(článok prevzatý z portálu The Competitor.)
Beh v prírode môže znižovať pocity obáv a negativity viac než v meste. Stále pribudne nejaký nový výskum, ktorý znovu dokazuje to, čo všetci trailoví nadšenci zažili na vlastnej koži: beh v prírode robí zázraky. Na teréne je niečo magické, čosi čo napomáha vnútornej rovnováhe a odplavuje napätie. Do lesa sa dá vybehnúť s hlavou, ktorá sa nevie zastaviť – a vrátiť sa s pokojom, ktorý mestský beh jednoducho nevydá.
Beh lieči
Nuž a nový článok v Proceedings of the National Academy of Sciences ukazuje prečo je to tak. V tejto štúdii sa výskumníci zo Stanford University rozhodli zistiť viac o tom aký dopad má pohyb v prírode na skľúčenosť alebo na nekončený kruh negatívnych myšlienok a obáv (ktoré sa najčastejšie spájajú so zvýšeným rizikom depresií a iných porúch). (Ak ste sa niekedy ocitli v cykle kde jedna temná myšlienka vedie k druhej a nedá sa to zastaviť, presne to je skľúčenosť. A nie je to teda sranda.)
Jedna skupina účastníkov sa vybrala na deväťdesiat minútovú rýchlu prechádzku v prírode, druhá zase v meste. Po návrate do laboratória prvá skupina nie len že sama od seba hovorila o úľave, ale aj ich fMRI scany poukazovali na zníženú aktivitu v tej časti mozgu, ktorá sa spája s duševnými poruchami. Prechádzka doslova menila ich mozog. Skupina, ktorá sa prechádzala mestom ale nič podobné nezažila. Greg Bratman, vedúci autor tejto štúdie sa vyjadril, že vďaka tejto novej fMRI technológii “sme naozaj mohli vidieť zmeny na mozgu. Bolo to fascinujúce.” 
Prečo práve beh v teréne?
Každý z nás vie o tom, že beh nám robí dobre. Bratmanov výskum ale poukazuje na to, že práve beh v teréne má v sebe čosi viac. “Vybehnúť z hukotu a napätia mesta a vymeniť ho za pokojnejšie prostredie sa zdá byť prospešné pre duševnú rovnováhu. Trailový beh pravdepodobne ponúka niečo čo mesto nedokáže.”
I keď zatiaľ nie sú jasné presné mechanizmy, ktorými príroda spúšťa tieto zmeny v mozgu (to bude až ďalšia fáza Bratmanovho výskumu), jednou z teórií je, že na rozdiel od mesta – s jeho zástupmi ľudí, premávkou a predvídateľnými zvukmi – v prírode sa cítime menej ohrození a tým vypíname našu evolučne vyvinutú reakciu na stres.
Presne načasované
Tento výskum prišiel v najlepšom čase. Za posledné dve desaťročia nárast urbanizácie priniesol so sebou aj nárast v počte depresií a iných porúch. Okrem toho mnohí ešte aj v bezpečí domova vytvárame ešte “mestskejšie” prostredie – vďaka všetkým prístrojom, ktoré blikajú, pípajú, zvonia a podobne. Keď behávame v meste, jednoducho sa len presúvame z jedného mestského prostredia do druhého. Keď bežíme v prírode, všetko sme vypli.
Bratmanov výskum je výbornou vedeckou pripomienkou toho, akým účinným liekom je terénny beh – hlavne keď príde na to, aby ste si vypli hlavu. Aj keď mnohí bežci musia najprv absolvovať 45-minútovú jazdu autom, aby sa vôbec k prírode dostali (ak majú to šťastie), dlhodobé účinky za to určite stoja. 
Vojsť kráse do cesty
Náš kamarát Robo zistil, že keď behá v meste, tep má vždy vyšší ako zvyčajne. Keď sa Tony Krupička nedávno rozčúlil nad výsledkami amerických primáriek, šiel si zabehať do kopcov, aby potom mohol povedať, že “už sa cíti lepšie”. No a nakoniec aj samotná Cheryl Strayed vo svojej nesmierne silnej knihe (a filme) Divočina vraví, že vo chvíľach veľkého duševného vypätia je najlepším liekom “vojsť kráse do cesty.”
A preto náš nový lockscreen
Chceme, aby vám bolo dobre, a vieme, že beh tomu môže pomôcť. Keď si vybehnete do lesa, chtiac-nechtiac sa tej kráse okolo nás vkladáte do cesty. Máme preto pre vás špeciálny marcový lockscreen.
V marci máte dokonca na výber z dvoch možností, každá vo verziách pre telefón a tablet. Takže otvorte na svojom mobilnom zariadení, stiahnite a potom už len v nastaveniach upravte. No a potom rýchlo do hory, behať.
Beh lieči.
Vojdite kráse do cesty, ako radí Cheryl Strayed.
Informacia o tepe ma zaujala. Presiel som vsetky svoje udaje, co mam a musim potvrdit, ze v behoch z lesa mam nizsie tepy, ako v ekvivalentoch z mesta.