minút a keďže som práve rozlepil oči (tých 10 minút zjavne nevyšlo), na stanicu to nestíham. Košice sú celé rozbité a toto by bolo tesné aj keby neopravovali asi každú ulicu v meste. Unavená hlava zvažuje, že dobehnúť autom vlak do Kysaku je tiež nereálne.

Vo svojej neprebudenosti sa však neviem veľmi hnevať a preto len rezignovane a prekvapivo logicky uvažujem, kontrolujem iné vlaky a kupujem lístok na obyčajný rýchlik, ktorému to trvá 6 hodín a ktorým som nešiel snáď od detstva.

Moja pyžamová prítomnosť v obývačke v čase odchodu vlaku pobaví moju manželku, tak sa len usmejem a idem exnúť proteín. Dobalím drobnosti a idem z domu. Na stanici zistím, že ešte aj parkovisko pred ňou je kompletne neprístupné, kvôli rekonštrukcii električkovej trate tak parkujem trochu ďalej a idem na vlak. Našťastie, vagón je ako z ICčka, takže je to fajn.

Mám 6 hodín cesty, ktoré delím na 3x čas na prejdenie mojej prezentácie, 2x čas na dve časti Top Gear a 1x čas na pokus o čítanie Dejiny behania, ktoré sa však menia na krátky spánok. Neznášam spať po sediačky, a nemá to rád ani môj krk.

Obed. V Bratislave mám obed s kamarátom Romanom, potom stretnutie v Auparku s vedúcim Behnaboso.sk Petym (on je vedúci a ja som šéf :). Naplánovali sme veľké veci pre našu relatívne blízku budúcnosť, takže sa máte na čo tešiť. Hlavne nový eshop a prehľadnejší sortiment.

Náš prístup do zákulisia festivalu využívame na to, aby sme zistili, či sme vypredaní. Veru ešte nie sme (4 hodiny do začiatku), no ostáva iba 35 lístkov na 250 človekovú sálu. Super. Sme v prime-time po ôsmej večer a vo vedľajšej sále prebehia prezentácia hlavnej hosťky celého festivalu. Takže už teraz je to super úspech.

Potom ideme na pivo a neskôr sa stretávame s chalanmi, ktorí prezentujú v našom bloku. Maťo Kovaľ so svojimi teniskami v horách, Maťo Urbaník, Rado Harach a Vlado Ravinger za SVK Ultra Trail. Ja (Matúš) som tretí prezentujúci a Pety je moderátor nášho bloku.

20.00. Ako sa uvoľní naša kinosála od predošlého programu, presunieme sa tam, dostávame inštrukcie, kde stáť, aby nás fotograf vedel odfotiť, ako hovoriť do mikrofónu, ako mieriť ukazovátkom a podobne. Všetko sa však nesie v pohodovom duchu a to je vždy príjemné. Sme pripravení.

O chvíľu sa otvoria dvere kinosály a dnu sa začnú hrnúť ľudia. Sála je rýchlo zaplnená a ostáva len pár voľných sedadiel. Dostaví sa aj Adam Lisý, ktorého Igor z festivalu hneď vyzve aby predstavil svoj film a tým začína náš blok.

Film o Johnym je super, ľudia sú nalomení a teraz idú naše prezentácie. Pety uvedie Maťa Kovaľa a ten začína o CCC, o kvalitách trailového a ultra bežca, o jeho ceste od polmaratónov až sem, o úspechoch a plánoch. Maťo je pre mňa krásnym vzorom konzervatívnejšieho prístupu k ultrabehom. Odbehol 15 ultra pretekov o dĺžke 50km a až potom išiel na prvú stovku. Samozrejme hneď zahviezdil a tak sa mu darí aj naďalej.

Pravdupovediac, ku koncu jeho prezentácie som už nevnímal na sto percent, pretože ja som bol hneď v poradí. Rozprávať pred takouto sálou pre mňa síce nie je premiéra, čo pomáha, no vlastne je to asi len druhý krát. Všetky ostatné príležitosti na cibrenie mojich prezentačných schopností sa zvyčajne odohrávali pred komornejším publikom.

Pointou mojej prezentácie je ukázať a poradiť ľudom ako behať tak, aby to bolo dlhodobé a bez zranení aj za cenu konzervatívnejšieho a pomalšieho postupu. Hrdinovia sú predsa tí, ktorí prežijú všetky (alebo mnohé) svoje boje a nie tí, ktorí sa hneď v prvom vrhnú guľke do cesty a tým ukončia svoju kariéru. Rovnako je to podľa mňa s bežcami, kde priveľa z nás chce skoro ísť behať príliš náročné preteky a to sa potom musí prejaviť zranením alebo podobným zbrzdením ďalšieho tréningu.

Ľuďom som sľuboval, že moja prezentácia bude najnudnejšia, pretože im vravím, že majú málo behať. Zároveň som však dúfal, že sa mi aspoň pár krát podarí ich rozosmiať a to mi tuším vyšlo, takže som spokojný. Ďakujem všetkým v publiku za strpenie so mnou. Inak som však bol v takom tranze, že si sám zo svojej prezentácie veľa nepamätám. Iba to, že som si uťahoval z chalanov z SVK Ultra Trail a vravel ľudom, že nemajú v tréningu behať viac ako 20km. A potom tam bol ešte nahý Kilian. A palmy a Scott Jurek a možno ešte niečo a potom to už bol koniec. Snáď dobrý.

Tretiu prezentáciu mali spoločne pripravenú Rado Harach, Maťo Urbaník a Vlado Ravinger. Všetko traja organizátori, členovia a zakladatelia SVK Ultra Trail. Porozprávali o tom, ako chcú zlepšiť situáciu na Slovensku, organizovať a pridávať ďalšie preteky (vraj už 16 ultratrailov dokopy budeme mať) a spomenuli aj zaujímavosti z pretekov, pikošky, vtipne sa posťažovali a pochválili a naverbovali dobrovoľníkov. (Vedeli ste, že pre medailu zo Štefánik Trail nemusíte nič behať? Dajte sa k dobrovoľníkom a dostanete ju.)

  Vyborna prezentacia chalanov o slovenskej ultratrailovej scene na festivale Hory a mesto #ultratrail #running #trailrunning #proveit #st140 #horyamesto #dnestodas   A photo posted by Viliam Bendik (@williambendik) on Mar 14, 2015 at 2:04pm PDT

Na záver ľudí aj trochu postrašili slajdom plným slovných spojení ako “zlezený necht” a podobne. To ale k tomu patrí a práve preto sú ultra behy taký zážitok. Viem, že v rukách týchto a ďalších podobne šikovných chalanov sú naše behy na najlepšej ceste k fantastickej, rozmanitej a zdravej ultratrailovej scéne. V ich mene vás pozývam na niektorý, alebo rovno všetky preteky.

Po prezentáciach nasledovala ešte krátka diskusia s nejakými otázkami na Maťa Kovaľa a chalanov organizátorov. A potom už len záverečné dva filmy.

Na to som si vyliezol hore do hľadiska, pohodlne sa usadil a zhtol Oravamana aj s husličkami a všetkým. Veľmi pekný film o tom, ako v regióne, kde je človek vďačný za to, že môže lepiť nálepky na sáčky na chlieb alebo vyrábať husličky pre miestnu školu organizujú unikátne podujatie na svetovej úrovni, do ktorého sa hneď všetci pretekári ale aj prizerajúci zamilujú. Oravamanom žije celá Orava a je úžasné vidieť ako sa neľahké podmienky a odhodlanie pár ľudí premení do tak pozitívneho výsledku. Ani vyhorený penzión ich nezastaví.

Posledný film bol jediný zahraničný a to o Ryanovi Sandesovi a Rynovi Greiselovi a ich pokuse o Drakensberg Grand Traverse v roku 2014. Krásny film aj pre filmársku dokonalosť a divokosť africkej prírody. Zaspal som asi niekde v polovičke.

Seriózne, film bol dobrý, len ja som bol celý deň unavený a moje telo zjavne zadržiavalo energiu iba na moju prezentáciu a potom vyplo. 4 hodiny spánku, dlhá cesta a rozprávať pred 200 ľudmi v sále ma ľahko skolí hodinu pred polnocou.

23:15. Zobudil som v prázdnej kinosále, kde okolo mňa stálo asi päť ľudí a všetci sa dobre bavili. Na mne. Samozrejme, kamaráti nesklamali a odfotili si ma, ako tam spím zlomený v krku v tej sedačke. Neznášam späť po sediačky.

Pozbieral som sa teda, išiel pohľadať svoje veci. V prázdnom Auparku sme sa vybrali na afterparty pre organizátorov a hostí festivalu. Teda pre nás. Hladný a smädný som ocenil asi najviac to jedlo a pitie, akokoľvek dobrá párty to mohla byť. Pristavil sa pri nás aj riaditeľ Alan a pochválil našu sekciu, povedal, že sme boli vypredaní a že to bolo super. Okrem toho som sa snažil len nezaspať na stoličke a vymyslieť nejakú exit stratégiu a plán, ako sa dostanem po polnoci cez pol Petržalky. Nakoniec ma zviezli kamaráti z Košíc a ja som sa zviezol na posteľ u kamaráta Romana.

Nedeľa, 15. 3.

5:00, zase nekresťansky skoro ráno. Moja jediná misia pre tento deň bola dostať sa na ten správny vlak včas, za každú cenu. Kamarát Roman súcitne vstal o piatej ráno so mnou. Ja po troch hodinách spánku len o trochu menej rozbitý ako včera večer. Nejako som však zvládol pár základných úloh ako obliecť sa, zbaliť zvyšné drobnosti a dôjsť na autobus.

5:50. Sedím vo vlaku. Mission accomplished. Vlak stihnutý. Hory a mesto absolvované. Cestovanie katastrofa. Hory a mesto super. Nabudúce dám do plánu trochu viac času na spánok a bude to celé ešte príjemnejšie.

Hodnotím to ako úspech. Ako to hodnotíte vy?

Ďakujem chalanom, ktorý nám robili speakrov. Martin Kovaľ, usmievavý Košičan z Vitalcity.sk. Rado Harach, muž mnohých podujatí a hlavný človek za SVK Ultra Trail. Martin Urbaník, virtuóz geniálneho preteku Štefánik Trail. Vlado Ravinger, hrdý organizátor najrýchlejšieho ultra trailu na Slovensku (Rýchlik Zoška-Bratislava).

Vďaka patrí aj Alanovi Formánkovi, programovému riaditeľovi festivalu, za pozvanie a poverenie s organizáciou.

A najväčšia vďaka tým, vám, ktorí ste nás vypredali.

Snáď zase o rok, alebo o dva? Už teraz sa tešíme.болезненность десенfree budgetingok google одноклассники откройdroidolomplaces with mountainsrussian doll

Koncom leta som poľoval na trailovú topánku, ktorá by rozšírila môj veľmi skromný teniskový arzenál. Rok som totiž behával viac menej iba v päťprsťákoch, no ťahalo ma to do kopcov a moje už aj tak dosť “ojazdené” Bikily v blate či na suti jednoducho nemali šancu.

Chcelo som však ostať pri čo najväčšom minimalizme: žiadne Salomony ani Hoky sa teda konať nemali. Po dlhšom pátraní som výber nakoniec zúžil na tri: Inov8 Trailroc 150, Merrel Trail Glove a Vivobarefoot Trail Freak.

Trailrocy však v mojej veľkosti (46) nerobia (pozn. red.: robia, no Trailroc 150 nie sú tak dobre dostupné ako iné modely z tej istej rady), Trail Glove sú vraj užšie (úzka špička býva pre mňa pri výbere vždy najväčší problém, mám príliš široké tlapy…) a podrážka nevyzerala “najagresívnejšie”. Oproti tomu bol Trail Freak v špičke najširší a ešte k tomu aj žiarivo červený. Bolo nakúpené. (Veľká vďaka Matúšovi z Behnaboso.sk za konzultácie cez email, hoci Trail Freak ešte ani nemali v ponuke vtedy!)

Kúpil by som znovu? Máš si ich kúpiť aj ty? V skratke: áno a áno. Ale prečo áno (a prečo možno nie) sa dozvieš nižšie.

Pohodlná papučka, na ktorú zabudnete

Fanúšikovia Altier a Oných Oných: budeme mať asi inú predstavu o pohodlí. Nemyslím ním totiž bežanie po troch centimetroch penového obláčika, no topánku, ktorá ti sadne na nohu ako uliata, má krásne širokú špičku (viď fotku), takže ti nemačká prsty na nohách a jednoducho nohe dovolí robiť, čo noha robí najlepšie: uteká najefektívnejšie ako vie.

Na papieri sa síce Freak netvári ako to najľahšie, čo trailový svet ponúka (okolo 265g – väčšina Inov8 topánok sú ľahšie, Salomony sú niektoré ľahšie, niektoré ťažšie, o FiveFingers ani nehovorím), na nohách to však vôbec necítiť. Nepripadám si o nič ťarbavejší ako s FiveFingers.

Zúrivé a odolné zuby

“Grip” bol ten hlavný dôvod, prečo som si Freaka kupoval. Nesklamal. Štuple na ináč tenkej gumennej podrážke sú veľké, v tvare zobáčika a orientované tak, aby zabrali do kopca a podržali ťa z kopca.

A teda že držia. Bežal som v nich spokojne škótskym blatom, mokrou trávou aj snehom. Nepodržali ma dokonale iba na ľade a hladkých mokrých/ľadových kameňoch. To sa však dalo čakať. Klince v podrážke jednoducho nemajú a bez nich do ľadu veľmi gumou nezakusneš.

Keď sa na tú podrážku teraz pozerám, musím povedať, že zatiaľ sa drží dobre. A teda, že som ju nešetril – neraz som musel kvôli trailu prebehnúť pár kilometrov po asfalte, škrabal som sa po skalách, no až na rožtek jedného štupľa, ktorý som zjavne niekde “odrezal”, na nich nie sú vidno stopy po opotrebovaní.

V dvoch ohľadoch sú však zúrivé až príliš. Po asfalte v nich veľa nenabeháš (iba núdzovo na začiatok parku/kopca), čo limituje ich využitie. Topánky, ktoré sa volajú Trail Freak však asi nekupuješ na cestný maratón, takže vieš, čo čakať. A štuple sú zúrive aj v tom, že až príliš nenásytne driapu mokrú trávu, ktorá občas ostáva medzi štuplami. To výrazne znižuje ich schopnosť vás podržať.

Konkrétny príklad: zbieham dole celkom dlhým trávnatým kopcom, ktorý je šmykľavo mokrý. Začiatkom všetko dobre, no po chvíli som sa začal kĺzať – spomalím, pozriem na podrážku a tá je komplet zaplnená trávou. Krátky prebeh po tvrdšom povrchu väčšinou všetko vybúcha, no treba si na to dávať pozor.

Tak bosé, ako len budete chieť

Topánky majú nulový drop a iba 2,5mm podrážku (4,5mm so štuplami). Dostaneš k nim však aj vložky, ktoré pridajú kúštik viac tlmenia. Vďaka nim sú to super prispôsobiteľné topánky: ak chceš ísť úplne “naboso”, stačí vložku vybrať a topánky si obuť bez ponožiek. Nebudú len viac bosé, ale ich aj trochu odľahčíš – skresáš tým takých 20 gramov.

Ak si na bosý beh len zvykáš, alebo chceš viac ochrany na dlhé/technické behy, nechaj vložku vnútri. Ja väčšinou behám s vložkou, keďže Škótsko je chladné a tých pár milimetrov na dlhých behoch po kopcoch ocením. Ak to však počasie umožňuje, určite odporúčam bežať bez ponožiek – či už s vložkou alebo bez. Trail Freak je na to stavaný, škrabancov a otlakov sa báť nemusíš

Také tie rýchle šnúrky

Na prvý pohľad som bol nadšený: už žiadne šnurovanie! Trail Freak má totiž systém rýchleho šnurovania, stačí zatiahnuť. A áno, je to super praktické a rýchle. Čo je hlavne v zime či v mokrej topánke asi to najdôležitejšie.

No má to aj svoju nevýhodu – stáva sa mi, že po prvom zatiahnutí si musím tenisku po pár kilometroch behu kúštik dotiahnuť. Hlavne keď bežím dolu kopcom. Na prvý raz sa mi ju nejako nedarí riadne utiahnuť. No a tie šnúrky pôsobia hrozne tenučko, tak dúfam, že vydržia rovnako dlho ako zvyšok topánky!

Všetko vytečie, ani sa nespotíte

Ten nadpis hovorí za všetko: zvršok tenisky je veľmi tenký a priedušný. Teda ani teplo vám nebude, ani nebudete ločkať po čľapnutí do mláky – všetko hneď vytečie.

Začínam však mať trochu obavy o životnosť tejto sieťky: Na vnútornej strane pravej tenisky som si totiž našiel dierku – vrchná vrstva zvršku sa tam začala trhať. Musel som tam o nejaký riadny kameň zarvať, lebo na druhej teniske nič nemám. Diera nejde až “na kožu”, spodná vrstva ešte drží. Dúfam, že sa nebude zväčšovať, minimálne ďalších 250km by ešte mali teda vydržať, ideálne aj viac!

Záverom

Trail Freak je pre mňa v mnohom ideálom bosej trailovej topánky: široká špička, nulový drop, agresívna podrážka, ohybnosť a priedušnosť. Nebude to asi tvoja jediná teniska (aj preto mám na nej “iba” niečo cez 250km – nemám možnosť ísť každý beh behať do kopcov), no každý horský bosonoh by mal nad nimi vážne porozmýšľať. Mojou jedinou obavou je výdrž zvršku – recenziu môžem doplniť po ďalších sto, dvesto kilometroch a podať čerstvé hlásenie

Kúp si teda Trail Freak, ak:

1. Si zvyknutý behať bosý alebo v bosých topánkach
2. Chceš behať v tých najťažších terénoch a nebáť sa
3. Často stretávaš na cestách mláky a blato
4. Ti drvivá väčšina tenisiek býva príliš úzkych (aj tých minimalistických)

Trail Freaka radšej zváž, ak:

1. Hľadáš univerzálnu tenisku na cestu aj ľahký terén
2. Chceš prejsť na technické/horské behy, no nie si zvyknutý na bosé topánky
3. Máš veľmi úzku špičku chodidla
4. Hľadáš veľa peny či iného tlmenia

• Vivobarefoot Trail Freak kúpite v Behnaboso.sk

Autorom tejto recenzie je náš zákazník Matúš Lupták, ktorý si od nás topánky normálne kúpil a po čase sa ozval s hotovou recenziou. Za takéto recenzie odmeňujeme formou zľavy z ďalšieho nákupu, no veríme, že to na objektivite nijako neuberá. Veď nakoniec, tá ďalšia recenzia môže byť od vás.best shared budget appprodvijenie.xyzвзлом почты mail ruhtktdfynysqhttps://recom-power.com/ru/index.html?0новая почта из америки

Kto hodnotí

V tejto recenzii sa stretlo niekoľko hviezd: Oli Johnson, top 10 finisher Mont Blanc Maratónu 2013 z teamu Inov-8, ktorý ju použil na jednom z najťažších európskych horských maratónov; ďalej Simon Freeman, britský ultrabežec (okrem iného maratónsky UK rekordman), ktorý ju spolu s Thermoshell dostal od Inov-8 a trénoval na CCC (aj keď nakoniec ani jednu vzhľadom na počasie nepotreboval) a odvtedy patrí do jeho zimnej výbavy; tiež Ian Corless, v minulosti ultra bežec a v súčasnosti host a športový fotograf, ktorý bundu overoval a fotil na testovacom víkende celej novej bežeckej Inov-8 kolekcie priamo v Alpách; no a nakoniec Mary Wilkinson, členka UK reprezentačného tímu v horskom behu, ktorá nám poslúžila extra podrobným hodnotením. Mary dlhodobo vodeodolné bundy neznášala, a presvedčila ju až Inov-8 Raceshell 220, ktorú odvtedy mohutne odporúča, takže ženskú variantu Stormshellky si vyskúšala veľmi rada (ženská váži v porovnaní s mužskou ešte o 10g menej, takže je to Stormshell 140).

V závere nájdete linky na všetky použité články. Okrem nich ešte spomíname aj niekoľko krátkych anonymných hodnotení z viacerých svetových diskusných fór.

Oficiálne parametre výrobcu

• Dva a pol vrstvová nepremokavá bunda s 20 000HH a B-1 priedušnosťou 20.000.
• Polovičný a obojsmerný vodeodolný predný zips s vnútornou vsadkou a s garážou na zips
• Flísová ochrana zipsu, ktorá je vlastne ochranou brady pred poškriabaním
• Zrolovateľná kapucňa s veľmi vysokým nákrčníkom ako ochranou pred dažďom a vetrom, a so sťahovacím mechanizmom, ktorý sa dá upravovať jednou rukou
• Kapucňa s pevným šiltom, ktorého tvar si viete upraviť
• Vodeodolné lepené vrecko na hrudi
• Jedinečná úprava spodného lemu, ktorá zabráni tomu, aby sa bunda posúvala po bokoch hore
• Pružné ukončenie rukávov, s integrovanými otvormi na palce
• Viacuhlové reflexné ochranné prvky
• S vrecúškom na zabalenie
• Vyrobené zo 100%ného nylonu s antibakteriálnou úpravou.
• Hmotnosť 150 g (ženská verzia 140)

Tagline: Superľahká, priedušná a plne vodeodolná. Ostáva suchá, nebráni v pohybe. Stormshell bude pripravená nech sa deje čokoľvek, a so svojou hmotnosťou 150 g nebudete vedieť, že ju máte – až kým ju nebudete potrebovať. Atletický strih.

Prvé dojmy

Keď sa vám Stormshell 150/140 dostane do rúk, prekvapí vás, tak ako to bolo aj v prípade Mary Wilkinson. „Slovo „ultraľahký“ sa dnes používa pri opise produktov naozaj pričasto, a preto sa bude spočiatku zdať nepravdepodobné, aby bunda, ktorá je úplne nepremokavá, s lepenými švami a sťahovateľnou kapucňou s pevným šiltom mohla vážiť tak málo. Ale faktom je, že sa asi ani nedá nazvať inak. Tiež sa veľmi ľahko zabalí do vrecúška, vo veľkosti asi jednej mužskej dlane.“ Aj keď by bunda mala vážiť 150 gramov, podľa Simona Freemana je to ešte menej, pretože vo výbave v batohu alebo dokonca vo vrecku ju sotva zaregistrujete.

Materiál, strih a detaily

Bunda je vyrobená z nylonu s antibakteriálnou úpravou. Zaujímavé je, že materiál sa vám v ruke zdá omnoho ťažší a robustnejší než aký pocit vo vás vyvolá, keď už máte bundu konečne na sebe. A to by malo byť dobré znamenie, pretože to signalizuje, že Stormshellka prežije aj odrenia o skaly či zachytenia v kríkoch. Dobré určite je, že látka je jemná a nešuští – pamätáte si beh v obkľúčení šušťaním v klasických vodeodolných bundách?

Stormshell 150 sa naťahuje cez hlavu, čo nemusí každému vyhovovať. Je to však riešenie v prospech váhy produktu, keďže miesto plného zipsu je tu len polovičný, a rovnako v prospech vodeodolnosti, keďže je tu aj menej stehov, a teda menej vstupných brán pre vlhkosť či dráždenie pokožky.

Strih Stormshell 150/140 je atletický, teda pomerne štíhly. Mary testovala ženskú variantu, a veľmi si ju pochvaľovala: bunda jej nebránila v pohybe ani pri najvyšších rýchlostiach. Okrem toho siaha trochu hlbšie pod zadok, nie len do či poniže pása, čo znamená, že máte zadnicu chránenú pred blatom, a ešte bundu využijete aj na bicyklovanie. Výrobca deklaruje, že bunda sa nebude posúvať po chrbte nahor, a Mary Wilkinson to jednoznačne potvrdila, dokonca aj s batohom na chrbte.

Simon Freeman súhlasí s tým, že bunda sa počas behu neposúva, a dodáva, že vás ani nepodfukuje, čo je možné vďaka sťahovateľnému pásu. Proti prefukovaniu podľa neho chránia aj rukávy s otvormi na palce, takže sa neposúvajú a tým znemožňujú prúdenie vzduchu. Veľmi funkčne upravená sa mu zdá aj kapucňa, ktorú si na zátylku dokážete upraviť jednou rukou, a vďaka jej pevnému šiltu vám neprší do tváre. Mary Wilkinson si v tejto súvislosti spomína na tréning v kopcoch, kedy sa spustil strašidelný lejak: „Vietor a dážď sa do mňa opreli celou silou, ale obopnutá kapucňa ostala na mieste, a spevnený šilt mi chránil oči.“
Vodeodolné vrecko na hrudi pre mapy a podobné srandičky je už len bonusom.

V akcii

Vďaka drobnému objemu je Stormshellka 150/140 ideálna do výbavy, či už povinnej na preteky alebo preventívnej pre tréningové behy. Oli Johnson si Stormshellku bral so sebou na spomínaný horský maratón a Mary Wilkinson do rakúskych Álp na niekoľko tréningových týždňov. V horách je počasie naozaj premenlivé. Podľa jej slov ju mala v Alpách pri sebe prakticky neustále: veľkosť vrecúška a váha boli v tomto neoceniteľné. „Brávala som si ju zo sebou jednoducho pre istotu, a špeciálne jeden deň som bola fakt rada, že som tak urobila. Bola som kdesi vo výške nad 2000 metrov, v podstate v strede ničoho. Mala som namierené k stanici lanovky približne vo výške 3000 metrov, keď odrazu začalo neuveriteľne liať. Vytiahla som Stormshellku 140 a bežala na maximum, aby som čím skôr bola pod strechou. Ochrana pred dažďom aj vetrom boli fantastické, pretože kvapky sa zrážali na povrchu látky a hneď aj stekali preč. Jedna z obáv, ktorú máte pri skutočne vodeodolných bundách je, že budete mokrí tak či tak, pretože vlhkosť zvnútra sa nedostane von. Faktom však je, že aj keď som bežala veľmi rýchlo, bunda vynikajúco dýchala, a moje telo ostalo v pohodlí a suchu.

Toto potvrdzuje niekoľko anonymných diskutérov na fóre wiggle.com, u ktorých bunda obstála vo fakt krušných podmienkach kade-tade po svete. Podľa niektorých z nich bunda nie je len vodeodolná a priedušna, ale aj vetruodolná, i keď ju výrobca tak necharakterizuje. Okrem toho pomerne dobre izoluje – vraj nie je ani tak vhodná na jeseň ako skôr na teploty okolo nuly a snáď aj menej.

Niektoré internetové diskusie na runnersworld.co.uk. spochybňovali vlastnosti Stormshell 150 mimo intenzívneho behu, a zvažovali, či by vám vôbec ponúkla nejakú ochranu (teda okrem toho, že by ste naplnili požiadavky na povinnú výbavu pre nejaký pretek). Ian Corless ale tieto pochybnosti vyvracia: keď sa po celom dni fotenia na slnku odrazu alpská obloha prudko zatiahla, a on si bundu vyčaroval spomedzi fotobrašien s objektívmi, už len postával na parkovisku s Colou v jednej ruke a proteínovou tyčinkou v druhej, a čakal na odvoz.

Mary Wilkinson má ešte jeden postreh pre vlhké ale teplé počasie. Veľmi ocenila obojsmerný zips, ktorý sa dá rozopnúť, aby v teplom počasí umožnil cirkuláciu vzduchu, ale zároveň sa vyhnete tomu, aby vám polorozopnutá bunda povievala okolo tela.

Zhrnutie

Podľa slov Mary Wilkinson, Inov-8 položil latku naozaj vysoko. Keď sa vezme do úvahy kvalita, výkon a cena, tak ostatné značky podobnej úrovne si žiadajú približne o polovicu viac. A pritom je Stormshell 150 jedno all inclusive balenie: či už potrebujete bundu na celý rok alebo hoci aj splniť požiadavky na UTMB.

Poznámka

Čo sa týka Inov-8 veľkostnej tabuľky, sedí pravdivo: ak zvyknete kupovať M, bude to platiť aj v tomto prípade. Čísla sú však trochu mätúce, pretože údaje pri jednotlivých veľkostiach neudávajú obvod vášho hrudníka, ale obvod, ktorý má samotná bunda.

Kde kúpiť

Bežeckú bundu Inov-8 Race Elite 140/150 Stormshell môžete kúpiť v obchode Behnaboso.sk.

Zdroje

• Mary Wilkinson: Inov-8 Race Elite 140 Stormshell Review, August 2013
• Ian Corless, inov-8 Athlete Retreat and Apparel Testing, July 2013
• Simon Freeman, Winter gear and a review of the inov-8 Race Elite range, October 2013
• Oli Johnson, Rock-solid Oli targets elite win in tough-as-hell mountain marathon, October 2013
• diskusia v Runner’s World fóre
• recenzie nakupujúcich na Wiggle.com

Lákavá ponuka

Máte doma topánky či výbavu od nás? Napíšte pre nás recenziu a môžete si zarobiť na ďalší nákup.ljnfcububu.topвнутренняя оптимизация страниц сайтаdomenpyatмаршрутcatdog

Veľkosti

Bežne nosím veľkosť EU 42 sem tam 42,5, ale pri MT10 mi najviac sedela veľkosť 43. Oproti mojim predchádzajúcim bežeckým topánkam obúvanie skôr pripomína naťahovanie si ponožiek. Sedia na nohe naozaj vynikajúco, ako druhá koža. Dôkazom je aj to, že pri naháňaní osobného rekordu som v nich raz bežal niekoľko kilometrov s rozviazanými šnúrkami, úplne bez problémov.

Podrážka

Podrážka je od Vibram a vyzerá ako minimálne nutná vrstva gumy prilepená na EVA penu čo tvorí s nalepenou vnútornou výstelkou celú podrážku. Topánka je určená na trail a oproti niektorým iným značkám sa mi podrážka zdala príliš hladká, žiadne výrazné výstupky. Zo začiatku som naozaj nemal dôveru dopadnúť jednou nohou na veľmi šikmé povrchy neskôr som zistil že vďaka mäkkej a širokej podrážke, ktorá naozaj priľne k povrchu ako bosá noha je aj rovnako spoľahlivá. A to je vlastne jedna z najlepších vlastností minimalistickej topánky.

Pri každom kroku je cítiť povrch po ktorom kráčam. Chráni nohu iba do takej miery aká je nutná a príjemná. Treba sa určite pozerať viac pod nohy ako pri bežných, silno odpružených topánkach, lebo ostré kamene môžu zabolieť, ale práve to sledovanie terénu je aktívna bezpečnosť ktorá chráni proti úrazom ako vyvrtnutie členka. Nízky profil podrážky a kopírovanie tvaru nohy dodáva takisto pocit stability a svaly chodidla vedia skôr zareagovať na nečakaný povrch či uhol dopadu keďže nervy dostanú menej skreslenú informáciu o teréne.

Zvršok

Zvršok je extrémne priedušný. Je to ako gumená rohož potiahnutá z oboch strán sieťkou na komáre :) Stačí pár krokov v mokrej tráve a cítite to na koži. Na druhej strane tak rýchlo ako voda sa dostane dnu ide aj von. Ďalšia vec čo som zistil že aj pri nízkych teplotách okolo nuly sa v nich cítim komfortne. Minule som sa zľakol keď pri teplote asi 4-5 stupňov som čľupol do mláky možno tak sedem kilometrov od domu. Ponožky boli okamžite nepríjemne mokré. Po pár minútach však chlad mizol a cítil som sa ako vo vyhriatom neopréne. Moja vedecky nepotvrdená hypotéza je, že pri behaní v minimalistickej obuvi sa viac svalov chodidla zapája a namáha čo vlastne generuje aj viac tepla.

Napriek tomu uvažujem o páre MO10 od NB ktoré majú menej priepustný zvršok a hodili by sa mi keď napadne trocha snehu alebo keď teploty pôjdu hodne pod nulu. Gumený pás ktorý prechádza prednou časťou chodidla zo začiatku naozaj cítiť a trocha ma to znervózňovalo. Po pár stovkách metrov som však prestal cítiť akýkoľvek tlak. Význam tohto pásika gumy som začal chápať až v teréne. Vďaka nemu drží topánka na nohe ako prišitá. Ani pri dopade na extrémne šikmú plochu sa noha nešmykne do strany ani v ponožkách. Tiež drží vynikajúco nohu pri behu dole kopcom.

Opotrebenie

Kúpil som si ich v polovici augusta. Teraz je začiatok decembra a behávam 5-6 krát za týždeň. Momentálne asi 40km za týždeň. Odhadujem že som v nich doteraz nabehal asi 400km. Keďže od októbra kvôli krátkym dňom nestíham do lesa ani ráno ani večer, cez týždeň väčšinu odbehám na asfalte, víkend po Malých Karpatoch. Ešte som si nenašetril na dáky cestný model, nestriedam ich, dostávajú teda zabrať. Podrážka je podľa mňa vo výbornom stave a vydrží mi to ešte pár stoviek kilometrov.
V práčke som ich pral 2x. Nedávno som si všimol trhlinu vo zvršku, pri malíčku. To je jediné poškodenie ktoré som objavil.

Prvé behy

Na začiatku si naozaj treba zvykať na behanie bez dopadu na pätu. Išlo mi to nemotorne hlavne pri pomalom behu, čím rýchlejšie však človek beží tým je prirodzenejšie dopadať na prednú časť chodidla. V dákej recenzii som čítal že niekedy treba zatiahnuť ručnú brzdu aby ste to neprepískli. Nechápal som to, ale rýchlo mi potom došlo že ma nabádajú k rýchlejšiemu tempu a niekedy dávam tempo nad moje možnosti.
Súhlasím že s minimalistickými topánkami treba začať veľmi opatrne a v malých dávkach. Ja som sa však z mojich natoľko tešil že som ich nechcel striedať so starými klasickými a bežal som v nich koľko moje chodidlá, lýtka a achilovka zniesli. Našťastie nemal som žiadne vážne problémy len trocha preťažené svaly. Naopak mal som veľkú radosť že sa mi podarilo rozhýbať svaly ktoré pomaly ale isto chátrali.

Okrem behania používam moje minimusky aj ako chatovú a núdzovú obuv pri viacdenných túrach. Váži rovnako ako moje staré sandále, ak nie menej, a vďaka ohybnosti sa stratí na spodku ruksaku.

Záver

Či by som si ich kúpil znova? Určite. Splnili moje očakávania. Predchádzajú viacerým bežeckým zraneniam len preto lebo v nich viem behať „bez päty” a znásobujú radosť a pôžitok z behania.
Rád by som vyskúšal aj iné minimalistické trailové bežecké topánky od iných značiek ale vážne neviem čo by sa dalo ešte vylepšiť. Mne stačí keď sa na ne pozerám chvíľu a už mám chuť obuť si ich a vyraziť do prírody, na moje obľúbené chodníčky alebo objavovať nové trasy, preskakovať padnuté stromy, šmýkať sa dole kopcom po opadaných listoch, behať po kameňoch či mokrej tráve. Och…prečo tu vlastne sedím ťukám do klávesnice?!

O výhodách barefoot runningu sa popísalo veľa mňa však minule napadlo, že aké je zvrátené keď sme závislí od super odpruženej topánky s hrubou podrážkou. Ak by mi v minulosti niekto vyzul takéto topánky tak po kilometri by som nadával a dokráčal pomaly domov. Ja som vlastne nevedel ani behať bez pomôcok :)

Adrian Markomakeuуслуги по продвижению сайта в новосибирскецвета зубовсъедобныйmikhail tverskoyпродажа дома днепропетровск

Základné info

1. To, o čom chcete písať ste si nemuseli kúpiť u nás, stačí, že to predávame na Behnaboso.sk.
2. Recenziu uverejníme tu na blogu a vás odmeníme darčekovou poukážkou na nákup v našom obchode.

Jednoduchá osnova

1. Krátky úvod: Doterajšie skúsenosti s inými značkami
   • Na aký účel topánky/produkt používate (mesto, beh, fitko, mix týchto, atď.) a ako často
   • Aké značky ste zhruba doteraz používali najčastejšie (prípadne čo ste na nich najviac ocenili)
   • Ako ste doteraz poznali danú značku výrobcu (hoc aj jedným slovom: nijako.)
2. Krátke jadro I: Prvé dojmy po vytiahnutí zo škatule (prvé oskúšanie, očakávania, potenciálne problémy, na prvý pohľad dobré fičúry)
3. Rozsiahlejšie jadro II: Druhé dojmy (skutočné užívanie)
4. Krátky záver (nemusí byť): Čokoľvek iné hodné spomenutia (najlepšia fičúra, veľkostná tabuľka, podpora, smrad, atď.)

Niečo naviac:

• Recenziu píšte tak, aby bola čo najužitočnejšia pre ostatných. Teda skutočne všetky dobré aj menej dobré vlastnosti. 
• Gramatické a štylistické chyby budeme upravovať. Touto stránkou sa nejako výrazne netrápte. 
• Zamerajte sa na funkčné fotografie: teda určite ste pekní ako si v topánkach či s batôžkom vykračujete mestom, taká foto nám ale stačí iba jedna. Foťte vecičky v pohybe, v ohybe, pridajte premyslené detaily (napr. zlé švy, zaujímavé materiály, atď.).

A potom sa ozvite na viki@behnaboso.sk

Ďakujeme!

для музыкипрограмма для взлома вайфая для андроидcasual mother of the groom dresses for beach weddingбонгакамсblack sea informationRecom

Svoje Merrell Trail Glove som si zadovážil ešte v lete 2011 až z USA. Boli (a sú) to moje prvé minimalistické, tzv. bosé, topánky. Boli (a sú) výborné.

Merrell Trail Glove

Merrell Trail Glove (po cca 700 km)

Za necelý polrok som v nich nabehal, nachodil a nadogtrekoval viac než 700km. Používal som ich prevažne do terénu, mimo mesta, ale zo začiatku som sa neubránil vynikajúcemu pocitu z týchto topánok a chodil som v nich aj do roboty. Keď prišla jar, znovu som v nich chodil aj do práce, von zo psami a podobne (keď už bola zima na huarache sandále), a prestriedal som ich až niekedy v novembri. Odvtedy sú to znovu len bežecké topánky do terénu a chladnejšieho počasia (okolo 0 stupňov Celzia a menej). Nosil som ich teda po dostatočne dlhú dobu a používal som ich na dostatočné množstvo aktivít, a na základe svojich skúseností vám chcem teraz odovzdať svoje poznatky.

Vypracoval som skupinu kritérií, ktoré budem vo všeobecnosti pri topánkach hodnotiť, takže podľa nich rozoberiem aj moje obľúbené Merrell Trail Glove.

Váha

Tieto topánky sú ľahké. Ak ste bežne nosili normálne topánky z obchodu, možno aj nejaké kvalitnejšie, a ak ste behávali alebo trekovali v nejakých bežných bežeckých alebo nízkych turistických topánkach, budú vám Merrell Trail Glove pripadať veľmi ľahké. Ak ste zvyknutý na vysoké turistické topánky alebo podobnú obuv, budú vám pripadať až vtipne ľahké. Váha jednej topánky je podľa oficiálnej stránky necelých 176 gramov (neviem pre akú veľkosť). Na našej starej kuchynskej váhe vážila jedna moja topánka niečo cez 180 gramov (veľkosť 9). Pre porovnanie som prevážil nejaké topánky čo sme mali doma a zistil som, že jedna bežná topánka váží okolo 300 až 400 gramov a jedna veľká turistická topánka váži aj cez 600 gramov. Bežecké topánky tiež bežne vážia okolo 300 gramov (jedna). Teda Merrell Trail Glove sú veľmi ľahké. Tento pocit je pri nosení umocnený aj tým ako dobre sedia (ako rukavičky), a aké flexibilné sú. Keď vezmem do úvahy mieru ochrany akú poskytujú (o tom viac nižšie), je ich váha veľmi dobrá.

Priestor pre prsty

Priestor pre prsty (voľný preklad anglického “toe box”) je pri minimalistických topánkach dôležitá vec. Čím širšia je topánka v špičke a čím voľnejšie sa prsty môžu pohybovať, tým lepšie a prirodzenejšie môže noha fungovať. Pri behu naboso sa prsty pri dopade doslova rozťahujú, dodávajú na stabilite, kopírujú terén, priam sa oň až zachytávajú. Jednoducho ako prsty. Takéto niečo nie je možné ak sú prsty na seba natlačené, alebo nebodaj topánka končí špicou. Prsty človeka (vlastne aj celá noha), ktorý trávi dostatok času naboso vyzerajú inak ako prsty bežného topánkonosiča z našich končín. Čítal som k tomuto štúdiu, ktorá porovnávala tvar nôh ľudí, ktorí boli prevažne bosí (chudobnejší Indovia) s tými, ktorí prevažne nosili topánky (bohatší Indovia, ktorí si topánky mohli dovoliť). (link doplním neskôr)

Každopádne, Merrell Trail Glove majú dostatočne širokú a vysokú špičku a prsty teda majú dosť veľa miesta, aby si robili, čo sa im zachce. V porovnani s inými bežnými topánkami, ktoré som doteraz nosil to je naozaj veľký rozdiel. Je celkom možné, že iné minimalistické topánky budú mať ten priestor ešte voľnejší, no pre mňa to už aj tak bola úplne senzácia. Noha bola v topánke, ale zároveň bola voľná.

Široká a pohodlná špička.

Keďže minimalistické topánky musia poskytovať túto voľnosť, topánka musí držať na narte, nie na špičke. Merrell Trail Glove majú Omni-fit šnúrkový systém, ktorý umožňuje naozaj dobre a presne dotiahnúť tú časť topánky, ktorú potrebujete. Noha sedí pevne, ale prsty sa netlačia. Vďaka tomu máte oveľa lepšie šance na malý počet pľuzgierov na prstoch, ale aj vlastne na celom chodidle.

Detail šnurovania Omni-fit.

Rozdiel medzi špičkou a pätou

Tzv. “heel drop” alebo “heel raise” je rozdiel výšky (hrúbky) podrážky medzi pätou (zvyčajne najvyššou časťou) a špičkou (zvyčajne najnižšou časťou topánky). Toto určite poznáte zo ženských topánok na opätkoch, no 99% topánok má tiež nejaký rozdiel medzi pätou a špičkou. Pri tých ženských to má robiť dlhšie nohy, väčší zadok a prsia a celkovo pridávať na výške. Pri tých mužských, je to len hlúpy zvyk. Pri bežeckých topánkach sa na pätu pridáva extra materiál, ktorý má tlmiť pri dopade na pätu. Ak vás to zaujíma, pozrite si toto video, o tom, ako vyvýšená päta ovplyvňuje držanie tela, alebo si prečítajte tento článok o bežeckých topánkach, ktoré povzbudzujú dopad na pätu.

Toľko na úvod a teraz to dôležité. Merrell Trail Glove majú rozdiel medzi pätou a špičkou 0mm (nula milimetrov, teda nič). Keď v nich stojíte, chodíte alebo beháte, vaše držanie je tela je také, ako keby ste boli bosí. Rovnako vás takáto topánka nepovzbudzuje k dopadaniu na pätu.

V skutočnosti, viacerí ľudia hovorili, že Merrell Trail Glove má záporný rozdiel medzi pätou a špičkou. V skutočnosti to tak nie je, ale keď sa postavíte v nových Trial Glove na rovný pevný povrch (napríklad asfalt) budete mať pocit, že pod prednou časťou chodidla máte viacej materiálu ako pod pätou. V prednej časti táto topánka síce ma 1mm hrubý plát, ktorý ochráni pred niektorými nepríjemnostiami terénu, no tento na rozdiele nepridáva. Štruktúra podrážky (k tomu viacej nižšie) je pravdepodobne to, čo dáva takýto pocit. Tiež niektorí tvrdia, že táto topánka je na asfalt až príliš drsná, s čím môžem len súhlasiť. V teréne sa tento pocit záporného rozdielu hneď stratí a monštróznosť podrážky tam práve oceníte.

Interiér

Merrell Trail Glove sú vhodné aj pre nosenie naboso. Keď si ich dáte na nohy bez ponožiek privíta vás prijemný mäkký materiál z vnútornej strany jazyka, bokov a päty. Vnútro špičky je veľmi dobre vetrané, ale aj sieťka, ktorá tam je nie je nepríjemná (a navyše sa jej prsty takmer nedotýkajú). Zo spodnej strany chodidla je vrstva materiálu EVA, ktorá je príjemné mäkká, má antibakteriálnu úpravu a v chladnom počasí veľmi dobre izoluje, priam až hreje.

Vnútro je naozaj príjemné.

Vo všeobecnosti to takto je, tu ale bohužial nemôžem Trail Glove dať plných 100% pretože moje topánky majú minimálne dve miesta, ktoré ma pri dlhšom nosení bez ponožiek ošrkú. Jedným je ostré vnútro dierky na šnúrku takmer až pri členku (je to dierka, ktorú už nepoužívam). Druhým je šev, ktorý spája jazyk, mäkkú vnútornú časť a prednú sieťkovanú časť. Odrenina mi teda vzniká trochu nad palcom. Naposledy som si však všimol aj tretie miesto (to druhé už ale problematické nie je) a to akýsi ohyb alebo tvrdší šev nad druhým prstom nohy. Z vonku vidím, že je tam topánka mierne prehnutá do vnútra, keďže Merrell Trail Glove má špičku chránený akýmsi tvrdším materiálom pripomínajúcim tenkú gumu. Táto vynikajúca vec ma zachránila pri mnohých zakopnutiach, no zároveň oberá úplne prednú časť zvršku topánky o flexibilitu a to spôsobuje toto jedno oškieranie.

Toľko teda môj pár topánok. Ten váš môže byť bezchybný. Mimochodom, vazelína, alebo niečo podobné, proti odieraniu, pomáha. S ponožkami je to celkom bez problémov a to som v nich prešiel 100km za víkend, s batohom na chrbte, s mokrými nohami, čo sú ideálne podmienky pre pľuzgiere, a nemal som žiaden problém. Nevýhoda ponožiek je jedine ich nasiakavosť. Pri občasných mlákach alebo mokrej tráve ponožky nestíhajú schnúť tak ako bosé nohy a teda máte nohy v mokre neustále. No prežiť sa to dá.

Vzdušnosť

Tieto topánky dýchajú. Keď som si ich zadovážil a išiel som sa prebehnúť bez ponožiek (pozor na prechod na minimalistickú obuv – nerobte to zhurta), cítil som na prstoch letný vánok. Niečo neuveriteľné. Rovnako vynikajúce to je v horúčavách. V tom, ako sa v nich nohy potia majú tieto topánky naozaj blizko ku sandálom. Schnutie je tiež pomerne rýchle, keď prestane pršať, alebo zasvieti slnko, oceníte ich vzdušnosť.

Predná časť a aj časť bokov topánky je vyhotovená z viacvrstvového sieťkovaného materiálu, cez ktorý v skutočnosti vidieť. Keď topánku podržíte pod svetlom uvidíte tieň tejto sieťky na vnútre topánky. Tomu hovorím vzdušné. Päta a časť bokov sú z vnútra niečím prekryté a sieťka je len z vonku. Jazyk je tiež plnší, ale dierkovaný.

Merrell Trail Glove sú zámerne “deravé”.

Vzdušnosť teda hodnotím pozitívne. Jednak v horúce letné dni, ale aj na dlhých trekoch, kde sa strieda dážd/mokro a sucho. Akonáhle v Trail Glove vojdem do mokrej trávy, alebo vkročím do vody (hoc aj veľmi nízkej), mám v topánke mokro. Myslím, že pri takýchto nízkych topánkach by sa do nich voda dostala, aj keby boli goratexové. Môžete to však skúsiť, goratexová verzia sa volá Embark Glove a stojí a váži a niečo viac ako Trail Glove. Iná, nepremokavejšia varianta, dostupná na Slovensku sa volá Sonic Glove.

Kontakt s terénom

Cítiť, po čom chodíte, je pre nás bosonožcov dôležité. Jednak sme na to zvyknutí z bosých nôh a druhak je to veľmi dôležitá odozva, ktorú náš mozog dostáva. Terén, povrch, nerovnosti, nepravidelnosti, to všetko náš mozog expresne vyhodnocuje a upravuje nie len samotný štýl behania, ale aj každý jeden dopad. Ak dopadnete na niečo nepríjemne ostré, mozog a noha je tak rýchla, že v procese dopadania dokáže presunúť váhu na inú časť chodidla. Preto je dôležité nestratiť túto schopnosť a rovnako, ani ju príliš neobmedzovať. Jediné, za čo sme ochotní dotyk vymeniť je aspoň ako-taká ochrana.

V Merrell Trail Glove toho cítite pomerne dosť veľa, ale nie príliš veľa. Na asfalt je to blbosť, tam stratíte všetok dotyk, ale ak mám na mysli kamenistý, nepravidelný terén, pokrytý koreňmi, šiškami, alebo nebodaj týmto všetkým pod vrstvou lístia, som vďačný za úroveň ochrany, ktorú tieto topánky poskytujú.

V Merrell Trail Glove sa s trochou cviku dá pohybovať aj po takto náročnom teréne a pocitu dotyku je zachovaný aspoň natoľko aby váš mozog vedel vyhodnocovať to, čo sa nachádza pod vrstvou lístia alebo pod rúškom tmy. A keď náhodou stupíte na niečo fakt nepríjemné, maximálne to na chvíľu zabolí. Takáto bolesť ale spravidla trvá najviac pár minút. Aby výnimka potvrdzovala pravidlo, raz som na dogtreku zakopol (palcom o nejaký vytŕčajúci kameň) tak silno, že som poskočil poriadne (asi v rámci podvedomého zniženia účinku toho zakopnutia), že som dopadol úplne bez kontroly rovno pätou na iný, zrejme ešte ostrejší a viac vytŕčajúci kameň. Palec na nohe ma bolel maximálne pár minút, ale päta ma bolela pár hodín (ako som po nej ďalej trekoval), a to miesto bolo citlivé ešte niekoľko ďalších dní. Takže asi toľko ochrana. Je jej dosť, ale tiež nie príliš veľa. Dosť málo na to, aby sme sa učili z vlastných chýb.

Ohybnosť podrážky

Ohybnosť je veľmi dobrá a rovnomerná po celej ploche podrážky. Cenou za toto je mäkkšia guma, ktorá síce tiež prispieva k lepšiemu gripu, no skôr sa zoderie. Tvrdšia guma by pridala na životnosti (najmä na asfalte), no ubrala ako ohybnosti tak aj gripu.

Takto si predstavujem ohybnú topánku.

Strih

Už som spomínal, že Merrell Trail Glove, sú jediné topánky, pri ktorých mám pocit, že sú nadstavbou mojej nohy a nie niečím, čo moju nohy stiesňuje a stláča? Neviem, ako to Merrell dokázal, ale Trail Glove sedí naozaj ako rukavička. Je príjemne široká, v špičke je dostatok miesta na prsty, chodidlo pevne objíme v predpriehlavkovej časti a noha v topánke nerobí žiaden neželaný pohyb. Strih je vynikajúci. Spolu s šnurovacím systémom Omni-fit a bezponožkovým interiérom je Trail Glove naozaj príjemná na nosenie.

Grip

Grip je vynikajúci na suchých povrchoch. Trail Glove najlepšie obstojí na trailoch. Holá zem, lesné cesty, štrk, kamene, občasný asfalt (tam je táto topánka až príliš drak), to všetko je úplna paráda. Obstojí aj v blate (nenaberie priveľa) a na tráve či snehu. Najhoršie sa podrážka správa na mokrých skalách, veľkom blate, mokrej tráve a ľade a šmykľavom udupanom snehu. Pri tom, ako podrážka vyzerá a na čo je určená, to ale nie je vôbec prekvapivé. Takže len pozor na tie mokrejšie povrchy, pri všetkom ostatnom sa môžete na Trail Glove na sto percent spoľahnúť a poriadne sa do toho oprieť.

Detail podrážky Merrell Trail Glove.

Predná časť podrážky a štyri “prsty”.

Vzhľad

Merrell volí zvláštne farebné kombinácie a pravdupovediac, tá moja sa mi páči omnoho viac ako tie, ktoré sú dostupné na česko-slovenskom trhu. Tam by som volil čierno-zelenú kombináciu. Inak sa mi tieto topánky normálne páčia a rád v nich frajerujem aj len tak, po vonku.

Životnosť

Zvršok je prakticky nezničiteľný. Sieťkový materiál sa miestami možno natrhne, ale to nie je nič vážne a už vôbec to neuberá na funkčnosti. Podrážka, to už je druhá vec. Ako vidíte, pri kombinácii behania a chôdze, po lesných cestách ale aj asfaltkách sa dôležité miesta podrážky po cca 700 km zarovnajú. Na suchom povrchu majú moje zodraté Trail Glove stále dobrý grip a dokonca som v nich behal ešte aj v zime po snehu, no určite to už nie je to, čo pri nových podrážkach. Predpokladám, že to ešte potiahnem do 1000 km (a dalo by sa asi aj viac, ak by som v nich nechodil po meste), ale to už budú úplne rovné. Tiež je celkom jasne vidieť, že od chôdze sa derie päta a od behu vonkajšia strana prednej časti chodidla.
Opotrebením podrážky sa tiež “zlepšuje” kontakt so zemou, t.j. cítiť omnoho viac a podrážka už chráni menej.

Päta zodratá od chodenia.

Nezničiteľný zvršok. Toto je jediná trhlina, ktorú som našiel. Na EVA podrážke (to žlté) tiež už vidno trochu používanie.

Cena

V našich končinách stojí Merrell Trail Glove 110 EUR. V obchode Behnaboso.sk sa dajú kúpiť za 105 EUR (poštovné zdarma).
To je celkom bežná cena pre bežecké trailové topánky a keď vezmem do úvahy, koľko vydržia, tak to nie je zlá kúpa.

Záver

Mám rád tieto topánky. Merrell Trail Glove sú moje najobľúbenejšie bežecké trailové topánky a je veľmi málo, ak vôbec, čo by som na nich zmenil. Určite si idem kúpiť ďalšie a budem v nich naďalej behať.

Sú pohodlné, príjemné na nosenie, majú nulový rozdiel medzi pätou a špičkou, sú ohybné ale zároveň poskytnú pomerne veľa ochrany, sú vzdušné, nesmrdia (až tak – a dajú sa prať v práčke), šnurovanie je úžasné, veľmi dobre mi sedí strih, ochrana prstov je niečo, čo som už veľa krát ocenil, grip je vo väčšine terénov vynikajúci a celkovo dobrý, takže naozaj, Merrell Trail Glove sú moje prvé minimalistické topánky, ale vôbec by mi nevadilo, keby boli aj posledné a jediné. Sú super.

Galéria Merrell Trail Glove

Video k Merrell Trail Glove

Odkazy

• Kde kúpiť Merrell Trail Glove?
• Merrell Trail Glove v obchode Behnaboso.sk za 105 EUR (poštovné zdarma).
• Oficiálna česko-slovenská stránka Merrell.
• Trail Glove na americkej stránke Merrell. Ak tam budete mať náhodou cestu, alebo máte v USA rodinu či priateľov, viete si zaobstarať aj inú farebnú kombináciu, šírku či dokonca model z kolekcie Merrell Barefoot, ktorý na Slovensku nedostať.

kis37резорбцияпоисковая раскрутка сайта интернетвидеоредакторы для андроидbest places in st petersburgRecom

Minimalistické koženné topánky Merrell Tough Glove na bežné nosenie.
Injinji – prstové ponožky, ktoré plánujem využiť hlavne na chladnejšie dni v kombinácii s Luna sandálkami ale aj na iné behanie a trekovanie.

Na tejto fotke ich vidíte oboje:

Teraz plánujem dať dokopy recenziu na moje už mierne znosené bežecké topánky Merrell Trail Glove a maratónske Original Luna sandálky.вконтакте трешбоксартмонеcububuprodvijenierussian christmasролети на вікна рівне

New Balance Minimus Trail Zero je jednak topánka, ktorá má nulový rozdiel medzi pätou a špičkou, no vylepšení sa dočkali aj ďalšie časti. Samotná podrážka je podobná tej, ktorú má Minimus Trail, no odľahčená. New Balance zobral Tonyho pár MT100 a preskúmal opotrebovanie podrážky ako aj časti, ktoré Tony z topánky postupne poodrezával. Chris Wawrousek potom viedol team, ktorý zozbieral dáta z nosených topánok od 40 testerov (a to nie len takých, čo dopadajú na prednú časť chodidla) a na každom páre označil najpoužívanejšie časti podrážky zelenými bodkami. Ako zjednotenie týchto údajov vznikla podrážka, ktorá poskytuje grip a ochranu tam, kde je to potrebné a je zároveň ľahká a má lepší kontakt s terénom.

Pozrite si video, ako vznikala podrážka New Balance Minimus Trail Zero.

Spevnené oblasti, ktoré sa dotýkajú zeme častejšie sú na podrážke výrazne farebne odlíšené. Jednotlivé body sú tiež viac alebo menej pevne spojené. Menej pevné spojenia týchto bodov dávajú podrážke lepšiu ohybnosť a tiež ju robia ľahšou.

New Balance odľahčovanie dotiahol dokonca tak ďaleko, že vo vonkajšej časti podrážky sú viditeľné diery. A urobili dobrú prácu – Minimus Trail Zero je asi najľahšie trailová topánka – 4.4oz, 125 gramov. To je takmer polovica z pôvodnej Minimus Trail, o tretinu menej ako Merrell Trail Glove a celkovo, jedna topánka váži menej ako moje merino tričko s krátkym rukávom. Len pre zaujímavosť, Inov-8 X-Talon 212 vážia 212 gramov a také Salomony pokojne aj cez 300 gramov.

Kde ich kúpiť?

• New Balance Minimus Trail Zero MT00 (mužský model) na Behnaboso.sk
• New Balance Minimus Trail Zero WT00 (ženský model) na Behnaboso.sk
• New Balance Minimus Road Zero MR00 (mužský model) na Behnaboso.sk
• New Balance Minimus Road Zero WR00 (ženský model) na Behnaboso.sk

• NB Minimus Zero: 9 Things You Should Know a
• The Evolution of the NB Minimus Zero Sole

схема макияжаinstagram promotion servicesвход вк добро пожаловатьстатейное продвижение сайтовrussia is famous forcatdog