A prisahá na nich aj kopa bežcov. A vlastne aj my u nás doma, keď sa prekonáme. Niet totiž nad nad ranný beh, lebo:

1. také ticho po uliciach/v lese aké bežne nepočuť
2. človek už vybavil tréningovú dávku a nemusí ju riešiť
3. má hneď zaránky pocit víťazstva
4. a s roztrasenými nohami hneď jasnejšiu hlavu
5. niet nad čokoládovú šišku ku rannej káve bez pocitov viny
6. no a samozrejme, niet nad tie pohľady v robote, keď ledabolo prehodíte, “Hej, hej, mám už za sebou rannú päťku/pätnástku/intervaly.”

A podobne.

Faktom ostáva, že sú stále ranné. Treba na ne vstávať kruto skoro. A Game of Thrones už je vonku, viete o tom. Vtedy sa nedá spať. Ts.

Tak máme päť múdrych rád ako na to (lebo život nás naučil).

1. Namočte si len palec.

Teda vyskúšajte raz či dvakrát v týždni. Viete, to vedomie, že zvyšných šesťkrát môžete budík vypnúť a obrátiť sa v posteli na druhú stranu všetko výrazne zjednoduší. Len aby ste šli spať večer predtým včas, pretože inak sa ukracujete o spánok, a to je somarina.

2. Pripravte sa.

Ešte večer si pripravte oblečenie (vrátane spoďarov a ponožiek, ak ich používate), topánky (ak ich používate), vodu a reflexné prvky. Ranný pohľad na takúto kopu kompletne odstráni všetky možné výhovorky. Ak máte kávovar s časovačom, pomôžte si ráno vôňou kávy, ktorá sa bude po byte rozliehať skôr než otvoríte oko. A samozrejme dajte budík na opačnú stranu izby.

3. Dohodnite sa s niekým.

Fakt, že na vás vonku niekto čaká a kľaje prečo meškáte: na nezaplatenie.

4. Buďte k sebe dobrí.

Každý jeden nový zvyk trvá dlho-predlho, kým sa stane zvykom. Spočiatku je len veľmi ťažkým krokom vpred. Keďže v tomto prípade v podstate prestavujete svoje telesné hodiny, vážne k sebe buďte dobrí. Island má na ten svoj nízky počet obyvateľov skutočne obrovské percento kreatívcov a umelcov, vedeli ste? Totiž ich lokálna kultúra si veľmi váži neúspech. Neúspech znamená, že skúšate a snažíte sa. Tak skúšajte. Na jar je ideálny čas na skoré vstávanie.

5. Tancujte ako Rocky.

Do konca si toto pozrite. A zajtra ráno na Kamennom hrbe dajte jeden Rockyho taneček.

Lockscreen na máj ako pre vás!

Možno nie ste ranné typy, lebo veď všetci sme iný príbeh. Ale možno by ste to chceli skúsiť. Tak či onak, máme vás radi a sme za vás vďační.

Dámska verzia pre telefón a dámska verzia pre tablet.

Pánska verzia pre telefón a pánska verzia pre tablet.

No a čo pomáha ráno vám? Napíšte nám do komentárov. Senk jú!

prodvijenie.xyzподбор семантического ядра с яндекс вордстатinstamizevzlom-viber-whatsappbalalakaгде продать товар

• Čo: O2 Moon Run 2016 Košice
• Kedy: 21. mája 2016 o 21:00
• Kde: Košice, KVP, Koliba Zlatá podkova pri kláštore
• Ako: 5km alebo 11km (mapa) s čelovkou (propozície)
• To chcem! Registrácia a viac info na webe behsity.sk
• Udalosť preteku na Facebooku.

Organizátormi sú Rasťo Šimko – Steel Monkey, Quinta Essentia a Behnaboso.sk.

Vidíme sa!

P. S.: Ak vám chýba čelovka, môžeme odporučiť Silva Trail Runner alebo Jogger.cububu.topреконструкция зубовподдоменкак наносить хайлайтер на лицоbaikalsавто из кореи украина

Vraj keď pretek skončil, Kilian si sťastne vydýchol, že ako dobre, že všetci prežili. Víťaz z roku 2015 Jonathan Albon vo svojom racereporte označil posledné metre v úseku najvyššieho stúpania ako “f***ing scary,” s tým, že miestami proti nemu letelo zopár kameňov. 

Jonathan o hrebeni Hamperokekn ešte napísal toto:

“Je ťažké ho opísať. Väčšina času som bol na všetkých štyroch. V jednom bode tohto ako žiletka ostrého hrebeňa bolo treba preskočiť cez prázdno z jednej skaly na druhú. Bolo srandovné sledovať ako sa z našej súťažnej skupiny v rámci preteku v tomto nebezpečnom úseku stala skupina ľudí, ktorá ním preliezala spoločne za vzájomnej pomoci.”

Takisto si ešte spomína, že v hlbokej hmle miestami strácal traťové vlajočky, vzdialené od seba na desať metrov, a že keď už na víťaznej pozícii prebiehal poslednou občerstvovačkou, všetkým, ktorí ho povzbudzovali odpovedal: “I am f*** ‘d.” Nakoniec, aj víťaz 2014 Eirik Haugsnes (a bežal v X-Talonoch 212!) po dobehnutí povedal: “Ako mi isto vidíte na tvári, bola to intenzívna skúsenosť.” Na tejto fotke už ale vyzerajú dobre.

Tak aké máte teda plány na leto 2016? Totiž, ak by ste chceli, prihlásiť sa ešte stále dá. Tromso Skyrace má v sebe vlastne preteky štyri, kratšie a dlhšie trate a jeden vertikál. Možno budete mať šťastie a aj vám sa ráno pokazí lanovka, ktorá vás mala dopraviť hore na kopec na miesto štartu, a možno práve s vami Kilian zavtipkuje, že sa aspoň poriadne rozohrejete. :) No a ak by ste toto všetko z nejakého zvláštneho dôvodu nechceli, tak potom príďte na Smolník. Naše slovenské celebrity, bratia Kovaľovci, na máj naplánovali Smolník Skyrace, a neskôr na september opakovnie minuloročného megaúspešného horského behu Smolník. Aj keď ani toto nemá byť prechádzka prielomom Hornádu, na živote vás nikto ohrozovať nebude. ___ Úvodná foto z tohto racereportu.продвижение екатеринбургсупермаркет класс одессамакияж мадонны фотомосква дом посудыжалюзиrussian cities by population

21. marec je Medzinárodným dňom Downovho syndrómu, a vy si dnes môžete na znak vašej podpory obliecť každú ponožku inú.

Downíci ale samozrejme nepotrebujú lútosť, skôr je to o obdive voči nim a voči ich rodinám. Choďte si dnes v tých ponožkách vybehnúť a ako sa budete obzerať po svete, dívajte sa na neho očami Jimmyho Jensona, prvého Downíka, ktorý kedy dokončil maratón v New Yorku. Bol síce jedným z posledných, ktorí prebehli cieľom, ale pozrite na ten pôžitok.

My sa častokrát navlečieme do kompresných návlekov, funkčných tričiek, a kým sme chytili GPS signál už v nás ostala len štipka potešenia z obyčajného behu.

Poučenie: sú aj lepšie veci než mukárenie nad tempom.

Takže keď dnes pôjdete v tých dvojakých ponožkách behať, GPS nechajte doma. Čo poviete? Chodťe dnes na obyčajný naked run, teda bez akéhokoľvek zariadenia a záznamu, a sústreďte sa akurát tak na vlastný dych. Beh lieči, viete. Dajte tomu šancu.

A ešte niečo naviac

Rozhliadnite sa a nájdite si charitatívny projekt, ktorý môžete podporiť. Belo napríklad minulý rok bežal z Košíc do Prahy na podporu autistického centra Rubikon. O pár dní sa zase bude bežať šialená Ultra Lanovka pre detský hospic Plamienok. A potom zase v Bratislave Wings for Life World Run na podporu výskumu poranenia miechy. A svoje ponožkové fotky môžete hodiť na FB stránku Downovho syndrómu.

Tak bežte – svet je väčší než GPS záznam z mapy. A tešiť iných je zdravé.

___
Photo Credit: AdamKR via Compfight ccprodvijenieгеолокация по номеру телефона найти человека онлайнрод подlive webcam sex freevolva rivervisit moscow

Beh v prírode môže znižovať pocity obáv a negativity viac než v meste. Stále pribudne nejaký nový výskum, ktorý znovu dokazuje to, čo všetci trailoví nadšenci zažili na vlastnej koži: beh v prírode robí zázraky. Na teréne je niečo magické, čosi čo napomáha vnútornej rovnováhe a odplavuje napätie. Do lesa sa dá vybehnúť s hlavou, ktorá sa nevie zastaviť – a vrátiť sa s pokojom, ktorý mestský beh jednoducho nevydá.

Beh lieči

Nuž a nový článok v Proceedings of the National Academy of Sciences ukazuje prečo je to tak. V tejto štúdii sa výskumníci zo Stanford University rozhodli zistiť viac o tom aký dopad má pohyb v prírode na skľúčenosť alebo na nekončený kruh negatívnych myšlienok a obáv (ktoré sa najčastejšie spájajú so zvýšeným rizikom depresií a iných porúch). (Ak ste sa niekedy ocitli v cykle kde jedna temná myšlienka vedie k druhej a nedá sa to zastaviť, presne to je skľúčenosť. A nie je to teda sranda.)

Jedna skupina účastníkov sa vybrala na deväťdesiat minútovú rýchlu prechádzku v prírode, druhá zase v meste. Po návrate do laboratória prvá skupina nie len že sama od seba hovorila o úľave, ale aj ich fMRI scany poukazovali na zníženú aktivitu v tej časti mozgu, ktorá sa spája s duševnými poruchami. Prechádzka doslova menila ich mozog. Skupina, ktorá sa prechádzala mestom ale nič podobné nezažila. Greg Bratman, vedúci autor tejto štúdie sa vyjadril, že vďaka tejto novej fMRI technológii “sme naozaj mohli vidieť zmeny na mozgu. Bolo to fascinujúce.”

Prečo práve beh v teréne?

Každý z nás vie o tom, že beh nám robí dobre. Bratmanov výskum ale poukazuje na to, že práve beh v teréne má v sebe čosi viac. “Vybehnúť z hukotu a napätia mesta a vymeniť ho za pokojnejšie prostredie sa zdá byť prospešné pre duševnú rovnováhu. Trailový beh pravdepodobne ponúka niečo čo mesto nedokáže.”

I keď zatiaľ nie sú jasné presné mechanizmy, ktorými príroda spúšťa tieto zmeny v mozgu (to bude až ďalšia fáza Bratmanovho výskumu), jednou z teórií je, že na rozdiel od mesta – s jeho zástupmi ľudí, premávkou a predvídateľnými zvukmi – v prírode sa cítime menej ohrození a tým vypíname našu evolučne vyvinutú reakciu na stres.

Presne načasované

Tento výskum prišiel v najlepšom čase. Za posledné dve desaťročia nárast urbanizácie priniesol so sebou aj nárast v počte depresií a iných porúch. Okrem toho mnohí ešte aj v bezpečí domova vytvárame ešte “mestskejšie” prostredie – vďaka všetkým prístrojom, ktoré blikajú, pípajú, zvonia a podobne. Keď behávame v meste, jednoducho sa len presúvame z jedného mestského prostredia do druhého. Keď bežíme v prírode, všetko sme vypli.

Bratmanov výskum je výbornou vedeckou pripomienkou toho, akým účinným liekom je terénny beh – hlavne keď príde na to, aby ste si vypli hlavu. Aj keď mnohí bežci musia najprv absolvovať 45-minútovú jazdu autom, aby sa vôbec k prírode dostali (ak majú to šťastie), dlhodobé účinky za to určite stoja.

Vojsť kráse do cesty

Náš kamarát Robo zistil, že keď behá v meste, tep má vždy vyšší ako zvyčajne. Keď sa Tony Krupička nedávno rozčúlil nad výsledkami amerických primáriek, šiel si zabehať do kopcov, aby potom mohol povedať, že “už sa cíti lepšie”. No a nakoniec aj samotná Cheryl Strayed vo svojej nesmierne silnej knihe (a filme) Divočina vraví, že vo chvíľach veľkého duševného vypätia je najlepším liekom “vojsť kráse do cesty.”

A preto náš nový lockscreen

Chceme, aby vám bolo dobre, a vieme, že beh tomu môže pomôcť. Keď si vybehnete do lesa, chtiac-nechtiac sa tej kráse okolo nás vkladáte do cesty. Máme preto pre vás špeciálny marcový lockscreen.

V marci máte dokonca na výber z dvoch možností, každá vo verziách pre telefón a tablet. Takže otvorte na svojom mobilnom zariadení, stiahnite a potom už len v nastaveniach upravte. No a potom rýchlo do hory, behať.

Beh lieči. 

• verzia pre telefón
• verzia pre tablet

Vojdite kráse do cesty, ako radí Cheryl Strayed.

• verzia pre telefón
• verzia pre tablet

onlinebudgetensave.netФлешкиeuropean wedding gownsбізнес з китаємsnowy moscow

A aké sú šance, aby odbehol ultra?

Presne tak, nulové.

Prečo by teda na podporu kvalitného vzťahu s polovičkami mal stačiť jeden deň, a ešte k tomu doplnený čokoládou a bublinkami? Z toho sa tak akurát jednému zmúti hlava.

A preto pre vás máme niečo trochu iné.

Nájdite si počas tohto týždňa miesto v kalednári na spoločnú chvíľu. Dopredu si dohodnite deň a hodinu, ak treba babky a dedkov k deťom, a choďte spolu von. Raz dávno ste sa rozhodli, že s týmto človekom chcete stráviť všetok svoj čas, dobré aj zlé – ale ha! maratón sa nezabehne sám a bez tréningu. A tak dodajte aj vášmu vzťahu trochu viac výživy a choďte spolu von.

Nechoďte ale na kávu, do reštiky či do kina. Skúste si ísť po spoločné endorfíny, skúste si spolu zabehnúť. (“Akože, čo?!?” možno ste si práve povedali. Ale vydržte, čítajte ďalej.)

Update: Máme dva tri možné scenáre.

1. Trénovaná polovička.

Ak vaša polovička beháva často a vo vašom tempe, toto bude ľahké. Bežte ľahko a využite to na rozhovor. Ale hypotéky a prácu nechajte tak. Spomínajte ako ste začínali randiť, ako ste nenápadne sondovali potenciálnych frajerov, a tak. Spomeňte si, prečo ste spolu.

2. Netrénovaná, zranená, predpartálna/postpartálna polovička.

Aj tak choďte spolu von po nejaké tie endorfíny, len buďte tvoriví. Čo tak rýchlejšia tehotenská prechádzka smerom, ktorý zatiaľ nepoznáte? Alebo novorodenca do šatky/ergonomického nosiča a šup do polí? Alebo čo ak by jeden z vás bol na korčuliach a druhý vedľa neho pobiehal? (Aby bolo jasné, aj muž môže byť ten menej trénovaný.)

A čo ak vaša polovička aj chce skúsiť ten beh, ktorý máte tak radi, ale keď vidí ako si meriate tepy, porovnávate rýchlosti, sledujete tabuľky, poradia na Strave, tuky na bruchu a všeobecne vám z toho preskakuje tak jednoducho nechce ísť v obave, že vás svojou rýchlosťou otrávi?

Keď mňa Matúš začal brávať na dlhšie behy (rozumej, do 12 kilometrov), zo začiatku som po každom väčšom kopci zastala a s totálnym presvedčením dramaticky prorocky vypovedala: “Nudíš sa, čo?” A potom “Ale teraz sa už fakt musíš.” A znovu “Prepáč mi, že som taká pomalá.” Prípadne iba tak sebe popod nos “OtRRRas.”

Frflala som a zlostila sa až ma raz vedúci chytil za ruku a povedal: “Počúvaj sem. Chcem byť s tebou a neprekáža mi, že ideme pomaly. Ale prestaň už s tými rečami.”

A dodal: “..a okrem toho, môžem sa ti slobodne dívať na zadok v elasťákoch. Mám super deň! Sme spolu v lese!”

Pravda pravdúca – veď keď chceme spolu stráviť čas, nejde o vzdialenosti (a aj vy ste niekedy s behom iba začínali). Listujeme spomienkami a vytvárame nové, venujeme sa polovičke a trávime spolu skutočne kvalitný čas.

3. Iná polovička.

Písali ste nám viacerí počas tohto týždňa, že vy nemáte teraz nemáte polovičku, a že aj tak chcete súťažiť. A máte pravdu, veď sú aj iné polovičky – sú obľúbené psiská, ktoré nám verne ležia pri nohách a čakajú na najmenší kúsok šunky. A tiež rodičia či decká, s ktorými si radi vyjdete von po spoločné spomienky a endorfíny – a aj toto sú vzťahy, na ktorých treba rovnako pracovať. Takže poďte s nimi, určite táto súťaž je aj pre vás.

Prečo naša zaláskovaná súťaž

Ani jeden Valentín nič neopraví, ani jeden spoločný výbeh nič nevylepší. Aby celý láskotréning prinášal výsledky, musí byť pravidelný a opakovaný. Je to tak, že? Len s tréningom silnejú stehná a kopce sa bežia ľahšie (zisťovala som na behoch s vedúcim). A len s dobrou prípravou sa zvládne plačúci novorodenec alebo krízy, ktoré jednoducho musia byť, aby sme rástli (zisťujeme s vedúcim každodenne).

Opakovanie spoločných chvíľ teda už nechávame na vás. My vás len podporíme v štarte. Alebo – ak už máte zvyk aktívne spolu tráviť čas – podporíme vás v v jeho priebehu. Teraz keď už prehrmeli všetky valentínske hormóny a všetko sa vracia do normálu, teraz ukáž lásku!

Toto treba spraviť:

Keď pôjdete v tomto týždni teda spolu von po nejaký ten endorfín, spravte si spoločnú selfie. Nemusíte sa muckať ani stískať ani nič, len nech vidieť, že je vám dobre (a pekne vás prosíme, nech to nie je fotka z minulého roka).

Tagnite nás na FB alebo Instagrame, alebo dajte fotku do komentárov ku postu o tejto súťaži na FB, a my v nedeľu 21.februára vyžrebujeme jednu dvojičku, ktorá od nás dostane 30E darčekovú poukážku a dvojbalenie Inov-8 tunelu, lebo pamätáte ako ste si v puberte chceli s frajerom kupovať rovnaké tričká? Hashtag ako pre vás: #terazukazlasku.

Takže?

Valentín skončil – teraz ukáž lásku!

 поиск человека по номерурыболовный паукsimple personal accounting softwarekisty4makiyazh.xyzкуплю квартиру в полтавеrussian for strength

Ale viete čo? Nie je to o silnej vôli. Približne 45 percent Američanov si dáva novoročné predsavzatia. Prvá štvrtina odpadáva už po prvom týždni. Po prvom mesiaci, teda približne teraz, odpadáva polovica.

Iba menej než polovica z toho zvyšku vydrží dlhšie než pol roka. A iba osem percent svoje predsavzatia aj naplní. Osem percent! Slovákov s cieľmi na začiatku roka je ešte menej, iba čosi okolo 29 percent. Viac štatistík nemáme, ale koľko z nich vydrží?

Veru tak, na zdolanie novoročných cieľov treba viac než iba pevnú vôľu. A nie, na vytvorenie nového návyku nestačí 21 dní (alebo 33 alebo 66 alebo 99) (žiaden výskum nikdy nič také neštudoval ani nedokázal), aj keď vám to vravia v každom treťom článku.

1. Pravidlo prvé: počúvajte Jacka Sparrowa!

“Try not to do anything… stupid.” Tak vraví najhorší pirát, o ktorom ste kedy počuli – ale aspoň ste o ňom počuli, teší sa.

Takže čo môžete robiť? Pokojne skúšajte pobyt na ostrove so zakopanou bedňou rumu, tancujte na pirátskej lodi plnej duchov, odbehnite svoje UTMB, prvú stovku, päťdesiatku, polmaratón – no snažte sa a neurobte nič STUPID. Riskujte a vymyslite si veci, ktoré ste zatiaľ neskúšali – predsavzatia majú vlastne iba vtedy šancu na prežitie ak riskujeme a skúšame nové veci. Avšak aktuálny doplnok Jacka Sparrowa – uplatňujte zdravý rozum.

Zdravý rozum znamená, že budete vychádzať zo všetkých možných premenných vo vašom bežnom živote: zdravie, práca alebo hoci priveľa malých detí v domácnosti (z našej skúsenosti vieme, že ak chcú behávať obaja rodičovia, bejbysittingová logistika je fakt náročná). A zdravý rozum tiež znamená, že jeden veľký cieľ si rozdrobíte na menšie, a tak sa budete priebežne domotivovávať.

Takže napríklad stovka? Maratón? Polmaratón? Gratulka! Ale aby ste sa vedeli kuknúť Jackovi do tých jeho očí (a sebe pomohli v naplnení cieľa), bude potrebné:

1. Try not to do anything stupid. Je stovka vlastne dobrý nápad? Bude to chcieť obrovskú kopu vášho času. Zranili ste sa v minulej sezóne alebo ste boli v top forme? A nie ste náhodou tehotní (behať sa dá ale nie vždy na max)? A nepovýšili vás práve na sedemdesiathodinový pracovný týždeň? Toto sú faktory, ktoré ovplyvnia tréningové objemy. (Aj keď chcete stovku iba zažiť – teda nie skončiť v top 5 – treba mať nejaký ten kilometer v nohách, aby ste neumreli na prvej občerstvovačke a aby to pre vás bola naozaj dobrá prvá skúsenosť, ktorá vás zase nakopne ďalej.) Odporúčame výborný článok Maťa Kovaľa na tému lásky k ultrabehom.
2. Kuknúť preteky, ktoré sú v ponuke a vybrať si dva-tri kľúčové dľa svojho srdca AKA ročného obdobia, náročnosti, partie, ktorá viete, že pôjde a podobne. Nie je stovka ako stovka – Kysucká v zime je iný brutus ako Východniarska na vrchole leta, Nízkotatranská má časové checkpointy, Štefánik má vlastne až 144K a Trnavská zase len 92K. Košický maratón je zase úplná rovinka na rozdiel od toho v Bystrici, kde finálová rovinka je do kopca.
3. Premyslieť si kľúčové tréningové body a iné preteky do vybraného preteku/pretekov a začať ich postupne odškrtávať zo zoznamu čiastkových cieľov. Veľa behať a na malých pretekoch sa učiť ako vaše telo reaguje pod stresom.
4. …a možno aj doplniť povinnú výbavu nejakými inov-8 mňamkami.

Takýto zoznam je omoho viac uchopiteľný a v podstate vlastne aj ľahšie splniteľný než nejaké všeobecné prianie. Dá sa tiež použiť na akúkoľvek bežeckú úroveň: poslúži pokročilému bežcovi, ktorý začal plánovať …ehm, … návštevu francúzskych Álp a rovnako aj tomu, kto sa včera rozhodol, že začína behať (klikajte na náš článok Ako začať behať).

2. Pravidlo druhé: vypnite autopilota

Povedzme, že potrebujete začať behávať väčšie objemy než doteraz (lebo teda tá stovka) alebo že chcete jednoducho behávať pravidelne. Povedzme, že vzhľadom na vašu životnú situáciu sa vám reálne dá ísť behať buď o pol šiestej ráno alebo hneď po návrate z práce. A povedzme, že ste si povedali, že skúsite ráno. Nastavíte budík o hodinu skôr – a potom vstanete prineskoro. Skúsite znova, znova vstanete prineskoro. A potom znovu a zase. Behy prekladáte, cieľ sa vám vzďaľuje. Je to v slabej vôli? Je to v zlom plánovaní?

Zvyky sú zvyky, pretože ich robíme automaticky, v autopilotovi. Mozog si autopilotom uľahčuje prácu, aby nemusel vyhodnocovať každý jeden náš krok. Ráno poslepiačky nasypať kávu do kávovaru, laptop odložiť do tašky bez toho, aby ste sa nad tým zamysleli. Čo by sa stalo, ak by ste kávu preložili na inú poličku alebo kúpili si novú brašňu na počítač? (Vážne, skúste to.)(A pozrite na tento článok o tom, ako mozog potrebuje zvyky, aby vládal fungovať.)

Ak ste si teda vymysleli nejaké dobrodružstvo pre rok 2016, bude určite potrebné niektoré návyky likvidovať a vytvárať nové, napríklad to nešťastné ranné vstávanie. A teraz: ako vyzerá vaša ranná rutina? Aké máte ranné zvyky, ktoré sa dejú v autopilotovi, bez toho, aby ste nad nimi uvažovali? Povedzme, že keď vám zazvoní budík (rozumej telefón), vezmete ho do ruky, aby ste ho vypli. A odrazu nikto nevie ako – a je o dvadsaťpäť minút neskôr, a vy ste síce skontrolovali svetové médiá, email, facebook a aj pohyby na finančných trhoch, no na rannú dvanástku už čas nemáte. Spolu s vami tak urobilo 80 percent Američanov vo veku 18 až 44 rokov (my samozrejme nie, my s týmto problém vôbec nemáme).

Toto je presne príklad toho ako autopilot stojí v ceste inému budúcemu zvyku. Máte návyk skontrolovať médiá hneď po zobudení a pomaly sa pritom zobúdzať. Tento zvyk je už taký silný, že nad ním ráno neuvažujete. Ak ho chete zmeniť, je potrebné vyhnúť sa spúšťaču, ktorý zapne autopilota (telefón v ruke v polohe ležmo): trebárs odložiť telefón do inej izby, použiť normálny budík, čokoľvek čo vám zabráni prejsť do automatického módu. Pevnú vôľu použijete, až keď stojíte v strede studenej rannej obývačky, nie keď sa ešte len preberáte a váš mozog si to chce zjednodušiť.

Alebo iné scenáre: potrebujete viac spávať, no každý večer sa zabudnete pri Walking Dead. Čo je spúšťačom? Čo robíte úplne automaticky a odrazu sú dve ráno? Možno je to jednoduchá vec ako sadnúť si na gauč, vyložiť nohy a položiť na ne laptop. Vy si síce vravíte, že dnes večer už naozaj len jedna časť, ale mozog vie svoje. Vypnúť autopilota by znamenalo povedzme zámerne preložiť počítač na pracovný stôl, sedieť tam a dávať dobrý pozor na to, aby ste sa nepresunuli na gauč. A po jednej časti odchod do pyžama. Ak chcete prestať jesť lepok a zvyknete nakupovať v Lidli, budete musieť úplne vedome nákup začínať v strednom regáli s džúsmi a nie v prvom, ktorý vás okolo keksov vedie rovno k pečivu. Ak chcete pravidelne behávať dlhšie vzdialenosti, akurát že po pätnástom kilometri vás to už nebaví a častokrát to stočíte domov, vypnete autopilota tak, že sa dohodnete s kamarátom začiatočníkom, aby sa pridal na posledných 5K vášho behu.

(Viac o autopilotovi a kontexte si prečítate vo fantastickej knižke Making Habits, Breaking Habits)

3. Pravidlo tretie: robte to ako Danny Ocean

Ak si to svoj cieľ pre rok 2016 napíšete na papier a vyložíte na chladničku, máte štatisticky desaťkrát väčšiu šancu, že ho naplníte. Ak sa k tomu s vašimi plánmi zveríte nejakej živej bytosti, vaše šance sú ešte väčšie. Hlavne ak sa táto živá bytosť z času na čas opýta ako sa darí, prípadne bude nadránom vyvolávať, že kde došľaka si keď vonku je mínus päť a ona mrzne pod blokom a vôbec, okamžite poď behať,

Majte teda svojich Jedenásť. Teda, alebo aspoň základných Troch. Nemusia to byť všetko bežci, stačí, ak vás dobre poznajú. Nič nekradne guráž viac ako spochybňovanie.

Komu by ste mali povedať o svojom veľkom pláne (lebo ešte raz – ak o tom niekomu poviete, vaše šance sa zvyšujú):

• niekomu, kto sa vie dostať do sejfu vášmu najlepšiemu kamarátovi a partnerovi/partnerke – vedia najlepšie aké máte zlozvyky, poznajú najlepšie vašu životnú situáciu a vedia mať tak kopu dobrých postrehov,
• a /alebo vašim bežným bežeckým parťákom – títo poznajú vašu kondičku aj váš potenciál,
• kamošom alebo kolegom, ktorí síce o behu netušia ani ň, avšak ich vidíte ako nesmierne energických a rozhodných ľudí,
• alebo obľúbenému osobnému trénerovi, trénerovi plávania alebo Pilatesa, ak takých máte – je totiž veľmi pravdepodobné, že vám hneď upravia tréning a budú na vás dozerať,
• zverte sa hoci aj Majovi Srníkovi (on na Strave aj na Instagrame naozaj často odpisuje na kadejaké otázky a komentáre), a tiež jeho ultra parťáčka Michelle M. Barton. Je jasné, že títo vás nebudú priebežne sledovať a ani kontrolovať, ale je very cool, keď vám takáto celebrita odpíše a podporí vás,
• keď bude ťažko, lebo napríklad dlhá zima, ľahšie zranenie alebo podobne, veľmi dobre padne povzbudiť sa Scottom alebo Killianom, aj keď títo o vašej existencii ani len netušia.

Ako sa namotivovať (a nový lockscreen)

Na február máme pre vás nový motivačný lockscreen (do vašich telefónov a do vašich tabletov). Videli ste? Začiatky sú totiž vždy malé, povedal svojho času Cicero. Nemal síce na mysli beh, ale určite to platí či behávate tridsiatky alebo päťky. Alebo s behom iba úplne začínate. (Otvorte na svojom zariadení, uložte a kliknite Set as Lockscreen.)

Okrem toho, keď pôjdete najbližšie na tréning, urobte nejakú fotku a tagnite nás na Instagrame alebo na FB. A pridajte hashtag #osempercent. Zatlieskame vám.

Zapíšte sa na odber nášho Bosobežníka. Snažíme sa ho robiť tak, aby vás inšpiroval a bol zaujímavý. Prípadne začnite čítať niektorú z kníh, ktoré vás tiež môžu namotivovať. A pripravujeme pre vás motivačnú zľavu, sledujte nás.

Tak bežte!по imeicryptopharmacyлинкбилдингnatyelenikossтранспортные услуги

Inak, autor si to dáva v Inov-8 Trailrococh 235, tak aby ste vedeli čo na nohy a kde sa to dá kúpiť. U nás, pravdaže!

Ak sa vám počas pozerania tohto videjka ani trochu nezapotili dlane, gratulujeme – do bežeckého kalendára si na budúci rok zapíšte Tromsø Skyrace, crazy júlový pretek, ktorý si v Nórsku vymysleli Kilian a Emilie, a väčšina z neho sa bežala práve po takýchto miestach. Že Kilianovi po skončení odľahlo, že všetci prežili.

Alebo nevynechajte Smolník bratov Kovaľovcov – aj keď tam vám na život nikto siahať nebude. Pekný (takmer) víkend želáme.приманка на окуняexpedition-factorydantistконтейнерс алиэкспрессшторы ролеты своими руками

Je prirodzené, že každá bežecká súťaž so sebou nesie kadejaké nádeje, a každý kto sa postaví na štart to nerobí, aby radostne strávil nedeľu potením a potenciálne aj grcaním. Práve naopak, ide tam s plánom, s predstavou ako to celé prebehne, lebo veď tomu venoval povedzme tri posledné tréningové mesiace. (Alebo aj nič, ale o tom inokedy.) A o cieľoch a o tom, ako to občas celé vyletí do vzduchu bude tento záverečný článok.

Mnohokrát sa zdá, akoby jediný skutočne hodnotný cieľ bol ten, ktorý sa týka konečného času. So všetkou úctou voči tomuto názoru, nemôžeme s ním súhlasiť.

Napriek všetkým naším najlepším plánom a zámerom preteky málokedy vyjdú tak, ako by sme si priali. Počasie sa môže pokašlať. Stehná sa môžu rozkašlať. Vaše vnútornosti sa na to tiež môžu vyklašlať, a verme len, že sa tak stane do tej smradľavej umelohmotnej búdky. Takže ak trénujeme na nejaký pretek tri mesiace a všetky svoje nádeje vkladáme do jedného jedinkého časového cieľa, tak potom po preteku nás čaká len smútok. Priveľa sĺz a priveľa zlosti, z ktorých ani jedno nie je spravodlivé voči našim láskam a rodinám, ktoré nás počas tréningov všemožne podporovali. A to najdôležitejšie: jeden záverečný čas nijako nedefinuje jeden tréningový cyklus a mňa ako bežca v ňom.

Takže ako sa vyhnúť všetkej dráme vo finiši?

Je rozumné vytvoriť si koncept viacerých cieľov. Avšak nepomenujte ich cieľ A a cieľ B, lebo veď aký pocit naplnenia budete mať, ak kamošom poviete, že sa vám podarilo splniť váš béčkový plán?

A preto odporúčame toto:

Dobré ciele

Toto môžu byť ciele, ktoré sa týkajú nejakého času: napríklad osobný rekord, záporný split, nejaký časový cieľ (desiatka pod 40 minút, polmaratón pod dve hodiny, maratón pod štyri, stovka pod 24 hodín, apod.) alebo porazenie svojho obľúbeného biznis spoločníka (Pety, z diaľky ta uctievam, fakt!).

Lepšie ciele

Tieto ciele sa netýkajú nejakého finálneho čísla ale skôr bodu, na ktorom sa nachádzate v rámci vášho momentálneho bežeckého príbehu. Ak vás povedzme trápi bolesť v kolene (ktorú ste riešili a ukázalo sa, že vychádza z nesprávnej bežeckej formy), tak jeden z lepších cieľov môže byť v rámci preteku kontrolovať si práve formu: Mám vystretý chrbát? Pracujú mi ruky? Je môj trup voľný?

Lepším cieľom by mohlo byť aj nevyštartovať prirýchlo na úvod, ak máte tendenciu to robiť, dopĺnať tekutiny keď treba a takisto jesť ak treba – ak máte tendenciu to veľmi neriešiť a doplácate na to.

Beh je mnohokrát otázkou silnej hlavy, a preto jedným z lepších cieľov by mohlo pre niekoho z vás byť neprepnúť do chôdze, keď strrrašne chcete. Alebo zase naopak, ak ste váš posledný pretek prepálili, lebo ste boli pretrénovaní a premotivovaní, alebo ak sa vraciate k behu po zranení či dieťati, jedným z vašich lepších cieľov by mohlo byť odvážne prepnúť do chôdze keď je to potrebné, aby ste zakonzervovali energiu. A následne aby ste tento pretek neukončili s komplikáciami a neodpiekli sa na omnoho dlhšie.

Krása lepších cieľov spočíva v tom, že si nimi počas preteku môžete spokojne prechádzať ako katalógom a priebežne ich napĺňať. Mám dobrú formu? Hydratujem sa ako treba? Dopĺňam energiu ako treba? Správam sa zodpovedne voči vlastnému telu?

Práve tieto ciele tvoria váš obraz ako rozumného a zrelého bežca, a z dlhodobého hľadiska sú naozaj dôležitejšie než výsledný čas. Ešte raz, ten nijako nezodpovedá tomu koľko úsilia a námahy ste vkladali do tréningového obdobia pred ním, a teda iba veľmi málo vypovedá o vás ako o bežcovi.

Najlepšie ciele

Dobré a lepšie ciele sa menia od preteku k preteku. Najlepší cieľ však ostáva rovnaký: jednoducho prejsť cieľovou páskou, bez ohľadu na to ako vyzerám alebo ako dlho to trvalo. Lebo to je vlastne to, o čom pretek má byť.

Na najlepší cieľ sa treba zamerať vtedy keď okolnosti po múdrom zvážení nie sú naklonené ultrasuper výsledku. Takáto situácia nastáva napríklad ak ste sa po rokoch vrátili ku dlhšej trati, príprava na pretek z objektívnych dôvodov neprebehla ako mala, alebo ak sa váš žalúdok rozhodol, že dnes nespolupracuje (viď. Tony Krupicka počas UTMB v roku 2014, ktorý prezvracal a prespal). Takisto sa môže objaviť niečo čo vôbec nemáte pod kontrolou – napríklad úplne šibnuté počasie (Hardrock 2014, kedy prietrž takmer zrušila pretek), trasa je nečakane brutálna, zranili ste sa (Scott Jurek a jeho Hardrock s vykĺbeným členkom) (áno, dokončil to), alebo vaše telo trafil menštruačný cyklus či vašu čelovku blesk (áno, aj to sa stalo) (Hardrock 2014).

Práve toto je čas kedy si treba upraviť perspektívu, a neriešiť nič iné. Toto je čas opakovať si znovu a znovu, že ak by to bolo ľahké, robili by to všetci. V roku 2010 prešlo cieľovou páskou 13 miliónov Američanov. Ak vezmeme do úvahy, že v USA ich žije okolo 308 miliónov, tak to vychádza na cca 4.2 percenta Američanov, ktorí bežali nejaký pretek, od miestnych 5K až po veľké organizované preteky. Ale je šanca, že ten počet je vlastne nižší, pretože to by znamenalo, že každý z nich v tom roku šiel len na jeden pretek – čo asi nebude pravda. Veď len ľudia blízki Behnaboso.sk si v roku 2014 odbehli nejaký ten Night Run, nejaký ten Slavkáč, zopár Sparťanov, zopár pätdesiatok a stovák, nejaké to UTMB, atď., každý z nich má za sebou určite viac než len jeden pretek v roku.

A to znamená, že nech bežíte čokoľvek, tak iba 4.2 percentá Američanov na to majú odvahu a motiváciu. A väčšina Slováčiska nezvládne tlieskať dlhšie než dve hodiny. Ak už nič iné, len toto z vás robí superhrdinu.

Je možné, že kým sa snažíte zmaterializovať najbližší kilometrovník alebo dotrepať na Vtáčnik, nebude sa vám to chcieť veriť. Ale keď sa konečne presuniete cieľom, bude to ten najlepší pocit za posledných 10/21/42/50/100 kilometrov.

Takže nech sa vám vydaria všetky vaše najlepšie plány, a krásny pretek!

Čiastočne prevzaté z knihy Train Like a Mother.
Foto Matt Stratton via Compfight cc.

___
Photo Credit: _Cursor via Compfight ccпрайс на контекстную рекламуанестезия беременным в стоматологииубийца карася купитьсупермаркет клас харьков отзывыhttps://vernadskogo127.livejournal.com/Тунян

Video nám zaslal náš zákazník Pepe, ktorý sa vybral autobusom z Košíc do Zlatej Idky, vybehol si Kojšovku a následne sa po červenej značke prebehol späť do mesta. Trasa je dlhá približne 25 kilometrov.

Vo vedľajšej úlohe vidíte Inov-8 Trailroc 245 a Roclite 243. Všetko je snímané športovou kamerou GoPro.

Určite odporúčame pozrieť si plný profil Pepeho na Vimeo, má tam naozaj zaujímavé videá.

Máte aj vy dobré video nejakého trailu? Dajte nám vedieť, nech o vás dáme vedieť.

Máte Instagram a/alebo Twitter? Spojte sa s nami takto alebo takto, a zdieľajte všetko čo sa behu týka cez hashtag #behnaboso (a nie, nemusíte byť naboso).

 брутфорс скачатьпродажа в интернетеГосударственные клиникиодноклассники взломать парольsapsanТунян Нарек