Jesenný MINI dogtrekking – Košice, 12. 11. 2011

Posledný tohtoročný MINI dogtrekking sa v Košiciach uskutoční už najbližšiu sobotu 12. 11. 2011. Po posledných dvoch rokoch, kedy sme mali možnosť si vybehnúť na Kojšovku a späť nás tentokrát čaká zmena a štart aj cieľ je chata Hrešná nad zjazdovkou v Kavečanoch. Oproti letným Havinošľapom kde je prvý úsek vždy hore touto zjazdovkou je toto možno len chyták, a na tento zaujímavý stupák pripadnú posledné metre. Uvidíme. Trasa má byť o niečo málo dlhšia ako 25km.

Propozície, prihlášku aj ďalšie informácie nájdete na stránke UVP, teda tu.

Príďte sa rozlúčiť s dogtrekovou sezónou, osláviť jesenné farby prírody a stráviť príjemný deň v super partii dogtrekkerov. Ja tam teda určite nebudem chýbať!

Spomienka na jeden z minuloročných jesenných dogtrekov Kojšovečka.

лобановский александр интервьюcububuлобановский александр фотоскачать бесплатно vksaverst petersburg russia theaterrecom украина

Môj Havinošľap 2011

Ako už býva zvykom, približne v polovici júla máme pri Košiciach každý rok dogtrekking Havinošľap. Ako už býva zvykom, tam sme nemohli chýbať. Viki a Ben organizačne, ja súťažno-organizačne. Tu sú moje dojmy z toho týždňa v časovom slede:
Sobota, 6 dní pred Havinošľapom
Do lýtka ma štipol ovad.
Nedeľa, 5 dní pred
Mám opuchnutú nohu od kolena dole. Na pohotovosti mi povedali, že už videli všeličo, ale že na ten deň som to vyhral. Dali mi ATB, antihistaminiká a ešte čosi na žily.
Pondelok, 4 dni pred
Noha sa veľmi nezmenšila.
Utorok, 3 dni pred
Noha sa trochu zmenšila.
Streda, 2 dni pred
Noha je viac-menej OK, prestal som brať lieky.
Štvrtok, 1 deň pred
Pol dňa dovolenky, balenie, odchod do Kavečian. Hurááá. Stretli sme ďalších LONGárov. Prespali sme v altánku. Priviazaná Granada v noci preskakovala plot a Pety ju zachraňoval. Dik!
Piatok, štart LONGu
Štartujeme! Ide sa celkom fajn, s Romanom a Petym. Po možno hodinke slušného tempa a nejakého toho pobehnutia nás predbehol Maťo H., favorit na víťaza. Zhodnotili sme, že asi zase ostane neporazený.
Začína byť horúco a hlavne dusno.
Zakopol som. Takmer som si odkopol palec na nohe a veľmi nepríjemne narazil pätu. Palec prestáva otravovať po pár minútach, no na pätu neviem poriadne došľapovať. Tak pokrivkávam a pobieham (pretože vtedy nepotrebujem pätu tak veľmi). Idem, ale nejde sa mi veľmi dobre. Mám pľuzgier medzi prstami.
Pri indiánskej osade nechávam Petyho ísť, a dávam si pauzu. Naberiem vodu, obzriem nohy, niečo zjem, osviežim sa a potom vyrážam ďalej. Čas vôbec nesledujem, ale snažím sa neflákať to. Veľmi mi to nejde, aj keď ma nikto neobieha. Asi mám fakt krízu. Už ale začína trvať dlho.
Po riadnej námahe som došiel k poslednému rázcestníku pred Ružínom. Povedal som si, že keď to bude na Ružín menej ako hodina, pôjdem ďalej, ak viac, dám si dlhšiu pauzu a zjem grep.
Bola to presne hodina. Nevedel som, čo robiť, tak som si tam ľahol a pospal. Zobudil som sa, asi iba po pár minútach. Trochu sa rozkukal a išiel ďalej. Dole na Ružín som trochu pobehol, najmä menej strmé dolekopce a potom neuveriteľne horúce úseky cez lúku. Na vlakovej zastávke Ružín si dávam krátku pauzu. Chcem ísť ďalej k vode a ideálne sa aj namočiť (je naozaj horúco), ale voda je špinavá a nie je tam žiaden rozumný prístup.
Na moste cez Ružín ma dobehol Pety. S mierne pochabým úsmevom na tvári mi vysvetľuje, že rázcestník, pod ktorým som ja spal, on interpretoval svojsky, zabočil presne opačným smerom a došiel do nejakej inej dediny. Tam to potom otočil a bežal za mnou. To ma trochu pobavilo, a zároveň ma potešilo, že mám spoločníka, ktorý tiež nevyzerá práve najlepšie. Pety mal svoje šortky kvôli tej horúčave a šúchaniu sa tak zaujímavo vyhrnuté, že som sa s ním cítil veľmi príjemne. Ja som totiž pod svojimi šortkami bojoval s podobnými problémami.
Od Ružína sme potom našli žlú, prešli cez nejaké JRD a po chvíli kráčania po lúke pod rozpáleným slnkom sa zvalili do prvého tieňa stromov. Tam som niečo malé zjedol, trochu pospal, zase, a išli sme ďalej. Pod Sivec to mala byť ešte chvíľa a my sme každý mali asi tak 3dcl vody, čo bolo žalostne málo, keďže sme sa o vodu delili aj so psami. To sme však nevedeli, že živá kontrola, voda, oddych a nejaké to jedlo je bližšie, než sme mysleli.
Po krátkom prechode lesom a lúkou sme ich našli rozložených pri nejakej chatke, aj s odpočívajúcim Romanom. Tomu sme sa samozrejme veľmi potešili a hneď sme sa k nim zvalili na deku. Odtiaľ sme odchádzali snáď až o pár hodín, pričom sme zobrali aj Romana, ktorý už raz na Sivec išiel, ale vrátil sa späť.
Spolu sme ho síce zdolali, no keď sme boli na vrchole, Roman povedal, že končí. Ja, rozmýšľajúc nad tým istým, hlavne hore Sivcom, som sa k nemu pridal. Cítil som sa viac unavený ako by som chcel a mal po takejto námahe a najmä pred ďalším podobným dňom. Tak sme zliezli dole a vrátili sa na kontrolu, kde medzitým už pribudlo celkom veľa LONGárov. Niektorí tam bivakovali, niektorí ešte išli ďalej a niektorí končili. Naložili sme sa do auta, a Maja, ospevujúc nové útulkové auto, nás odšoférovala naspäť na Kavečany.
Zvítal som sa so ženou, obriadil psy, poprekladal sedačky v aute a zaľahol tam. Spal som tvrdo a dobre.
Sobota, druhý deň LONGu, štart MID a MINI
Keďže som už skončil, zobudil som sa ráno povzbudiť na štarte nejakých MIDárov. Bolo skoro ráno a neviem, či som svojim výzorom niekoho povzbudil, ale pár ich vyzeralo pobavene. Však, Marcela, Miro?
Potom som sa vrátil do auta a spal ďalej.
Cez deň som sa tam pomotkával, pokrivkával, bol s Benom a sledoval štarty a potom aj príchody MINI a MID. Pekné bolo vidieť Romana, ktorý to deň predtým zapichol s LONGom, ako vyrazil na MINI a nakoniec to aj vyhral. Podobne Kvetka, ktorá si zúfala a LONG skončila, vyrazila s úsmevom na tvári na MINI a bez problémov ho došla.
Potom sme si s Romanom dávali nejaké Kofoly, neskôr aj guláš, keď už bol hotový a čakali na LONGárov. Okrem Maťa H, ktorý prišiel ešte o tretej nad ránom, teda po cca 21 hodinách, prišiel Pety okolo pol druhej na obed, a potom dlho dlho nič.
Pomohol som ešte organizačne, s cenami, trochu vyrábal sandále, užíval si dogtrekovú komunitu a stihol som aj vyhodnotenie MINI. Keď sme večer išli ukladať Bena, prišlo mi nejako zle. Zhodnotili sme, že mám asi úpal. Asi aj preto, že som cez deň skoro nič nepil a bol som dosť unavený z predošlého dňa. Zvyšok večera a noci som bol neprítomný, zvracajúci, s teplotou, premýšľajúc a počúvajúc ako sa dogtrekeri pri gitare a piesniach bavia a vítajú tých, čo prichádzajú do cieľa.
Nedeľa, posledný deň
Dehydratovaný, unavený, vyhladovaný, so svalovkou a čudnou chuťou v ústach. Na vyhodnotení LONGu som bol vymenovaný v kategórii zvracajúcich ako jediný účastník. Moja žena previedla úžasnú šou pri vyhlasovaní výsledkov. A torta tiež vyzerala bombasticky. Zobral som si domov.
Toľko môj Havinošľap 2011. Už sa teším, o rok zase, no nie? :)

imei-poiskфутурон скачать с официального сайта бесплатнокак вскрыть одноклассникиprodvijenieтранспортная компания грузоперевозкидоставка из киева в украину

Klub Bosonohý dogtrekker na košickom polmaratóne

Tak som sa prihlásil na košický polmaratón. Ako klub som uviedol “Bosonohý dogtrekker”. Má tam byť ešte pár dogtrekkerov, priateľov, tak som sa k nim pridal. Mestskú džunglu nemá nikto z nás veľmi rád, tak zatiaľ polmaratón. Je to na takejto akcii aj naša premiéra.

Bez veľkých batohov, na rovnom a tvrdom teréne, bez psov, bez krásnych výhľadov, no s dobrou náladou. Taký je moj plán. Tiež by som to chcel zvádnúť v originál Luna sandáloch, ktoré ešte iba idem vyrobiť.

adworldsdental стоматологиямейкапроригинальный подарок на свадьбуadler travelженское нижнее белье оптом от производителя

Prežili sme: Dogtrekking Vlčou stopou VIII

Síce som v nedeľu mal problém zohnúť sa a zdvihnúť niečo zo zeme, môžem hrdo prehlásiť, že som prežil svoj zatiaľ najdivokejší dogtrekking. Na tohtoročnom LONGu v Brezne sme dokonca skončili druhí! Týchto 100km dalo naozaj zabrať.

Oddych pred posledným serióznym stúpaním. Zatiaľ všetci suchí.

Kým napíšem nejaký dlhší report, pozrite si fotky (na Facebooku alebo na Picase).набор кистей для макияжа купитьпродавец консультантprodvijenieв телеграммеТунянкак купить с амазона в украину

Dogtrekking: Neformálny košický MID Bankov – Kojšovka a späť

V rámci tréningu a príprav na už naštartovanú sezónu by som chcel ešte pred svojim prvým tohoročným LONGom skúsiť absolvovať plus mínus 50km v jeden deň. Tiež preto, aby som vyskúšal, čo na to psy, hlavne ten nový.

A ako som nad tým rozmýšľal, napadlo mi, prečo z tejto súkromnej akcie nespraviť nejaký komorný samoorganizovaný dogtrekking. Veď komunitu v Košiciach máme veľmi dobrú, tak sa možno pridajú aj viacerí. Aspoň to bude zaujímavejšie.

Propozície

Dátum: 21. mája 2011 (sobota)
Odporúčaný čas štartu: medzi 5:00 a 8:00
Trasa: Horný Bankov – Kojšovská Hoľa (po červenej a v závere po žltej) a späť, cca 45km

Svoju účasť môžete označiť vo Facebookovej udalosti, alebo v komentároch pod článkom.

Pravidlá sú (viac-menej) tie známé, dogtrekové.

Termín prihlásenia, štartovné, povinná výbava ani ďalšie veci, ktoré vlastne nemá kto kontrolovať, alebo nie sú potrebné v tomto neformálnom dogtrekku nie sú.

Trasa

Trasa je jednoduchá a väčšinou sleduje červenú turistickú značku, ktorá je súčasťou Cesty hrdinov SNP. Od chaty Erika, resp. zo sedla Kojšovky to je na vrchol hole po žltej. Výškový profil, vzdialenosť a časy (obe orientačné) som vygeneroval z Hikeplannera (kliknite pre zobrazenie). (Začiatok a koniec je nastavený na Košice Čermeľ, takže odrátajte asi 6km.) Celkovo to vychádza na takmer cca 47km, podľa Freemap.sk iba 42km. Časovo podľa značiek takmer 13 hodín. Na trasu sa pripojiť môžete kedykoľvek a kdekoľvek, skôr alebo neskôr.

Štart, kontrolné body a cieľ

Odštartujte sa sami – zapamätajte si približný čas, keď budete odchádzať z Bankova. Na Lajoške pozrite otváracie hodiny a zistite koľko stojí kofola. Na Kojšovke sa odfoťte a keď bude znovu na Bankove, zapíšte si približný čas. Potom sa pochváľte na Facebooku alebo tu.

Tak, kto sa pridá?

скачать варфэйспрограмм для андроидмейккапsex webcamпетроградsochi