Možno ste v tomto období nebehali vôbec. Možno sa vám v životoch dejú veci, že nie je chuť a/alebo energia a/alebo možnosť – lebo sú aj také obdobia (zranenia, bábätká, čokoľvek). Aj v tom prípade sa na jeseň/zimu treba dobre namotivovať. Dni sa začínajú skracovať, rána chladnúť. Vonku bude kosa a tma, blech.

Ale možno sa nemusíme ani baviť o tom behu alebo o jeseni: občas je jednoducho čas na zmeny, aby sme sa pohli dopredu a mohli zase rásť. Tony Krupicka prešiel z behu na bicykel a lezenie. Emelie Forsberg bola nútená celú minulú sezónu zrušiť kvôli zraneniu už počas svojho prvého preteku, a zdá sa, že z toho vychádza ako silnejšia a pokornejšia bežkyňa. Matt Smith musel prestať s profesionálnym futbalom, vďaka čomu sa z neho stal fenomenálny jedenásty The Doctor.

To sa týka aj nás doma, tiež stojíme pred rozhodnutiami, ktoré nie sú ľahké a nedá sa nad nimi lusknúť prstom. Občas treba konať aj keď nemáte jasné áno alebo nie, a každá možnosť so sebou prinesie výhody aj nevýhody. A tak máme pre vás lockscreen, ktorý vás má povzbudiť.

Ak ste v tejto sezóne odbehli svoj prvý pretek, zaveste si medailu niekam kde ju budete stále vidieť, a rýchlo sa prihláste na ďalší, najlepšie na úvod novej sezóny približne v marci. Tento pretek už môže byť dlhší alebo si povedzte, že pôvodnú vzdialenosť chcete zabehnúť rýchlejšie. Takéto ciele vás budú v zime nútiť neprestávať.

Ak ste odbehli svoj osobný najlepší čas, gratulka. Oddýchnite si, zregenerujte a vymyslite si niečo trochu iné. Možno podstatne kratšia trať ale podstatne rýchlejšia? Alebo nové vzdialenosti? Alebo si ako skúsenejší bežec nájdite bežca začiatočníka, a zimu prežite na behoch spolu.

Ak sa vám darilo behávať pravidelne celé leto a pokračujete pekne v jeseni, vydržte. Do zimy choďte pomalšie, no zvyšujte  objemy. To z vás spraví rýchlejšieho bežca zase na jar.

Nech je ako chce, choďte do záveru sezóny a do zimy s číslami: koľko kilometrov by to malo byť za týždeň? Alebo ktoré kopce vaše nohy ešte nevideli? A s kým sa vám beháva dobre? Toto všetko vám pomôže prežiť nastávajúce ochladenie a zimu v rytme, aby sa na jar vynorili ako lepšie verzie seba samých.

A ak nebehávate, iba stojíte pred veľkými zmenami, držíme vám palce. Želáme vám do každého dňa tri litre odvahy a ešte jedno menšie balenie. Sme v tom s vami.

Predchádzajúce locksreeny si pozrite tuto. Všetky pre nás doteraz vyrobil náš sandálkový kamarát a grafik Robo Šarudy.

синус лифтинг открытыйyaposudaодноклассникискачатькак нарисовать стрелки пошаговоeco travelsunnic

A aké sú šance, aby odbehol ultra?

Presne tak, nulové.

Prečo by teda na podporu kvalitného vzťahu s polovičkami mal stačiť jeden deň, a ešte k tomu doplnený čokoládou a bublinkami? Z toho sa tak akurát jednému zmúti hlava.

A preto pre vás máme niečo trochu iné.

Nájdite si počas tohto týždňa miesto v kalednári na spoločnú chvíľu. Dopredu si dohodnite deň a hodinu, ak treba babky a dedkov k deťom, a choďte spolu von. Raz dávno ste sa rozhodli, že s týmto človekom chcete stráviť všetok svoj čas, dobré aj zlé – ale ha! maratón sa nezabehne sám a bez tréningu. A tak dodajte aj vášmu vzťahu trochu viac výživy a choďte spolu von.

Nechoďte ale na kávu, do reštiky či do kina. Skúste si ísť po spoločné endorfíny, skúste si spolu zabehnúť. (“Akože, čo?!?” možno ste si práve povedali. Ale vydržte, čítajte ďalej.)

Update: Máme dva tri možné scenáre.

1. Trénovaná polovička.

Ak vaša polovička beháva často a vo vašom tempe, toto bude ľahké. Bežte ľahko a využite to na rozhovor. Ale hypotéky a prácu nechajte tak. Spomínajte ako ste začínali randiť, ako ste nenápadne sondovali potenciálnych frajerov, a tak. Spomeňte si, prečo ste spolu.

2. Netrénovaná, zranená, predpartálna/postpartálna polovička.

Aj tak choďte spolu von po nejaké tie endorfíny, len buďte tvoriví. Čo tak rýchlejšia tehotenská prechádzka smerom, ktorý zatiaľ nepoznáte? Alebo novorodenca do šatky/ergonomického nosiča a šup do polí? Alebo čo ak by jeden z vás bol na korčuliach a druhý vedľa neho pobiehal? (Aby bolo jasné, aj muž môže byť ten menej trénovaný.)

A čo ak vaša polovička aj chce skúsiť ten beh, ktorý máte tak radi, ale keď vidí ako si meriate tepy, porovnávate rýchlosti, sledujete tabuľky, poradia na Strave, tuky na bruchu a všeobecne vám z toho preskakuje tak jednoducho nechce ísť v obave, že vás svojou rýchlosťou otrávi?

Keď mňa Matúš začal brávať na dlhšie behy (rozumej, do 12 kilometrov), zo začiatku som po každom väčšom kopci zastala a s totálnym presvedčením dramaticky prorocky vypovedala: “Nudíš sa, čo?” A potom “Ale teraz sa už fakt musíš.” A znovu “Prepáč mi, že som taká pomalá.” Prípadne iba tak sebe popod nos “OtRRRas.”

Frflala som a zlostila sa až ma raz vedúci chytil za ruku a povedal: “Počúvaj sem. Chcem byť s tebou a neprekáža mi, že ideme pomaly. Ale prestaň už s tými rečami.”

A dodal: “..a okrem toho, môžem sa ti slobodne dívať na zadok v elasťákoch. Mám super deň! Sme spolu v lese!”

Pravda pravdúca – veď keď chceme spolu stráviť čas, nejde o vzdialenosti (a aj vy ste niekedy s behom iba začínali). Listujeme spomienkami a vytvárame nové, venujeme sa polovičke a trávime spolu skutočne kvalitný čas.

3. Iná polovička.

Písali ste nám viacerí počas tohto týždňa, že vy nemáte teraz nemáte polovičku, a že aj tak chcete súťažiť. A máte pravdu, veď sú aj iné polovičky – sú obľúbené psiská, ktoré nám verne ležia pri nohách a čakajú na najmenší kúsok šunky. A tiež rodičia či decká, s ktorými si radi vyjdete von po spoločné spomienky a endorfíny – a aj toto sú vzťahy, na ktorých treba rovnako pracovať. Takže poďte s nimi, určite táto súťaž je aj pre vás.

Prečo naša zaláskovaná súťaž

Ani jeden Valentín nič neopraví, ani jeden spoločný výbeh nič nevylepší. Aby celý láskotréning prinášal výsledky, musí byť pravidelný a opakovaný. Je to tak, že? Len s tréningom silnejú stehná a kopce sa bežia ľahšie (zisťovala som na behoch s vedúcim). A len s dobrou prípravou sa zvládne plačúci novorodenec alebo krízy, ktoré jednoducho musia byť, aby sme rástli (zisťujeme s vedúcim každodenne).

Opakovanie spoločných chvíľ teda už nechávame na vás. My vás len podporíme v štarte. Alebo – ak už máte zvyk aktívne spolu tráviť čas – podporíme vás v v jeho priebehu. Teraz keď už prehrmeli všetky valentínske hormóny a všetko sa vracia do normálu, teraz ukáž lásku!

Toto treba spraviť:

Keď pôjdete v tomto týždni teda spolu von po nejaký ten endorfín, spravte si spoločnú selfie. Nemusíte sa muckať ani stískať ani nič, len nech vidieť, že je vám dobre (a pekne vás prosíme, nech to nie je fotka z minulého roka).

Tagnite nás na FB alebo Instagrame, alebo dajte fotku do komentárov ku postu o tejto súťaži na FB, a my v nedeľu 21.februára vyžrebujeme jednu dvojičku, ktorá od nás dostane 30E darčekovú poukážku a dvojbalenie Inov-8 tunelu, lebo pamätáte ako ste si v puberte chceli s frajerom kupovať rovnaké tričká? Hashtag ako pre vás: #terazukazlasku.

Takže?

Valentín skončil – teraz ukáž lásku!

 поиск человека по номерурыболовный паукsimple personal accounting softwarekisty4makiyazh.xyzкуплю квартиру в полтавеrussian for strength

Dufam, ze sa vidime zajtra vecer. Mna tam teda bude vidiet. O 20.30 na festivale Hory a mesto v Auparku v Bratislave. #beh #behnaboso #trailrunning #ultratrail #running #horyamesto #aupark #bratislava #stefaniktrail

A photo posted by Matus Marcin / Behnaboso.sk (@behnaboso) on Mar 13, 2015 at 9:21am PDT

Piatok 13. 3.

Cca polnoc. Večer som venoval ešte nacvičovaniu a úpravám svojej prezentácie a teraz už dopozerávam seriál White Collar na Netflixe. Žena sa ma pýta, že kedy chcem ísť spať, keď mám ráno skoro vstávať.

Sobota 14. 3.

4:25 ráno. Zvoník budí. Vyskakujem, rozospato sa teším a zároveň čudujem, že to zafungovalo na prvý krát. Čekujem mail a zisťujem, že mi to ide až 5:17 (vlak do BA), tak si chcem dopriať ešte 10 minút spánku, ktoré určite v rezerve mám.

5:10 ráno. Prebúdzam sa na asi 75. snooze svojho budíka. Vlak odchádza o 7 minút a keďže som práve rozlepil oči (tých 10 minút zjavne nevyšlo), na stanicu to nestíham. Košice sú celé rozbité a toto by bolo tesné aj keby neopravovali asi každú ulicu v meste. Unavená hlava zvažuje, že dobehnúť autom vlak do Kysaku je tiež nereálne.

Vo svojej neprebudenosti sa však neviem veľmi hnevať a preto len rezignovane a prekvapivo logicky uvažujem, kontrolujem iné vlaky a kupujem lístok na obyčajný rýchlik, ktorému to trvá 6 hodín a ktorým som nešiel snáď od detstva.

Moja pyžamová prítomnosť v obývačke v čase odchodu vlaku pobaví moju manželku, tak sa len usmejem a idem exnúť proteín. Dobalím drobnosti a idem z domu. Na stanici zistím, že ešte aj parkovisko pred ňou je kompletne neprístupné, kvôli rekonštrukcii električkovej trate tak parkujem trochu ďalej a idem na vlak. Našťastie, vagón je ako z ICčka, takže je to fajn.

Mám 6 hodín cesty, ktoré delím na 3x čas na prejdenie mojej prezentácie, 2x čas na dve časti Top Gear a 1x čas na pokus o čítanie Dejiny behania, ktoré sa však menia na krátky spánok. Neznášam spať po sediačky, a nemá to rád ani môj krk.

Obed. V Bratislave mám obed s kamarátom Romanom, potom stretnutie v Auparku s vedúcim Behnaboso.sk Petym (on je vedúci a ja som šéf :). Naplánovali sme veľké veci pre našu relatívne blízku budúcnosť, takže sa máte na čo tešiť. Hlavne nový eshop a prehľadnejší sortiment.

Náš prístup do zákulisia festivalu využívame na to, aby sme zistili, či sme vypredaní. Veru ešte nie sme (4 hodiny do začiatku), no ostáva iba 35 lístkov na 250 človekovú sálu. Super. Sme v prime-time po ôsmej večer a vo vedľajšej sále prebehia prezentácia hlavnej hosťky celého festivalu. Takže už teraz je to super úspech.

Potom ideme na pivo a neskôr sa stretávame s chalanmi, ktorí prezentujú v našom bloku. Maťo Kovaľ so svojimi teniskami v horách, Maťo Urbaník, Rado Harach a Vlado Ravinger za SVK Ultra Trail. Ja (Matúš) som tretí prezentujúci a Pety je moderátor nášho bloku.

20.00. Ako sa uvoľní naša kinosála od predošlého programu, presunieme sa tam, dostávame inštrukcie, kde stáť, aby nás fotograf vedel odfotiť, ako hovoriť do mikrofónu, ako mieriť ukazovátkom a podobne. Všetko sa však nesie v pohodovom duchu a to je vždy príjemné. Sme pripravení.

O chvíľu sa otvoria dvere kinosály a dnu sa začnú hrnúť ľudia. Sála je rýchlo zaplnená a ostáva len pár voľných sedadiel. Dostaví sa aj Adam Lisý, ktorého Igor z festivalu hneď vyzve aby predstavil svoj film a tým začína náš blok.

Film o Johnym je super, ľudia sú nalomení a teraz idú naše prezentácie. Pety uvedie Maťa Kovaľa a ten začína o CCC, o kvalitách trailového a ultra bežca, o jeho ceste od polmaratónov až sem, o úspechoch a plánoch. Maťo je pre mňa krásnym vzorom konzervatívnejšieho prístupu k ultrabehom. Odbehol 15 ultra pretekov o dĺžke 50km a až potom išiel na prvú stovku. Samozrejme hneď zahviezdil a tak sa mu darí aj naďalej.

Pravdupovediac, ku koncu jeho prezentácie som už nevnímal na sto percent, pretože ja som bol hneď v poradí. Rozprávať pred takouto sálou pre mňa síce nie je premiéra, čo pomáha, no vlastne je to asi len druhý krát. Všetky ostatné príležitosti na cibrenie mojich prezentačných schopností sa zvyčajne odohrávali pred komornejším publikom.

Pointou mojej prezentácie je ukázať a poradiť ľudom ako behať tak, aby to bolo dlhodobé a bez zranení aj za cenu konzervatívnejšieho a pomalšieho postupu. Hrdinovia sú predsa tí, ktorí prežijú všetky (alebo mnohé) svoje boje a nie tí, ktorí sa hneď v prvom vrhnú guľke do cesty a tým ukončia svoju kariéru. Rovnako je to podľa mňa s bežcami, kde priveľa z nás chce skoro ísť behať príliš náročné preteky a to sa potom musí prejaviť zranením alebo podobným zbrzdením ďalšieho tréningu.

Ľuďom som sľuboval, že moja prezentácia bude najnudnejšia, pretože im vravím, že majú málo behať. Zároveň som však dúfal, že sa mi aspoň pár krát podarí ich rozosmiať a to mi tuším vyšlo, takže som spokojný. Ďakujem všetkým v publiku za strpenie so mnou. Inak som však bol v takom tranze, že si sám zo svojej prezentácie veľa nepamätám. Iba to, že som si uťahoval z chalanov z SVK Ultra Trail a vravel ľudom, že nemajú v tréningu behať viac ako 20km. A potom tam bol ešte nahý Kilian. A palmy a Scott Jurek a možno ešte niečo a potom to už bol koniec. Snáď dobrý.

Tretiu prezentáciu mali spoločne pripravenú Rado Harach, Maťo Urbaník a Vlado Ravinger. Všetko traja organizátori, členovia a zakladatelia SVK Ultra Trail. Porozprávali o tom, ako chcú zlepšiť situáciu na Slovensku, organizovať a pridávať ďalšie preteky (vraj už 16 ultratrailov dokopy budeme mať) a spomenuli aj zaujímavosti z pretekov, pikošky, vtipne sa posťažovali a pochválili a naverbovali dobrovoľníkov. (Vedeli ste, že pre medailu zo Štefánik Trail nemusíte nič behať? Dajte sa k dobrovoľníkom a dostanete ju.)

  Vyborna prezentacia chalanov o slovenskej ultratrailovej scene na festivale Hory a mesto #ultratrail #running #trailrunning #proveit #st140 #horyamesto #dnestodas   A photo posted by Viliam Bendik (@williambendik) on Mar 14, 2015 at 2:04pm PDT

Na záver ľudí aj trochu postrašili slajdom plným slovných spojení ako “zlezený necht” a podobne. To ale k tomu patrí a práve preto sú ultra behy taký zážitok. Viem, že v rukách týchto a ďalších podobne šikovných chalanov sú naše behy na najlepšej ceste k fantastickej, rozmanitej a zdravej ultratrailovej scéne. V ich mene vás pozývam na niektorý, alebo rovno všetky preteky.

Po prezentáciach nasledovala ešte krátka diskusia s nejakými otázkami na Maťa Kovaľa a chalanov organizátorov. A potom už len záverečné dva filmy.

Na to som si vyliezol hore do hľadiska, pohodlne sa usadil a zhtol Oravamana aj s husličkami a všetkým. Veľmi pekný film o tom, ako v regióne, kde je človek vďačný za to, že môže lepiť nálepky na sáčky na chlieb alebo vyrábať husličky pre miestnu školu organizujú unikátne podujatie na svetovej úrovni, do ktorého sa hneď všetci pretekári ale aj prizerajúci zamilujú. Oravamanom žije celá Orava a je úžasné vidieť ako sa neľahké podmienky a odhodlanie pár ľudí premení do tak pozitívneho výsledku. Ani vyhorený penzión ich nezastaví.

Posledný film bol jediný zahraničný a to o Ryanovi Sandesovi a Rynovi Greiselovi a ich pokuse o Drakensberg Grand Traverse v roku 2014. Krásny film aj pre filmársku dokonalosť a divokosť africkej prírody. Zaspal som asi niekde v polovičke.

Seriózne, film bol dobrý, len ja som bol celý deň unavený a moje telo zjavne zadržiavalo energiu iba na moju prezentáciu a potom vyplo. 4 hodiny spánku, dlhá cesta a rozprávať pred 200 ľudmi v sále ma ľahko skolí hodinu pred polnocou.

23:15. Zobudil som v prázdnej kinosále, kde okolo mňa stálo asi päť ľudí a všetci sa dobre bavili. Na mne. Samozrejme, kamaráti nesklamali a odfotili si ma, ako tam spím zlomený v krku v tej sedačke. Neznášam späť po sediačky.

Pozbieral som sa teda, išiel pohľadať svoje veci. V prázdnom Auparku sme sa vybrali na afterparty pre organizátorov a hostí festivalu. Teda pre nás. Hladný a smädný som ocenil asi najviac to jedlo a pitie, akokoľvek dobrá párty to mohla byť. Pristavil sa pri nás aj riaditeľ Alan a pochválil našu sekciu, povedal, že sme boli vypredaní a že to bolo super. Okrem toho som sa snažil len nezaspať na stoličke a vymyslieť nejakú exit stratégiu a plán, ako sa dostanem po polnoci cez pol Petržalky. Nakoniec ma zviezli kamaráti z Košíc a ja som sa zviezol na posteľ u kamaráta Romana.

Nedeľa, 15. 3.

5:00, zase nekresťansky skoro ráno. Moja jediná misia pre tento deň bola dostať sa na ten správny vlak včas, za každú cenu. Kamarát Roman súcitne vstal o piatej ráno so mnou. Ja po troch hodinách spánku len o trochu menej rozbitý ako včera večer. Nejako som však zvládol pár základných úloh ako obliecť sa, zbaliť zvyšné drobnosti a dôjsť na autobus.

5:50. Sedím vo vlaku. Mission accomplished. Vlak stihnutý. Hory a mesto absolvované. Cestovanie katastrofa. Hory a mesto super. Nabudúce dám do plánu trochu viac času na spánok a bude to celé ešte príjemnejšie.

Hodnotím to ako úspech. Ako to hodnotíte vy?

Ďakujem chalanom, ktorý nám robili speakrov. Martin Kovaľ, usmievavý Košičan z Vitalcity.sk. Rado Harach, muž mnohých podujatí a hlavný človek za SVK Ultra Trail. Martin Urbaník, virtuóz geniálneho preteku Štefánik Trail. Vlado Ravinger, hrdý organizátor najrýchlejšieho ultra trailu na Slovensku (Rýchlik Zoška-Bratislava).

Vďaka patrí aj Alanovi Formánkovi, programovému riaditeľovi festivalu, za pozvanie a poverenie s organizáciou.

A najväčšia vďaka tým, vám, ktorí ste nás vypredali.

Snáď zase o rok, alebo o dva? Už teraz sa tešíme.болезненность десенfree budgetingok google одноклассники откройdroidolomplaces with mountainsrussian doll

Ochladilo sa, staršiemu dieťaťu treba teplejšiu bundu. Tak manželka nejakú našla na populárnej slovenskej stránke, kde šikovné mamičky recyklujú oblečenie svojich detí. Bundička bola v Košiciach, tak ma tam manželka poslala osobne. V piatok po práci som si vyhľadal adresu a išiel zazvoniť u niekoho doma, na bundičku pre môjho syna.

Vyviezol som sa hore výťahom. Našiel otvorené dvere. Pani vo dverách mi ukázala bundičku. Ja som ju zbežne ohmatal a vyzerala dobre, tak som jej povedal, že ju teda beriem. Pani kamsi zmizla, vraj hľadať tašku. Vtedy sa na chodbe, kde dovtedy stál chlapec, zjavil jeho otec. Tiež mladý chalan, veď už ani ja nemám 23 (ako som si donedávna myslel). Na mladosti mu dodávalo aj pár viditeľných tetovaní.

Ukázal na mňa prstom a hovorí: “Vás poznám. Vy ste ten..”. A ani vlastne neviem ako pokračoval. Nikdy som nebol svetoznámy programátor, a všetky ostatné oblasti môjho života korešpondujú s tým, že som introvert ako hrom. Až na jednu – topánky.

To už som mal na tvári široký úsmev a skromne sa zabával na tom, že ma niekto pozná. Prehodili sme pár slov o behu, o topánkach a tom, ako rýchlo po objednaní prídu, či máme NB MT110, či môže behať trochu cez päty, kade chodí behať a tak ďalej. Asi minútu na to som už držal jeho súčasné topánky v ruke a skúmal ich drop. Zháňa nové.

Súbežne však viedol debatu so svojou manželkou o tom, že “sú to tie, čo jej ukazoval” a prečo musí mať topánky za € 110, a podobne. Viac sa zrejme dialo na neverbálnej úrovni. Pani potom aj odbehla, asi keď sa dopočula, že už bol čosi u nás aj skúšať. Vyzeralo to rovnako ako keď sa o takýchto veciach bavíme my doma. Vieme, že niečo stojí veľa peňazí, no eventuálne sa tomu asi aj tak nevyhneme. Dobré veci častokrát stoja.

Bolo to veľmi príjemné stretnutie, a keď tento chlapík spomenul, že práve včera čítal môj článok o výbehu na Chopok, obzvlášť ma potešil. Som veľmi rád, ak ľudia čítajú aktuálne články – a o to radšej ak čítajú tie, ktoré sú niekoľko rokov staré.

To už sme vtipkovali o tom, že vytiahnu ešte nejaké detské veci vo veľkostiach nášho syna a ja vymyslím nejakú topánkovú zľavu.

A tak som sa rozlúčil, a vedel som, že týchto ľudí ešte niekde uvidím. A dúfam, že budú mať dobré topánky od nás.

Bol to piatok, ja som človek rovnako ako vy všetci, a aj preto som bol unavený. Piatky sú najťažšie. Ako pribúda únava, klesá aj motivácia a výkon. Tieto krehké zdroje však tak rýchlo dokáže naplniť náhodné minútové stretnutie snáď budúceho zákazníka, čitateľa blogu alebo len kamaráta bežca.

Na začiatku sme sa s Petym dohodli, že Behnaboso.sk nechce byť len obchod, ale aj osveta, služba ľudom. A dúfam, že to tak aj je, pretože prinajmenšom ja sám som vďaka tomu všetkému už tak veľa získal. Spoznal ľudí, veľa sa naučil. To sú tie veľké veci.

A tie malé veci, to sú takéto náhodné stretnutia, ktoré ma vždy neuveriteľne potešia.

Ďakujem.

Matúš M.

 
Photo Credit: Martin Baran via Compfight ccvkbreaker.zipкак краситься красной помадойseo оптимизация сайтов продвижение сайтовmail.ru почта вход мобильная версияпо китайски приветold arbat street

Pri behu naboso naša noha funguje tak, ako má. Pracuje pri tom 28 kostí, 17 šliach, 19 svalov, 33 kĺbov, a viac ako 200 tisíc nervov, ktoré v chodidle máme. To všetko vytvára ten najlepší bežecký mikropočítač, ktorý vedie a upravuje našu chôdzu a beh.

Ľudská noha je aj dômyselným systémom odpruženia, ktorý pohlcuje nárazy pri dopade, a pri odraze túto energiu využíva k pohybu vpred. Beh naboso nás povzbudí k tomu, aby sme nedopadali na pätu, ale na prednú časť chodidla, a tiež nám skráti krok. To vedie k výraznému odstráneniu prudkých nárazov na naše členky, kolená, bedrové kĺby a chrbticu. Okrem toho beh naboso napráva naše držanie tela, povzbudzuje dýchanie, posilňuje svalstvo nôh a dokonca zlepšuje našu imunitu.

Zvykajte si postupne

Ak s behom naboso alebo v minimalistických topánkach iba začínate, zvykajte si postupne.

Vaše nové topánky sú krásne, ľahké, dobre vám sadnú a behať v nich je pôžitok, no buďte trpezliví. Dajte svojím nohám čas, aby si po dlhých rokoch v pevných topánkach zvykali na takúto slobodu. Svaly a šľachy, ktoré doteraz spali musia spevnieť a zosilnieť. Preto na začiatok zvoľte krátku a ľahkú trasu a doprajte si aj dostatočný oddych. Ak je všetko v poriadku a nič vás nikde nebolí, postupne pridávajte.

Správnu formu natrénujete najlepšie ak necháte topánky doma. Nebojte sa toho, a ak to okolnosti (terén, počasie a iné) dovolia, skúste to. Vaše bosé nohy vám presne oznámia, čo nerobíte dobre a kedy už nevládzete. Počúvajte ich a to, čo sa naučíte vezmite so sebou aj do topánok.

Dajte nám vedieť, ako sa vám darí.budgetappworld of tanks blitz взломанная версияhome bookkeeping appytdtlbvrf drкарго турция украинаtourist attractions in sochi

Na základnej škole nás učili plávať, no čo sa týka behu, to vždy automaticky predpokladali, že ho každý vie. Nie je to pravda, aj behať sa treba učiť. Pri behu záleží na forme a technike, a to je niečo, čo som sa časom tiež naučil. Dozvedel som sa o behu naboso, o tom, ako klasické bežecké topánky nepriaznivo ovplyvňujú spôsob, akým beháme. Prečítal som si Born To Run – Zrozeni k běhu. Študoval som beh naboso a čítal nespočetné množstvo článkov o správnej technike či amerických ultra bežcoch. Netrvalo dlho a otvorili sme internetový prvý slovenský bežecký obchod zameraný na minimalistickú obuv. A tak sa stal zo skoliotického chlapca-nebežca trochu menej skoliotický zanietec a predajca bežeckých potrieb.

Takže, ak beh neznášate, príďte sa inšpirovať. Radi vám pomôžeme rozbehať sa.

(Vravíte, že vy beháte radi? Super, aspoň sa máme o čom porozprávať.)

Matúš Marcin
majiteľ internetového obchodu Behnaboso.sk

маринад для стейківтубусseo аудит сайта стоимостьлобановский александр интервьюмеждународная доставка документовжалюзи рулонные