Ja som ho nenávidel.
Na základnej škole som bol priemerne fyzicky zdatné dieťa. Futbal mi veľmi nešiel a basketbal, tam som bol na tom podobne. Chodil som na karate. Asi dva týždne, a potom mi alergologička zakázala behať bosý po telocvični, tak som musel prestať. Mal som skoliózu, alergie a ploché nohy. Na telesnej som beh nemal rád. Nebavil ma, a ani som nevládal obiehať telocvičňu dvanásť minút, na strednej som ledva prežil povinnú tritisícku.
Nepravdepodobné veci sa však stávajú.
Teraz behám a rád. Behám veľa a dlho, a chcem behať viac. Rád som si zabehol polmaratón, a ešte radšej strávim osem hodín na 50 kilometrovom dogtreku so psami.
Keď som začal chodiť behávať, zvládol som 300 metrov, a ďalších 300 metrov som musel kráčať. Takto som “zabehol” prvé dva kilometre. Môj výkon sa ale rýchlo zlepšoval a čoskoro som dokázal zabehnúť skoro celé tri kilometre. Mal som na sebe rifle a staré červené kožené topánky.
Na základnej škole nás učili plávať, no čo sa týka behu, to vždy automaticky predpokladali, že ho každý vie. Nie je to pravda, aj behať sa treba učiť. Pri behu záleží na forme a technike, a to je niečo, čo som sa časom tiež naučil. Dozvedel som sa o behu naboso, o tom, ako klasické bežecké topánky nepriaznivo ovplyvňujú spôsob, akým beháme. Prečítal som si Born To Run – Zrozeni k běhu. Študoval som beh naboso a čítal nespočetné množstvo článkov o správnej technike či amerických ultra bežcoch. Netrvalo dlho a otvorili sme internetový prvý slovenský bežecký obchod zameraný na minimalistickú obuv. A tak sa stal zo skoliotického chlapca-nebežca trochu menej skoliotický zanietec a predajca bežeckých potrieb.
Takže, ak beh neznášate, príďte sa inšpirovať. Radi vám pomôžeme rozbehať sa.
(Vravíte, že vy beháte radi? Super, aspoň sa máme o čom porozprávať.)
Matúš Marcin
majiteľ internetového obchodu Behnaboso.sk