GlobalLogic, firma, kde Matúš pracuje, sa chystá na OTKD ako jedna veľká krásna štafeta. Sľúbil som, že skúsim dať dokopy nejaké rady pre svojich kolegov. Tak tu sú. Varovanie: je to dosť neformálne, napísané o polnoci a určite aj veľmi nekompletné. Ďakujem.

Ale najskôr, veľmi veľmi skrátená verzia.

tl;dr

1. Bežte (relatívne) rýchlo
2. Keď nebežíte — pite a jedzte
3. Ked nejete a nepijete — spite a oddychujte.
4. Opakujte 1. až 3. až kým nebudete v cieli.
5. Gratulujem!

A teraz verzia pre tých, čo stresujú trochu viac.

Pred pretekom

Čo zbaliť a zobrať so sebou

1. Svoje bežecké oblečenie (do rôzneho počasia, dňa, noci)
2. Topánky, radšej viac ako menej. Minimálne normálne + bežecké.
3. Pár náhradných kusov, hlavne ponožky (spodky, ehm)
4. Kapsičku na behanie aj s fľašou a/alebo handheld
5. Normálne pohodlné oblečenie na prezlečenie
6. Spacák a karimatku
7. Veľa vody, rôzneho jedla (o tom ešte viac niekde nižšie)
8. Gély alebo podobné rýchle cukry na tie neskoršie a tažšie úseky
9. Rôznu hygienu (kefka, pasta, suchá sprcha, mokrá sprcha) a uterák na kúpanie v rôznych potokoch
10. Toaleťák a spol
11. Vazelínu a náplaste na bradavky (skôr pre chlapov obe, ehm)
12. Čelovku, baterku, náhradné batérie
13. Reflexné prvky, blikačky
14. Mobil, doklady, samozrejmosti (ale radšej nič extra cenné)
15. Power bank, kábel a nabíjačku, príp. nabíjačku do auta
16. Do mobilu appky Google Maps (s offline mapami) a Mapy.cz
17. Svoje úseky super naštudované a nejaký ten prehľad o tom, čo sa deje celkovo

Na čo pamätať (pri balení ale aj tak inak)

1. Nebudeme spať v žiadnom hoteli
2. Nebudeme spať
3. Ok, budeme trochu, ale asi určite nie veľa
4. Bude tam trochu chaos
5. Bude tam trochu smrad
6. Pravdepodobne budete behať viac, ako ste kedy behali
7. Ak aj nie, budete behať, oddychovať a znovu behať tak často ako nie asi nie ste zvyknutí
8. Bude vás asi kadečo bolieť
9. Asi sa stratíte
10. Toi Toi

Keď už ide do tuhého

Tak, ak máme (aspoň väčšinu z) vyššie menovaného, mali by sme byť v dobrej pozícií víkend prežiť bez vážnejšej ujmy.

Vašou hlavnou úlohou je tu odbehnúť svoj úsek v čo najlepšom čase, teda napríklad sa ani nikde nestratiť a neumrieť. To by sa ťažko bežali ďalšie úseky.
Z toho vyplýva, že keď nebeháte (a nemáte iné povinnosti ako napr. šoférovať alebo niečo koordinovať či niekoho resuscitovať), mali by ste všetku svoju energiu sústrediť na to, aby ste doplnili tekutiny, energiu (ham, ham) a oddýchli si a tak sa pripravili čo najlepšie na ďalší úsek. Toto si treba vyslovene pripomínať ba až plánovať, lebo keď už vám to telo pripomenie, može byť trochu neskoro (nebojte sa, tu ešte neumierate, len ste veľmi hladní alebo dehydrovaní).

Čo sa týka spania, to je jednoduché, tam sa to pokaziť veľmi nedá. Pokojne spite kedykoľvek a kdekoľvek sa vám dá. Na zemi, v aute, na tráve, na autobusovej zastávke, na schodoch pred kostolom, atď.

Čo sa týka jedenia, tam sa toho tiež nebojte. Radšej to trochu prežente a pojedzte všetko, čo vám príde pod ruku. Dôležité je, aby v tom bol nejaký cukor, ale zase aby to nebol iba cukor. Potrebujete aj niečo “normálnejšie”. Možno bude aj nejaká pizzeria po ceste, alebo potraviny, ktoré budú otvorené. Ale spoliehať na to určite netreba. Zabaľte si rôzne tyčinky (proteínové tiež), čokolády, colu, redbull, varič na kávu, chleba, rožky, slaninu, klobásu, melón, nutelu (nezabudnúť lyžičku), gumenných medvedíkov, banány, atď.
Aby bolo z čoho vyberať, keď dobehnete ten druhý či tretí úsek a už nebudete mať chuť na hocičo.

A potom ešte strečing alebo nejaké seba-masáž vám môže pomôcť k tomu, aby sa tie ďalšie úseky rozbiehali ľahšie.
Tu pravidlo platí také, že lepší je dynamický strečing (poskakovanie, kopanie, bežecká abeceda) a keď statický (rozťahovanie nôh, naťahovanie svalov) tak radšej, keď ste rozohriaty, teda po dobehnutí.

Keď bežíte

Asi hlavne bežte. Skúste si nájsť rovnomerné tempo, ktoré vám bude sedieť no budete sa vládať do toho ešte trochu oprieť a hlavne niečo odložiť na posledné úseky. Ak by sme to mali preložiť na snahu, ten prvý úsek chodťe volnejšie, druhý skúste pridať a pri treťom položte život. Vysledné tempo bude možno rovnaké, ale šak to je okej.

Predpokladáme, že máte dobre naštudované trasu a ideálne na zložitejšich úsekoch (mestá, les) aj vytlačenú mapu niekde v gatiach alebo mobil a trasu tam. Ak máte super drahé hodinky, ktoré vám budú ukazovať trasu, tak ste to úplne vyhrali.

Na tých rovnejších a cestných úsekoch (paradoxne asi aj nočných) by orientácia nemala byť veľký problém, ak len bude niekto pred vami. Pri počte bežcov by to tak snáď malo byť väčšinu času, takže sa môžete proste pohľadom držať človeka pred sebou.

Tí, čo bežia ako prví, štartujú, odovzdávajú a preberajú by mali mať super dobre naštudované, čo treba robiť a kde. Tí ostatní sa potom priučia od nich. Takže ostatní, sledujte, čo sa deje.

Keď nebežíte

Dôvody môžu byť veru rôzne:

1. Umreli ste
2. Stratili ste sa
3. Nevládzete

Skúsime rozobrať tie posledné dva.

Ak ste sa stratili, uistite sa, že ste naozaj stratení. Niekedy nás len prepadne panika, ajked sme ešte presne tam, kde máme byť. Vidíte okolo seba nejakých bežcov? Vidíte aspoň nejaké stopy po nich? Viete, kam sa máte dostať? Ak neviete kde ste a kam sa máte dostať, môžete sa prinajhoršom aj vrátiť a vyzerať iných bežcov. To by mala byť ale celkom posledná možnosť. Snažte sa hýbať smerom vpred, naozaj.

Ak nevládzete, skúste aspoň udržať nejaké bežecké tempo. Ak sa nedá ani to, skúste sa aspoň hýbať. Svižne kráčajte a kmitajte pri tom rukami jedna radosť. Ruky vám pomôžu. A šľahnite si k tomu nejaký cukor.
Ak neviete ani kráčať (kŕč, napr.), zastante, napite sa, dajte si cukor, rozdýchajte to, prípadne vystrečujte, a potom pomaly znovu rozbehnite.

Možno vás bude zaujímať

Tento môj článok o tom, ako sa pripraviť na maratón a čo robiť počas neho. Štafetový beh je svojim spôsobom dlhý beh, lebo bežíte veľa a od začiatku po koniec to trvá vlastne ešte dlhšie.

Pár tipov na kapsičku a fľašu do ruky. Takýchto produktov je dnes už naštastie celkom veľa, no väčšinou platí, že kvalita a cena idú ruka v ruke. No niekedy aj v Lidli majú slušné veci.

Môje obľúbené jedlo na preteky: Agave a Marva.

 магазин чего-тоcububusms-кодгастроэнторологred square in russiaRussians angry

Možno ste v tomto období nebehali vôbec. Možno sa vám v životoch dejú veci, že nie je chuť a/alebo energia a/alebo možnosť – lebo sú aj také obdobia (zranenia, bábätká, čokoľvek). Aj v tom prípade sa na jeseň/zimu treba dobre namotivovať. Dni sa začínajú skracovať, rána chladnúť. Vonku bude kosa a tma, blech.

Ale možno sa nemusíme ani baviť o tom behu alebo o jeseni: občas je jednoducho čas na zmeny, aby sme sa pohli dopredu a mohli zase rásť. Tony Krupicka prešiel z behu na bicykel a lezenie. Emelie Forsberg bola nútená celú minulú sezónu zrušiť kvôli zraneniu už počas svojho prvého preteku, a zdá sa, že z toho vychádza ako silnejšia a pokornejšia bežkyňa. Matt Smith musel prestať s profesionálnym futbalom, vďaka čomu sa z neho stal fenomenálny jedenásty The Doctor.

To sa týka aj nás doma, tiež stojíme pred rozhodnutiami, ktoré nie sú ľahké a nedá sa nad nimi lusknúť prstom. Občas treba konať aj keď nemáte jasné áno alebo nie, a každá možnosť so sebou prinesie výhody aj nevýhody. A tak máme pre vás lockscreen, ktorý vás má povzbudiť.

Ak ste v tejto sezóne odbehli svoj prvý pretek, zaveste si medailu niekam kde ju budete stále vidieť, a rýchlo sa prihláste na ďalší, najlepšie na úvod novej sezóny približne v marci. Tento pretek už môže byť dlhší alebo si povedzte, že pôvodnú vzdialenosť chcete zabehnúť rýchlejšie. Takéto ciele vás budú v zime nútiť neprestávať.

Ak ste odbehli svoj osobný najlepší čas, gratulka. Oddýchnite si, zregenerujte a vymyslite si niečo trochu iné. Možno podstatne kratšia trať ale podstatne rýchlejšia? Alebo nové vzdialenosti? Alebo si ako skúsenejší bežec nájdite bežca začiatočníka, a zimu prežite na behoch spolu.

Ak sa vám darilo behávať pravidelne celé leto a pokračujete pekne v jeseni, vydržte. Do zimy choďte pomalšie, no zvyšujte  objemy. To z vás spraví rýchlejšieho bežca zase na jar.

Nech je ako chce, choďte do záveru sezóny a do zimy s číslami: koľko kilometrov by to malo byť za týždeň? Alebo ktoré kopce vaše nohy ešte nevideli? A s kým sa vám beháva dobre? Toto všetko vám pomôže prežiť nastávajúce ochladenie a zimu v rytme, aby sa na jar vynorili ako lepšie verzie seba samých.

A ak nebehávate, iba stojíte pred veľkými zmenami, držíme vám palce. Želáme vám do každého dňa tri litre odvahy a ešte jedno menšie balenie. Sme v tom s vami.

Predchádzajúce locksreeny si pozrite tuto. Všetky pre nás doteraz vyrobil náš sandálkový kamarát a grafik Robo Šarudy.

синус лифтинг открытыйyaposudaодноклассникискачатькак нарисовать стрелки пошаговоeco travelsunnic

Čo dokážu Luna sandále

Luna sandále sú fantasticky variabilné. Viete preto na nich nastavovať a ladiť kopu rozličných prvkov tak, aby sadli hoci aj každému chodidlu osobitne. Vo svojich Luna škatuľkách, ktoré dostanete ak si ich kúpite nájdete hneď aj sadu inštrukcií k tomu, ako si ich nastaviť. Preložili sme ich pre vás do slovenčiny, a môžete si ich stiahnuť aj tu.

Ešte ich nemáte? Klikajte a kupujte!

Ako majú Luny vyzerať na nohách?

Všelijako. Môže vám vyhovovať, že vám palce pretŕčajú von alebo naopak, že máte veľkú rezervu. Zvykne to byť tak, že čím väčšia rezerva, tým väčšia šanca, že budete naberať kamienky a neporiadok. A tiež že budete zakopávať – aj preto pri objednávaní máte možnosť svoju nohu fakt dobre premerať a porovnať s Luna tabuľkami. Ale je to naozaj individuálne. Veď len pozrite:

Majo Srník – ultrabežec a iné. Beháva hlavne vo Vivo a v Lunách. Pre asi tak milión iných fotiek a celkovo kopu bežeckej aj ľudskej inšpirácie určite sledujte jeho Instagram feed.

A photo posted by Majo Srnik (@majocalgary) on May 6, 2016 at 6:53pm PDT

Na tejto fotke sa Majo chystal na self-supported 100K, lebo aj také veci sa v Lunách dajú. Pozrite, že nad veľkým prstom má ešte malinkú rezervu. Okrem toho si všimnite, že nemá ten špeci remienok naviac, ktorý dostanete s Lunami, a ktorý môžete a nemusíte dať ponad nart. No a pracku má vcelku vysoko k nartu.

Michelle M. Barton – ultrabežkyňa a nie hocaká. Beháva aj s Majom, spolu dali napríklad aj Badwater Salton Sea

A photo posted by Michelle Barton (@michellembarton) on Oct 13, 2015 at 1:52am PDT

Opäť minimálna rezerva nad veľkým palcom. Všimnite si tiež, že malíček nohy, na ktorú dopadá v tomto momente je akoby tesne za stenou podrážky. Noha sa v topánke hýbe, a hlavne v teréne. Presne preto má byť topánka čo najširšia. Ak by tam bola klasická topánka, chlapec malíček sa už nemá kam posunúť a je tlačený k ostatným prstom, čo teda nie je dobré. No a Michelle tiež beží bez toho popruhu cez nart. V porovnaní s Majovou fotkou vyššie má pracku posunutú nižšie, asi v polovici cesty ku prstom. 

A na tomto videu sledujte ako pekne zakopáva. 

A video posted by Michelle Barton (@michellembarton) on May 8, 2016 at 10:02am PDT

Luna Sandals, teda oficálny IG feed Luna sandálov.

A photo posted by LUNA Sandals (@lunasandals) on Feb 6, 2016 at 3:08pm PST

Parádny repost brazílskeho bežca-ultrabežca Eduarda Salibu. Ale si to práši! Na tej zadnej nohe vidieť, že jeho druhý palec je dlhší než veľký palec, a vlastne ten aj stanovuje akú veľkú rezervu v sandáloch má. Teda miernu. Okrem toho aha, Eduardo si na sandále dal aj ten voliteľný prúžok, ktorého úlohou je nohu ešte lepšie fixovať. Nuž a pracku celkom nízko ku prstom.

Ľudia z okolia Behnaboso

Roba sme spomínali minule, môžete pozrieť zopár jeho fotiek v článku.

Luny si pred zopár rokmi vyrobil aj Matúš ešte z balíčka Urob si sám, ktorý bol jedna z mála Luna vecí, čo sa dala vtedy kúpiť. Skúšal najprv klasika pneumatiku, ale veľmi skoro sa ukázalo, že Vibram je jednoducho Vibram. A tiež že nie je šnúrka ako šnúrka (aby vás nedorezala). Odbehol v nich pár polmaratónov a maratónov. Jeho obľúbence.

Matúšovi jeho Luny sedia takmer úplne tesne, rysujú mu chodidlo.

No a na záver ešte jedna foto z finálového dobehu štafety Behnaboso na Štefánikovi 2015. Úplne vľavo vidieť Tomáša H., (okrem iného aj fajne rýchleho canicrossera). Voliteľný pásik zapnutý a rezerva pomerne veľká. Pracka blízko k nohe, cez nart.

Čo ďalej?

Keď si ich obujete, začnite dolaďovať. Šnúrka cez pracku môže spočiatku ísť pomerne ťažko a používaním sa mierne uvoľní. Máte ale mnoho možností: vysoký nart a nízky a podľa toho pracka vyššie alebo nižšie, prúžok naviac alebo nie, prstové ponožky… alebo aj nie (môžu zhoršovať polohocit). Možno ste po zranení nohy a zistíte, že každú nohu potrebujete mať nastavenú inak. Alebo zistíte, že jedna strana sa kĺže z päty dolu a druhá nie. Hrajte sa s nimi a skúšajte.

Napríklad takto:

Alebo takto:

A ako vraví Barefoot Ted: “Have Fun, Monkeys!”

___

Luna sandále si môžete kúpiť u nás v e-shope. Neľakajte sa z veľkostí, máme aj dámske modely. Riaďte sa výhradne tabuľkou, ktorá je v popise produktu. Určite venujte pozornosť tomu ako sa pri nich určuje veľkosť a dobre preštudujte všetky info, ktoré pre vás máme. Vďaka!

prodvijenie.xyzrapuncelяндекс одноклассники руможно ли взломать ватсапst petersburg tour companyst petersburg florida points of interest

A prisahá na nich aj kopa bežcov. A vlastne aj my u nás doma, keď sa prekonáme. Niet totiž nad nad ranný beh, lebo:

1. také ticho po uliciach/v lese aké bežne nepočuť
2. človek už vybavil tréningovú dávku a nemusí ju riešiť
3. má hneď zaránky pocit víťazstva
4. a s roztrasenými nohami hneď jasnejšiu hlavu
5. niet nad čokoládovú šišku ku rannej káve bez pocitov viny
6. no a samozrejme, niet nad tie pohľady v robote, keď ledabolo prehodíte, “Hej, hej, mám už za sebou rannú päťku/pätnástku/intervaly.”

A podobne.

Faktom ostáva, že sú stále ranné. Treba na ne vstávať kruto skoro. A Game of Thrones už je vonku, viete o tom. Vtedy sa nedá spať. Ts.

Tak máme päť múdrych rád ako na to (lebo život nás naučil).

1. Namočte si len palec.

Teda vyskúšajte raz či dvakrát v týždni. Viete, to vedomie, že zvyšných šesťkrát môžete budík vypnúť a obrátiť sa v posteli na druhú stranu všetko výrazne zjednoduší. Len aby ste šli spať večer predtým včas, pretože inak sa ukracujete o spánok, a to je somarina.

2. Pripravte sa.

Ešte večer si pripravte oblečenie (vrátane spoďarov a ponožiek, ak ich používate), topánky (ak ich používate), vodu a reflexné prvky. Ranný pohľad na takúto kopu kompletne odstráni všetky možné výhovorky. Ak máte kávovar s časovačom, pomôžte si ráno vôňou kávy, ktorá sa bude po byte rozliehať skôr než otvoríte oko. A samozrejme dajte budík na opačnú stranu izby.

3. Dohodnite sa s niekým.

Fakt, že na vás vonku niekto čaká a kľaje prečo meškáte: na nezaplatenie.

4. Buďte k sebe dobrí.

Každý jeden nový zvyk trvá dlho-predlho, kým sa stane zvykom. Spočiatku je len veľmi ťažkým krokom vpred. Keďže v tomto prípade v podstate prestavujete svoje telesné hodiny, vážne k sebe buďte dobrí. Island má na ten svoj nízky počet obyvateľov skutočne obrovské percento kreatívcov a umelcov, vedeli ste? Totiž ich lokálna kultúra si veľmi váži neúspech. Neúspech znamená, že skúšate a snažíte sa. Tak skúšajte. Na jar je ideálny čas na skoré vstávanie.

5. Tancujte ako Rocky.

Do konca si toto pozrite. A zajtra ráno na Kamennom hrbe dajte jeden Rockyho taneček.

Lockscreen na máj ako pre vás!

Možno nie ste ranné typy, lebo veď všetci sme iný príbeh. Ale možno by ste to chceli skúsiť. Tak či onak, máme vás radi a sme za vás vďační.

Dámska verzia pre telefón a dámska verzia pre tablet.

Pánska verzia pre telefón a pánska verzia pre tablet.

No a čo pomáha ráno vám? Napíšte nám do komentárov. Senk jú!

prodvijenie.xyzподбор семантического ядра с яндекс вордстатinstamizevzlom-viber-whatsappbalalakaгде продать товар

Po rokoch jednostranného zamerania sa na beh – a po rokoch zranení – Anton Krupicka sa učí ako sa stať “všestrannejším horským športovcom.”

Keď Tony Krupicka prvýkrát prepadol horám, bol študentom na Colorado College. V júli 2006 ho jeho kamarát vzal do národného parku Grand Teton vo Wyomingu. Chlapec nemal so sebou nič iné než spacák a bežecké topánky, a tak strávil týždeň na dlhých behoch cez deň a bivakmi neďaleko jazera Jenny v noci.
“Bol som denne na štvor-päťhodinových behoch, a krása toho pohoria ma jednoducho uchvátila,” vraví. “Skutočne to vykryštalizovalo väčšinu mojich najhlbších motívov.” Jedným z nich bolo stať sa ultrabežcom. Mesiac po tomto výlete, keď mal 23 rokov, vyhral svoju prvú stovku, známy Leadville Trail 100.

Nástup na scénu

Počas nasledujúcich desiatich rokov sa Tony Krupicka stal jedným z najskloňovanejších mien off-road behu. Stál na víťazných stupienkoch kade-tade po svete, za jeho minimalistickým štýlom – polodlhé vlasy, takmer žiadne topánky, holá hruď (a Nutella) – sa otáčali hlavy, a stal sa známym vďaka svojmu tréningovému objemu, často cez 300K za týždeň.
A tak sa tiež stal známym ešte vďaka niečomu inému: vďaka zraneniam. V roku 2011 si zlomil nohu a potom nasledovala celá séria zranení píšťaly, ktoré nielen že obmedzili jeho výkony v pretekoch, ale ho v podstate donútili odpočívať celé mesiace.

Po sérii zranení

Teraz má chlapčiko 32 rokov. Je čistý, žiadne zranenie. Nemá o nič menej motivácie súťažiť – a vyhrávať – než keď mal 23. Ale tiež začína zisťovať, alebo možno nanovo objavovať, jednoduchý pôžitok z dobrodružstva tam vonku, z dobrodružstiev, ktoré nespôsobujú taký druh zranení, ktoré ho doteraz prenasledovali.

Na vysokej škole Krupicka experimentoval s bicyklovaním a lezením. Bavili ho obe. Ale po roku 2006 sa zbláznil do behu a všetko ostatné šlo bokom. Až v 2011, kým čakal na uzdravenie svojej nohy, sa vrátil k lezeniu. Keď sa mu poslednú jar zranenie nohy opäť vrátilo, pridal ku svojmu cross-tréningu aj lyžovanie a bicykel. Kúpil si bicykel a ľahkú skimo výbavu, a zameral sa znovu na počet nastúpaných metrov: bláznivých cez 12 tisíc výškových metrov dohromady v bicykli, v lyžovaní a lezení.

Najprv sa mu to zdalo násilné. Ale ako sa štveral hore tými kopcami, pomaly začal v týchto alternatívach nachádzať uspokojenie. To, čo začalo ako záložný plán – bike, lezenie a lyžovanie – sa veľmi rýchlo zmenilo na niečo iné, na “kľúčovú časť mojej identity ako športovca.” Tak sa z Tonyho stalo niečo viac než iba bežec. “Vyslovene sa snažím stať sa všestrannejším horským športovcom,” vraví. “Aj preto, lebo som pochopil akou odmenou to môže byť, a tiež preto, že moje telo ma pravidelne začalo zrádzať keď som ho tak vymedzene trénoval.”

Tony Krupicka teraz teraz venuje výraznú časť svojho týždňa bicyklu a lezeniu. Beháva iba tri alebo štyrikrát v týždni. Teraz je zdravý, ale únavové zranenie je niečo, čo nie je ochotný znovu riskovať. Dokonca ešte ani tie tri či štyri “bežecké” dni nie sú vždy o rýchlosti alebo vzdialenosti – alebo dokonca o behu. “Keď mám bežecký deň, chcem si byť istý, že ho investujem do niečoho na čom mi skutočne záleží,” vraví. “To častokrát znamená škriabanie sa (scrambling) po jednotlivých vrcholoch Flatironov v Boulderi.”

Hlboké jednoduché uspokojenie

Presne toto Krupicka robil celú jeseň: skúmal kadejaké inšpiratívne alpské trasy, experimentoval s prechodmi a hrebeňmi, občas sa tam miesto na aute dopraví na bicykli. Tieto svoje projekty nazýva “svojpomocnými výstupmi.” “Vyrazím von na štyri alebo päť hodín v neustálom pohybe. Prejdem najviac okolo 20 kilometrov, ale bude to zahŕňať nejakú tisícku metrov scramblingu a možno dve či tri tisícky nastúpaných metrov.” Jeho najdlhší beh za posledné obdobie mal štyridsať kilometrov, keď robil pacera známemu na poslednom úseku Bear 100 Endurance Run. A aj to bolo z väčšej časti hlavne o rýchlej chôdzi.

Joe Grant, dobrý kamarát a Tonyho running buddy vraví: “Myslím, že Tony v tomto období hlboké uspokojenie len v tom, že je zdravý a že môže chodiť do hôr.” Práve Joe Grant bol pri tom, keď Tony začal so všetkými týmito novými športami. “Preteky sú stále veľkou časťou jeho osobnosti, ale už nezaberajú zďaleka takú veľkú časť ak vtedy.”

“Beh sa stal šikovným nástrojom pre rýchle a ľahké horské dobrodružstvá,” vraví Tony. “Okrem pretekov sa predsa dá použiť na toľko rozličných zaujímavých zážitkov.”

V budúcnosti neplánuje žiadne rýchlostné rekordy, skôr iba trasy, ktorú ho inšpirujú a tešia. Takých je vraj veľa, možno až priveľa. Zároveň ale bude mať súťaženie v jeho živote stále miesto. “Nikdy sa nesnažíme tak ako keď sme obklopení inými pretekármi, a myslím, že v hľadaní našich možností je niečo hlboko hodnotné. Bez ohľadu na výsledok.” “Myslím, že súťaženie a snahu budem stále považovať za niečo veľmi obohacujúce, aj keď budem mať 50 alebo 60 rokov. Aj keď budem pomalý.”

Tonyho filozofia

Toto je filozofia, ktorá bola v jeho behu vždy a ktorá sa asi nebude meniť: napĺňa ho pohyb vonku, a to za akýchkoľvek okolností a v akejkoľvek rýchlosti. Joe Grant vraví, “Tony je veľmi odhodlaný a vášnivý človek. Do všetkého čo robí sa vkladá úplne. To jeho aktivitám dodáva úplne jedinečnú energiu.” Ak nemôže behať, bude scramblovať. Ak nemôže to, bude liezť, bicyklovať alebo lyžovať. Ak to bude nutné, bude sekať drevo alebo plieť burinu. Hlavne nech je vonku a nech sa môže hýbať.

Krupicka neľutuje tie roky, počas ktorých bol jednostranne a zničujúco zameraný na beh. Keď sa ho pýtali akú radu by dal mladým, ktorí začínajú s ultra, vyjadril sa, že možno práve to, že nevedel bolo kľúčové pre jeho úspech. “Keď ste mladí a hlúpi, je to v skutočnosti veľký dar,” vraví. “Keď som začínal, urobil som veľa chýb. Ale tiež som nemal dosť informácií na to, aby som si kládol hranice. A to vám dáva slobodu dosiahnuť veci, ktoré by ste vlastne dosahovať nemali. A to je magické. Netreba sa o to pripraviť.”

Záver a lockscreen

A toto je teda príbeh Tony Krupicku: od UD Race Vest po UD Mountain Vest. Tá prvá má kapacitu štyri litre. Tá druhá jedenásť, a už na ňu viete zavesiť kadejakú horskú výbavu. Obe vymyslel ten istý Tony v priebehu troch rokov. Obe sú fantastický produkt, no každá je určená niekomu inému.

Čo je váš príbeh?

Lockscreeny na apríl sú presne o tom: že teda všetci sme príbeh, rovnako ako Tony. Možno ste nevyhrali Leadville, ale vaše kopce sú vaše kopce.

A tak sťahujte.

Beh v prírode môže znižovať pocity obáv a negativity viac než v meste. Stále pribudne nejaký nový výskum, ktorý znovu dokazuje to, čo všetci trailoví nadšenci zažili na vlastnej koži: beh v prírode robí zázraky. Na teréne je niečo magické, čosi čo napomáha vnútornej rovnováhe a odplavuje napätie. Do lesa sa dá vybehnúť s hlavou, ktorá sa nevie zastaviť – a vrátiť sa s pokojom, ktorý mestský beh jednoducho nevydá.

Beh lieči

Nuž a nový článok v Proceedings of the National Academy of Sciences ukazuje prečo je to tak. V tejto štúdii sa výskumníci zo Stanford University rozhodli zistiť viac o tom aký dopad má pohyb v prírode na skľúčenosť alebo na nekončený kruh negatívnych myšlienok a obáv (ktoré sa najčastejšie spájajú so zvýšeným rizikom depresií a iných porúch). (Ak ste sa niekedy ocitli v cykle kde jedna temná myšlienka vedie k druhej a nedá sa to zastaviť, presne to je skľúčenosť. A nie je to teda sranda.)

Jedna skupina účastníkov sa vybrala na deväťdesiat minútovú rýchlu prechádzku v prírode, druhá zase v meste. Po návrate do laboratória prvá skupina nie len že sama od seba hovorila o úľave, ale aj ich fMRI scany poukazovali na zníženú aktivitu v tej časti mozgu, ktorá sa spája s duševnými poruchami. Prechádzka doslova menila ich mozog. Skupina, ktorá sa prechádzala mestom ale nič podobné nezažila. Greg Bratman, vedúci autor tejto štúdie sa vyjadril, že vďaka tejto novej fMRI technológii “sme naozaj mohli vidieť zmeny na mozgu. Bolo to fascinujúce.”

Prečo práve beh v teréne?

Každý z nás vie o tom, že beh nám robí dobre. Bratmanov výskum ale poukazuje na to, že práve beh v teréne má v sebe čosi viac. “Vybehnúť z hukotu a napätia mesta a vymeniť ho za pokojnejšie prostredie sa zdá byť prospešné pre duševnú rovnováhu. Trailový beh pravdepodobne ponúka niečo čo mesto nedokáže.”

I keď zatiaľ nie sú jasné presné mechanizmy, ktorými príroda spúšťa tieto zmeny v mozgu (to bude až ďalšia fáza Bratmanovho výskumu), jednou z teórií je, že na rozdiel od mesta – s jeho zástupmi ľudí, premávkou a predvídateľnými zvukmi – v prírode sa cítime menej ohrození a tým vypíname našu evolučne vyvinutú reakciu na stres.

Presne načasované

Tento výskum prišiel v najlepšom čase. Za posledné dve desaťročia nárast urbanizácie priniesol so sebou aj nárast v počte depresií a iných porúch. Okrem toho mnohí ešte aj v bezpečí domova vytvárame ešte “mestskejšie” prostredie – vďaka všetkým prístrojom, ktoré blikajú, pípajú, zvonia a podobne. Keď behávame v meste, jednoducho sa len presúvame z jedného mestského prostredia do druhého. Keď bežíme v prírode, všetko sme vypli.

Bratmanov výskum je výbornou vedeckou pripomienkou toho, akým účinným liekom je terénny beh – hlavne keď príde na to, aby ste si vypli hlavu. Aj keď mnohí bežci musia najprv absolvovať 45-minútovú jazdu autom, aby sa vôbec k prírode dostali (ak majú to šťastie), dlhodobé účinky za to určite stoja.

Vojsť kráse do cesty

Náš kamarát Robo zistil, že keď behá v meste, tep má vždy vyšší ako zvyčajne. Keď sa Tony Krupička nedávno rozčúlil nad výsledkami amerických primáriek, šiel si zabehať do kopcov, aby potom mohol povedať, že “už sa cíti lepšie”. No a nakoniec aj samotná Cheryl Strayed vo svojej nesmierne silnej knihe (a filme) Divočina vraví, že vo chvíľach veľkého duševného vypätia je najlepším liekom “vojsť kráse do cesty.”

A preto náš nový lockscreen

Chceme, aby vám bolo dobre, a vieme, že beh tomu môže pomôcť. Keď si vybehnete do lesa, chtiac-nechtiac sa tej kráse okolo nás vkladáte do cesty. Máme preto pre vás špeciálny marcový lockscreen.

V marci máte dokonca na výber z dvoch možností, každá vo verziách pre telefón a tablet. Takže otvorte na svojom mobilnom zariadení, stiahnite a potom už len v nastaveniach upravte. No a potom rýchlo do hory, behať.

Beh lieči. 

• verzia pre telefón
• verzia pre tablet

Vojdite kráse do cesty, ako radí Cheryl Strayed.

• verzia pre telefón
• verzia pre tablet

onlinebudgetensave.netФлешкиeuropean wedding gownsбізнес з китаємsnowy moscow

A aké sú šance, aby odbehol ultra?

Presne tak, nulové.

Prečo by teda na podporu kvalitného vzťahu s polovičkami mal stačiť jeden deň, a ešte k tomu doplnený čokoládou a bublinkami? Z toho sa tak akurát jednému zmúti hlava.

A preto pre vás máme niečo trochu iné.

Nájdite si počas tohto týždňa miesto v kalednári na spoločnú chvíľu. Dopredu si dohodnite deň a hodinu, ak treba babky a dedkov k deťom, a choďte spolu von. Raz dávno ste sa rozhodli, že s týmto človekom chcete stráviť všetok svoj čas, dobré aj zlé – ale ha! maratón sa nezabehne sám a bez tréningu. A tak dodajte aj vášmu vzťahu trochu viac výživy a choďte spolu von.

Nechoďte ale na kávu, do reštiky či do kina. Skúste si ísť po spoločné endorfíny, skúste si spolu zabehnúť. (“Akože, čo?!?” možno ste si práve povedali. Ale vydržte, čítajte ďalej.)

Update: Máme dva tri možné scenáre.

1. Trénovaná polovička.

Ak vaša polovička beháva často a vo vašom tempe, toto bude ľahké. Bežte ľahko a využite to na rozhovor. Ale hypotéky a prácu nechajte tak. Spomínajte ako ste začínali randiť, ako ste nenápadne sondovali potenciálnych frajerov, a tak. Spomeňte si, prečo ste spolu.

2. Netrénovaná, zranená, predpartálna/postpartálna polovička.

Aj tak choďte spolu von po nejaké tie endorfíny, len buďte tvoriví. Čo tak rýchlejšia tehotenská prechádzka smerom, ktorý zatiaľ nepoznáte? Alebo novorodenca do šatky/ergonomického nosiča a šup do polí? Alebo čo ak by jeden z vás bol na korčuliach a druhý vedľa neho pobiehal? (Aby bolo jasné, aj muž môže byť ten menej trénovaný.)

A čo ak vaša polovička aj chce skúsiť ten beh, ktorý máte tak radi, ale keď vidí ako si meriate tepy, porovnávate rýchlosti, sledujete tabuľky, poradia na Strave, tuky na bruchu a všeobecne vám z toho preskakuje tak jednoducho nechce ísť v obave, že vás svojou rýchlosťou otrávi?

Keď mňa Matúš začal brávať na dlhšie behy (rozumej, do 12 kilometrov), zo začiatku som po každom väčšom kopci zastala a s totálnym presvedčením dramaticky prorocky vypovedala: “Nudíš sa, čo?” A potom “Ale teraz sa už fakt musíš.” A znovu “Prepáč mi, že som taká pomalá.” Prípadne iba tak sebe popod nos “OtRRRas.”

Frflala som a zlostila sa až ma raz vedúci chytil za ruku a povedal: “Počúvaj sem. Chcem byť s tebou a neprekáža mi, že ideme pomaly. Ale prestaň už s tými rečami.”

A dodal: “..a okrem toho, môžem sa ti slobodne dívať na zadok v elasťákoch. Mám super deň! Sme spolu v lese!”

Pravda pravdúca – veď keď chceme spolu stráviť čas, nejde o vzdialenosti (a aj vy ste niekedy s behom iba začínali). Listujeme spomienkami a vytvárame nové, venujeme sa polovičke a trávime spolu skutočne kvalitný čas.

3. Iná polovička.

Písali ste nám viacerí počas tohto týždňa, že vy nemáte teraz nemáte polovičku, a že aj tak chcete súťažiť. A máte pravdu, veď sú aj iné polovičky – sú obľúbené psiská, ktoré nám verne ležia pri nohách a čakajú na najmenší kúsok šunky. A tiež rodičia či decká, s ktorými si radi vyjdete von po spoločné spomienky a endorfíny – a aj toto sú vzťahy, na ktorých treba rovnako pracovať. Takže poďte s nimi, určite táto súťaž je aj pre vás.

Prečo naša zaláskovaná súťaž

Ani jeden Valentín nič neopraví, ani jeden spoločný výbeh nič nevylepší. Aby celý láskotréning prinášal výsledky, musí byť pravidelný a opakovaný. Je to tak, že? Len s tréningom silnejú stehná a kopce sa bežia ľahšie (zisťovala som na behoch s vedúcim). A len s dobrou prípravou sa zvládne plačúci novorodenec alebo krízy, ktoré jednoducho musia byť, aby sme rástli (zisťujeme s vedúcim každodenne).

Opakovanie spoločných chvíľ teda už nechávame na vás. My vás len podporíme v štarte. Alebo – ak už máte zvyk aktívne spolu tráviť čas – podporíme vás v v jeho priebehu. Teraz keď už prehrmeli všetky valentínske hormóny a všetko sa vracia do normálu, teraz ukáž lásku!

Toto treba spraviť:

Keď pôjdete v tomto týždni teda spolu von po nejaký ten endorfín, spravte si spoločnú selfie. Nemusíte sa muckať ani stískať ani nič, len nech vidieť, že je vám dobre (a pekne vás prosíme, nech to nie je fotka z minulého roka).

Tagnite nás na FB alebo Instagrame, alebo dajte fotku do komentárov ku postu o tejto súťaži na FB, a my v nedeľu 21.februára vyžrebujeme jednu dvojičku, ktorá od nás dostane 30E darčekovú poukážku a dvojbalenie Inov-8 tunelu, lebo pamätáte ako ste si v puberte chceli s frajerom kupovať rovnaké tričká? Hashtag ako pre vás: #terazukazlasku.

Takže?

Valentín skončil – teraz ukáž lásku!

 поиск человека по номерурыболовный паукsimple personal accounting softwarekisty4makiyazh.xyzкуплю квартиру в полтавеrussian for strength

Ale viete čo? Nie je to o silnej vôli. Približne 45 percent Američanov si dáva novoročné predsavzatia. Prvá štvrtina odpadáva už po prvom týždni. Po prvom mesiaci, teda približne teraz, odpadáva polovica.

Iba menej než polovica z toho zvyšku vydrží dlhšie než pol roka. A iba osem percent svoje predsavzatia aj naplní. Osem percent! Slovákov s cieľmi na začiatku roka je ešte menej, iba čosi okolo 29 percent. Viac štatistík nemáme, ale koľko z nich vydrží?

Veru tak, na zdolanie novoročných cieľov treba viac než iba pevnú vôľu. A nie, na vytvorenie nového návyku nestačí 21 dní (alebo 33 alebo 66 alebo 99) (žiaden výskum nikdy nič také neštudoval ani nedokázal), aj keď vám to vravia v každom treťom článku.

1. Pravidlo prvé: počúvajte Jacka Sparrowa!

“Try not to do anything… stupid.” Tak vraví najhorší pirát, o ktorom ste kedy počuli – ale aspoň ste o ňom počuli, teší sa.

Takže čo môžete robiť? Pokojne skúšajte pobyt na ostrove so zakopanou bedňou rumu, tancujte na pirátskej lodi plnej duchov, odbehnite svoje UTMB, prvú stovku, päťdesiatku, polmaratón – no snažte sa a neurobte nič STUPID. Riskujte a vymyslite si veci, ktoré ste zatiaľ neskúšali – predsavzatia majú vlastne iba vtedy šancu na prežitie ak riskujeme a skúšame nové veci. Avšak aktuálny doplnok Jacka Sparrowa – uplatňujte zdravý rozum.

Zdravý rozum znamená, že budete vychádzať zo všetkých možných premenných vo vašom bežnom živote: zdravie, práca alebo hoci priveľa malých detí v domácnosti (z našej skúsenosti vieme, že ak chcú behávať obaja rodičovia, bejbysittingová logistika je fakt náročná). A zdravý rozum tiež znamená, že jeden veľký cieľ si rozdrobíte na menšie, a tak sa budete priebežne domotivovávať.

Takže napríklad stovka? Maratón? Polmaratón? Gratulka! Ale aby ste sa vedeli kuknúť Jackovi do tých jeho očí (a sebe pomohli v naplnení cieľa), bude potrebné:

1. Try not to do anything stupid. Je stovka vlastne dobrý nápad? Bude to chcieť obrovskú kopu vášho času. Zranili ste sa v minulej sezóne alebo ste boli v top forme? A nie ste náhodou tehotní (behať sa dá ale nie vždy na max)? A nepovýšili vás práve na sedemdesiathodinový pracovný týždeň? Toto sú faktory, ktoré ovplyvnia tréningové objemy. (Aj keď chcete stovku iba zažiť – teda nie skončiť v top 5 – treba mať nejaký ten kilometer v nohách, aby ste neumreli na prvej občerstvovačke a aby to pre vás bola naozaj dobrá prvá skúsenosť, ktorá vás zase nakopne ďalej.) Odporúčame výborný článok Maťa Kovaľa na tému lásky k ultrabehom.
2. Kuknúť preteky, ktoré sú v ponuke a vybrať si dva-tri kľúčové dľa svojho srdca AKA ročného obdobia, náročnosti, partie, ktorá viete, že pôjde a podobne. Nie je stovka ako stovka – Kysucká v zime je iný brutus ako Východniarska na vrchole leta, Nízkotatranská má časové checkpointy, Štefánik má vlastne až 144K a Trnavská zase len 92K. Košický maratón je zase úplná rovinka na rozdiel od toho v Bystrici, kde finálová rovinka je do kopca.
3. Premyslieť si kľúčové tréningové body a iné preteky do vybraného preteku/pretekov a začať ich postupne odškrtávať zo zoznamu čiastkových cieľov. Veľa behať a na malých pretekoch sa učiť ako vaše telo reaguje pod stresom.
4. …a možno aj doplniť povinnú výbavu nejakými inov-8 mňamkami.

Takýto zoznam je omoho viac uchopiteľný a v podstate vlastne aj ľahšie splniteľný než nejaké všeobecné prianie. Dá sa tiež použiť na akúkoľvek bežeckú úroveň: poslúži pokročilému bežcovi, ktorý začal plánovať …ehm, … návštevu francúzskych Álp a rovnako aj tomu, kto sa včera rozhodol, že začína behať (klikajte na náš článok Ako začať behať).

2. Pravidlo druhé: vypnite autopilota

Povedzme, že potrebujete začať behávať väčšie objemy než doteraz (lebo teda tá stovka) alebo že chcete jednoducho behávať pravidelne. Povedzme, že vzhľadom na vašu životnú situáciu sa vám reálne dá ísť behať buď o pol šiestej ráno alebo hneď po návrate z práce. A povedzme, že ste si povedali, že skúsite ráno. Nastavíte budík o hodinu skôr – a potom vstanete prineskoro. Skúsite znova, znova vstanete prineskoro. A potom znovu a zase. Behy prekladáte, cieľ sa vám vzďaľuje. Je to v slabej vôli? Je to v zlom plánovaní?

Zvyky sú zvyky, pretože ich robíme automaticky, v autopilotovi. Mozog si autopilotom uľahčuje prácu, aby nemusel vyhodnocovať každý jeden náš krok. Ráno poslepiačky nasypať kávu do kávovaru, laptop odložiť do tašky bez toho, aby ste sa nad tým zamysleli. Čo by sa stalo, ak by ste kávu preložili na inú poličku alebo kúpili si novú brašňu na počítač? (Vážne, skúste to.)(A pozrite na tento článok o tom, ako mozog potrebuje zvyky, aby vládal fungovať.)

Ak ste si teda vymysleli nejaké dobrodružstvo pre rok 2016, bude určite potrebné niektoré návyky likvidovať a vytvárať nové, napríklad to nešťastné ranné vstávanie. A teraz: ako vyzerá vaša ranná rutina? Aké máte ranné zvyky, ktoré sa dejú v autopilotovi, bez toho, aby ste nad nimi uvažovali? Povedzme, že keď vám zazvoní budík (rozumej telefón), vezmete ho do ruky, aby ste ho vypli. A odrazu nikto nevie ako – a je o dvadsaťpäť minút neskôr, a vy ste síce skontrolovali svetové médiá, email, facebook a aj pohyby na finančných trhoch, no na rannú dvanástku už čas nemáte. Spolu s vami tak urobilo 80 percent Američanov vo veku 18 až 44 rokov (my samozrejme nie, my s týmto problém vôbec nemáme).

Toto je presne príklad toho ako autopilot stojí v ceste inému budúcemu zvyku. Máte návyk skontrolovať médiá hneď po zobudení a pomaly sa pritom zobúdzať. Tento zvyk je už taký silný, že nad ním ráno neuvažujete. Ak ho chete zmeniť, je potrebné vyhnúť sa spúšťaču, ktorý zapne autopilota (telefón v ruke v polohe ležmo): trebárs odložiť telefón do inej izby, použiť normálny budík, čokoľvek čo vám zabráni prejsť do automatického módu. Pevnú vôľu použijete, až keď stojíte v strede studenej rannej obývačky, nie keď sa ešte len preberáte a váš mozog si to chce zjednodušiť.

Alebo iné scenáre: potrebujete viac spávať, no každý večer sa zabudnete pri Walking Dead. Čo je spúšťačom? Čo robíte úplne automaticky a odrazu sú dve ráno? Možno je to jednoduchá vec ako sadnúť si na gauč, vyložiť nohy a položiť na ne laptop. Vy si síce vravíte, že dnes večer už naozaj len jedna časť, ale mozog vie svoje. Vypnúť autopilota by znamenalo povedzme zámerne preložiť počítač na pracovný stôl, sedieť tam a dávať dobrý pozor na to, aby ste sa nepresunuli na gauč. A po jednej časti odchod do pyžama. Ak chcete prestať jesť lepok a zvyknete nakupovať v Lidli, budete musieť úplne vedome nákup začínať v strednom regáli s džúsmi a nie v prvom, ktorý vás okolo keksov vedie rovno k pečivu. Ak chcete pravidelne behávať dlhšie vzdialenosti, akurát že po pätnástom kilometri vás to už nebaví a častokrát to stočíte domov, vypnete autopilota tak, že sa dohodnete s kamarátom začiatočníkom, aby sa pridal na posledných 5K vášho behu.

(Viac o autopilotovi a kontexte si prečítate vo fantastickej knižke Making Habits, Breaking Habits)

3. Pravidlo tretie: robte to ako Danny Ocean

Ak si to svoj cieľ pre rok 2016 napíšete na papier a vyložíte na chladničku, máte štatisticky desaťkrát väčšiu šancu, že ho naplníte. Ak sa k tomu s vašimi plánmi zveríte nejakej živej bytosti, vaše šance sú ešte väčšie. Hlavne ak sa táto živá bytosť z času na čas opýta ako sa darí, prípadne bude nadránom vyvolávať, že kde došľaka si keď vonku je mínus päť a ona mrzne pod blokom a vôbec, okamžite poď behať,

Majte teda svojich Jedenásť. Teda, alebo aspoň základných Troch. Nemusia to byť všetko bežci, stačí, ak vás dobre poznajú. Nič nekradne guráž viac ako spochybňovanie.

Komu by ste mali povedať o svojom veľkom pláne (lebo ešte raz – ak o tom niekomu poviete, vaše šance sa zvyšujú):

• niekomu, kto sa vie dostať do sejfu vášmu najlepšiemu kamarátovi a partnerovi/partnerke – vedia najlepšie aké máte zlozvyky, poznajú najlepšie vašu životnú situáciu a vedia mať tak kopu dobrých postrehov,
• a /alebo vašim bežným bežeckým parťákom – títo poznajú vašu kondičku aj váš potenciál,
• kamošom alebo kolegom, ktorí síce o behu netušia ani ň, avšak ich vidíte ako nesmierne energických a rozhodných ľudí,
• alebo obľúbenému osobnému trénerovi, trénerovi plávania alebo Pilatesa, ak takých máte – je totiž veľmi pravdepodobné, že vám hneď upravia tréning a budú na vás dozerať,
• zverte sa hoci aj Majovi Srníkovi (on na Strave aj na Instagrame naozaj často odpisuje na kadejaké otázky a komentáre), a tiež jeho ultra parťáčka Michelle M. Barton. Je jasné, že títo vás nebudú priebežne sledovať a ani kontrolovať, ale je very cool, keď vám takáto celebrita odpíše a podporí vás,
• keď bude ťažko, lebo napríklad dlhá zima, ľahšie zranenie alebo podobne, veľmi dobre padne povzbudiť sa Scottom alebo Killianom, aj keď títo o vašej existencii ani len netušia.

Ako sa namotivovať (a nový lockscreen)

Na február máme pre vás nový motivačný lockscreen (do vašich telefónov a do vašich tabletov). Videli ste? Začiatky sú totiž vždy malé, povedal svojho času Cicero. Nemal síce na mysli beh, ale určite to platí či behávate tridsiatky alebo päťky. Alebo s behom iba úplne začínate. (Otvorte na svojom zariadení, uložte a kliknite Set as Lockscreen.)

Okrem toho, keď pôjdete najbližšie na tréning, urobte nejakú fotku a tagnite nás na Instagrame alebo na FB. A pridajte hashtag #osempercent. Zatlieskame vám.

Zapíšte sa na odber nášho Bosobežníka. Snažíme sa ho robiť tak, aby vás inšpiroval a bol zaujímavý. Prípadne začnite čítať niektorú z kníh, ktoré vás tiež môžu namotivovať. A pripravujeme pre vás motivačnú zľavu, sledujte nás.

Tak bežte!по imeicryptopharmacyлинкбилдингnatyelenikossтранспортные услуги

Max King, Sage Canaday a Mike Wardian sú všetko elitní trailoví bežci. Aj preto bolo nemalým prekvapením vidieť ich víťaziť počas roka 2015 na rozličných cestných pretekoch.

Max King (35) zabehol počas jedného veľmi horúceho rána maratón v Los Angeles v čase 2:17:32, čím sa kvalifikoval do užšieho výberu pre maratónsku disciplínu na olympiáde v roku 2016 (muži ho potrebujú zabehnúť pod 2:18:00, aby sa mohli kvalifikovať). Sage Canaday (29) za ním trošku zaostal, keď Los Angeles zabehol za 2:20:02 a potom znovu, keď Boston zabehol za 2:19:12. No a podobne Mike Wardian (41), ktorý bežal asi každý pretek, ktorý mohol: doteraz šesť cestných maratónov za rok 2015, vrátane času 2:23:00 v Houstone. Okrem toho už dvakrát prekonal svetový rekord na 50K na bežeckom páse (naposledy v máji tohto roka 2:59:49).

Mimochodom, Juraj Vitko dal MMM 2015 ako víťazný Slovák za 2:25:01. A Julo Kaľavský zase vyhral tohoročný Smolník, Beh hrebeňom Nízkych Tatier, skončil druhý na Tatranskej šelme a MMM 2015 dal za 2:42:31.

Fakt, že elitní bežci vedia zabehnúť rýchly maratón vlastne nie je nejako strašne zaujímavý, avšak tuto sa to každému jednému z nich podarilo bez toho, aby obetoval rýchlosť, ktorou sa preslávil v teréne. Sage Canaday vyhral iba mesiac pred spomínaným maratónom 50 míľovú The North Face Endurance Challenge v San Franciscu (Strava záznam si môžete pozrieť na jeho profile tuto). Wardian a King skončili na ôsmom a deviatom mieste na aprílovej Lake Sonoma 50 Mile.

Prečo bežci ako King, Canaday alebo Wardian trénujú a pretekajú na rozličných povrchoch a tiež na rozličných dĺžkach? A ako je možné, že sa im darí víťaziť na asfalte aj v teréne? V ich odpovediach na tieto otázky môžeme nájsť niekoľko cenných informácií – možno nemusíme chcieť vyhrať maratón a zároveň aj trailový pretek, ale možno len chceme obe zabehnúť rýchlejšie.

Dobre namiešať

King vraví, že telo aj myseľ unaví prakticky všetko, ak to robíte pridlho. A týka sa to aj trailového behu, napriek tomu, že sa vám terén a výhľady menia pred očami.

“Ja striedam povrchy, pretože vďaka tomu je pre mňa všetko stále nové,” vraví. “Ak je predo mnou iný typ preteku, som viac motivovaný k tvrdému tréningu.” I keď zvyčajne má radšej trailový beh, ihneď dodáva, “Rád behávam naozaj rýchlo, a to je jednoduchšie na ceste.”

Podľa Maxa Kinga je cestný beh dôležitou súčasťou jeho tréningu na terénne preteky. “Vtedy môžete pracovať na čistej kadencii a bežeckej efektivite,“ vraví. Kadencia a efektívna forma hrajú veľmi dôležitú úlohu počas terénnych behov, ale nie sú niečím “na čom sa dá pracovať, ak človek beháva iba terén.”

Podľa Mika Wardiana, striedanie terénu a asfaltu z neho robí lepšieho bežca na oboch povrchoch. “Keď striedam povrchy, tak si z trailu na cestu prinášam silu, čistú hlavu a sústredenie,“ vraví. “Keď prechádzam zase z asfaltu na terén, prinášam si so sebou rýchlosť nôh, kadenciu a tempo.”

Dolaďovať výkon na všetkých povrchoch

Nasledujú rady profesionálnych bežcov o tom, ako rýchlo striedať asfalt a terén.

1. Behávajte. Veľa.

“Vo všeobecnosti platí, že kombinácia veľkého objemu v aeróbnej námahe a telesná sila vás dokážu potiahnuť naozaj ďaleko,” vraví Canaday.

Takže behávajte veľa a ešte viac kopcov. Dlhé, tiahle kopce, vďaka ktorým zosilniete vám poslúžia naozaj dobre bez ohľadu na to, či váš najbližší pretek má alebo nemá stúpanie.

2. Vyberte si.

Nečakajte, že zdoláte svoj PR na polmaratóne a o mesiac neskôr budete v top forme na térennu päťdesiatku. “Nedá sa byť fit na 100 percent na všetky druhy horských aj cestných pretekov zároveň,” Canaday vraví. “Niečo bude musieť ísť bokom.”

Priznáva, že aj jeho najlepšie výsledky v teréne a na asfalte sú sčasti ovplyvnené tým, že sa občas snaží trénovať na príliš odlišné preteky. “Za ideálnych podmienok sa človek sústredí na špecifické podmienky nadchádzajúceho preteku počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov.”

To neznamená, že sa máte vykašlať na cestný pretek, na ktorý by ste sa za iných okolností tešili, len preto, že krátko po ňom nasleduje váš cieľový trailový pretek. Len si pripomínajte, že aby ste na kľúčovom preteku dosiahli čo najlepšie výsledky, bude potrebné rozhodnúť sa, čo sú vaše priority.

3. Behávajte rýchlo, aj keď trénujete na ultra vzdialenosť.

Aj keď sa váš tréning sústredí na budúci terénny pretek, tréning na pevnom povrchu môže byť veľmi vhodným doplnkom.

“Asfalt alebo okruhy treba využiť na bežeckú efektivitu a na rýchlostné tréningy, ako napríklad tempo behy,” vraví Max King. “Tým totiž pripravujete svoje telo na špecifické fyziologické pochody, ktoré budete potrebovať počas akéhokoľvek preteku a na každom druhu povrchu.”

A naopak, sila a mrštnosť, ktorú získate počas stúpaní a zostupov na technických trailoch sa zase vyplatí na ceste. “Naučiť sa ako zdolávať kopce sa vám obrovsky vráti v závere cestného maratónu, keď vaše telo začne vypínať,” vraví Max King.

Tak ako je to s vami a asfaltom? Ako vám pomohol vo vašej doterajšej bežeckej histórii? Napíšte nám do komentárov.

____

Na titulnej foto je Sage Canaday na Mount Washington Road Race: 12.2K v nadmorskej výške 1917m, s prevýšením 1420m. Časový limit sú tri hodiny. Oblasť sa vyznačuje extrémnymi zmenami počasia a silným vetrom (na vrchole je maximálny zaznamenaný vietor o sile 320km/h)prodvijenie.xyzлобановский александр биографияdantist.xyzbitnovosti.comtravel agency in russia moscowперевозка морских контейнеров

Toto je šesťdielna séria Behnaboso.sk o tom ako zvládnuť finálnu fázu prípravy na váš veľký pretek. Linky na ostatné časti nájdete v závere článku.

Budík zvoní, a vy rýchlo bežíte po byte, aby ste ho vypli, nech nezobudí celú rodinu, keďže je nedeľa šesť hodín ráno.

Je to tu! Deň maratónu.

Vás zobudilo omnoho skôr očakávanie a mierna nervozita veľkého dňa. Najbližšie tri hodiny sa šesť krát pokúsite ísť na veľkú a aspoň tri krát skontrolujete, či vám náhodou čip z topánky nemôže vypadnúť. Samozrejme, nemôže, a na veľkú pravdepodobne ani nepotrebujete, ale čo už … veľký deň je tu.

Nechcem vás stresovať, ale takto nejako to pravdepodobne bude u vás doma vyzerať. Samozrejme, ideálne by bolo vstať tých cca 3 hodiny pred pretekom, lenivo sa zobudiť na budík, niečo ľahké zjesť, ísť na tú veľkú, obliecť sa, s pokojom a sebaistotou sa dostaviť na pretek, a vyštartovať.

No tak to asi vyzerať nebude. Každopádne, pokúste sa o to.

Jedna veľká návšteva na WC počas preteku vás môže stáť 2 minúty času (áno, niekto na to naozaj robil výskum). Takže veľkú ráno naozaj urobte svojou prioritou a skúste ju vybaviť ešte doma. Môže pomôcť teplý nápoj na prázdny žalúdok.

Ak chcete niečo zjesť (čo je fakt dobrý nápad), nech je to niečo relatívne ľahko stráviteľné a pomerne malé. Tradičné vajíčka so slaninou asi vynechám, no keby som si nič nedal, moje telo by sa na mňa po štyroch hodinách bez jedla škaredo pozrelo. Ovocie, jogurt, nejaká tyčinka, voda alebo čaj, chia (s medom a citrónom), alebo aj gél – skúste si niečo z toho vybrať. Potrebujete to.

Ak ste zvyknutí behať ráno, teda behať na hladno, je to super. Ale teraz je medzi vašim vstávaním a behaním značná pauza a preto potrebujete niečo zjesť (a tiež ušetriť tie dve minúty času neskôr na trati).

Ráno si pokojne pozrite niečo v telke alebo chvíľu čítajte knihu, kým sa vaše telo zobudí, no s predstihom vyrazte do priestorov štartu maratónu. Ak maratón štartuje o 9.00, potrebujete byť na štarte aspoň 15-30 minút vopred, v závislosti od toho, kde máte stáť. Ak sa chcete prezliecť, rátajte aspoň pol hodinu, ak nie 45 minút aj so všetkou logistikou a presúvaním sa od plavárne (platí pre Košice, plaváreň je menej než 5 min chôdze od štartu). Ak vás dovezie už prezlečených niekto autom, rátajte s uzávierkou ulíc (zrejme od 8.00). Ak ste rýchli (alebo na to zvyknutí), rátajte aj s rozcvičkou a rozohriatím.

Kde tu nájdem WC?

Úplne poslednú šancu na návštevu WC máte zvyčajne rovno pri štarte. Len treba rátať s tým, že nie ste jediný. V Košiciach je potom WC ešte aj v Auparku, a aj na samotnej plavárni, v šatniach. Ak si nie ste istí svojimi črevami, môžete si so sebou zobrať balíček vreckoviek a prinajhoršom ho nepoužitý nechať na štarte.

Rozumné je tiež mať vreckovku niekde vo vrecku šortiek alebo nohavíc, ak by to na vás malo prísť na trase. Na trase nájdete WC na niektorých občerstvovačkách (nie všetkých), a v Košiciach je populárna aj Anička (na 5. a 26. km), hlavne pre pánov, veľmi rýchle efektívne riešenie na vyprázdnenie mechúra.

Kam sa postaviť na štarte?

To si prečítajte v inštrukciách. Zvyčajne to býva takto: maratónci pod jedným oblúkom, polmaratónci – pretože tých je najviac – za nimi a pod druhým oblúkom, rozdelení podľa čísel. Takáto organizácia pomáha k zvládnutiu tej masy bežcov, takže, prosím, veľmi tam na štarte netancujte.

Zakázané: vlastná hudba, jedlo, pitie

Na košickom Medzinárodnom maratóne mieru boli doteraz  zakázané aj vlastné mp3 prehrávače pre bežcov. Dôvodom sú zrejme slúchatká v ušiach a teda znížená ostražitosť, čo organizátori v tom množstve ľudí nechcú riskovať. Za porušenie môže byť pretekár diskvalifikovaný.

Prijímanie občerstvenia a teda jedla a pitia mimo občerstvovacích a osviežovacích staníc na trati je zakázané (pravidlá Slovenského atletického zväzu), teda vedzte, že aj za toto môžete byť diskvalifikovaní. (Samozrejme, množstvo bežcov to robí, ale to neznamená, že som vám to odporučil. Rovnako aj s hudbou v ušiach.)

___

Toto je naša séria o tom ako zvládnuť posledné tyždne pred vaším dlhým behom. Séria je rozdelená do šiestich logických celkov, podľa ktorých si môžete postupne orientovať:

• Časť 1: Dva týždňe pred pretekom,
• Časť 2: Posledný týždeň pred pretekom, 
• Časť 3: Posledný deň pred pretekom, 
• Časť 4: Hodina pred pretekom
• Časť 5: Samotný pretek, a nakoniec
• Časť 6: Ako plánovať svoje ciele. 

Do behania, priatelia!

___
Photo Credit: Aspex Design: Photos by Dean Thorpe via Compfight ccrybalkaреклама в интернете обучениепроверка беклинководнокласснткиtranssiberia railroadзаказ контейнера для переезда ржд