Luna sandále na tisíc spôsobov

Aké máte chodidlá? Široké? Krivé? A hlavne, sú rovnaké? Asi nebudú úplne identické, a asi sa budú jedna druhej podobať len trochu, tak navonok. Kto vie aké sú zvnútra. Kedy ste si vyonáčili členok, na ktorú z nich dopadáte silnejšie, a podobne.

Čo dokážu Luna sandále

Luna sandále sú fantasticky variabilné. Viete preto na nich nastavovať a ladiť kopu rozličných prvkov tak, aby sadli hoci aj každému chodidlu osobitne. Vo svojich Luna škatuľkách, ktoré dostanete ak si ich kúpite nájdete hneď aj sadu inštrukcií k tomu, ako si ich nastaviť. Preložili sme ich pre vás do slovenčiny, a môžete si ich stiahnuť aj tu. Continue reading “Luna sandále na tisíc spôsobov”

Recenzia: Luna Mono

Robo je náš (pomerne bláznivý) kamarát. Svojho času dobiehal do práce zo Strečna do Žiliny denne tam a späť, celkom často prespáva v lesoch miesto v posteli, s oblečením to nijako dramaticky nepreháňa (rozumej: jedna vrstva) ani keď sa u nás na východe do neho oprie košický severák, a okrem toho v Prahe absolvoval BTR Running Technique Coaching Course s Lee Saxbym povedľa Maja Srníka. Už skoro dva roky beháva v Lunách. A veľa. Aj v zime. Aj na Štefánikovi ho uvidíte v Behnaboso štafete, a tiež v Lunách. A tak pre nás napísal prečo ich má rád.

Continue reading “Recenzia: Luna Mono”

Marcelka Púpä Raduly: cesta od behania k pomáhaniu

Tento článok pre nás napísala naša kamarátka Marcelka: bežkyňa, turistka, útle to žieňa s preveľkým srdcom. Ak ste boli len na jednej slovenskej ultra akcii, viete kto to je. Psov má dvoch. Kolená tiež dve, a jedno by sa jej veru zišlo naviac. Ale bežca nerobí bežcom fakt, že sa mu vyhne zranenie – bežcom človek ostáva, koleno-nekoleno. Aha.

Volám sa Marcela a po 13-tich rokoch som skoncovala s cigaretami. Beh pre mňa neznamenal nič. Nechápala som, čo ľudí na tom baví. Kamarát Matúš prepadol minimalizmu a zriadil Behnaboso.sk a zrazu sme všetci mali minimalistické topánky a behali. Ja tiež.

Milujem beh. Milujem to, čo mi dáva a to, čo mi berie. Milujem brutálnu únavu – fyzickú aj psychickú – po trailových akciách. Milujem chodenie ako káčer a čistú hlavu. Odjakživa som rada chodila pešo, turistika, dogtrekking. Dogtrekking však na Slovensku na pár rokov zomrel. A ja som objavila čaro ultra-trailu. A ultra-trail mi počaroval:)

Lazová 100
Lazová 100

Continue reading “Marcelka Púpä Raduly: cesta od behania k pomáhaniu”

Tony Krupicka: cesta od jednej vesty k druhej

Tento článok je o príbehu Tonyho Krupicku. Čiastočne sme ho prevzali z TrailRunner.com. Čítajte to ako príbeh nadaného chalana odvedľa – občas sa mu darí, no nie vždy. Chalan sa však posúva vpred, a to vždy dáva nádej. Je to tak vlastne aj s nami, či máme za sebou stovku, maratón, desiatku alebo menej. Bežca nerobí bežcom medaila. 

Po rokoch jednostranného zamerania sa na beh – a po rokoch zranení – Anton Krupicka sa učí ako sa stať “všestrannejším horským športovcom.”

Keď Tony Krupicka prvýkrát prepadol horám, bol študentom na Colorado College. V júli 2006 ho jeho kamarát vzal do národného parku Grand Teton vo Wyomingu. Chlapec nemal so sebou nič iné než spacák a bežecké topánky, a tak strávil týždeň na dlhých behoch cez deň a bivakmi neďaleko jazera Jenny v noci.
“Bol som denne na štvor-päťhodinových behoch, a krása toho pohoria ma jednoducho uchvátila,” vraví. “Skutočne to vykryštalizovalo väčšinu mojich najhlbších motívov.” Jedným z nich bolo stať sa ultrabežcom. Mesiac po tomto výlete, keď mal 23 rokov, vyhral svoju prvú stovku, známy Leadville Trail 100.

Continue reading “Tony Krupicka: cesta od jednej vesty k druhej”

…lebo Kilian

Tromso Skyrace je jeden šialený pretek. Kilian a Emelie si ho vyrobili prakticky pre seba. Hovoria o ňom ako o návrate ku skyrunningu a ako o alpinizme bez nezmyslov. A čudujsasvete, hneď sa stal aj jedným z najťažších ultra v Európe. Pretek má 45 kilometrov a 4600m prevýšenia, v nejakom takomto zložení:  3 km cesty – 9 km trailu – 25km technického trailu – 6km off trail – 5km technického hrebeňa (3. lezecký stupeň). Ale video z trasovačky vyzerá ako svieža prechádzka prielomom Hornádu. Continue reading “…lebo Kilian”

Ako ženy takmer nebehali maratóny

Včera, piateho augusta, sme písali na našej FB stránke, že práve včera, piateho augusta, uplynulo tridsať rokov odkedy prvá žena získala olympijské zlato v maratóne. Vzhľadom na to, že predtým sa verilo, že ženy dlhé behy behávať nesmú (lebo im povypadávajú všetky maternice, lebo im narastie pipík, a podobne), bol to fakt veľký deň.

Toto sa ale neudialo len tak. Celé to odštartovala Kathrine Switzer, ktorá sa jedného dňa v roku 1967 prihlásila na Bostonský maratón, a podpísala sa tak ako sa zvykla, K. W. Switzer. Viac v krátkom videu.

Continue reading “Ako ženy takmer nebehali maratóny”

Caballove posledné slová

Caballo Blanco, vlastným menom Micah True, muž, ktorý bol priateľom Tarahumarov nedávno zomrel. Stihol však ešte zorganizovať Copper Canyon Ultramarathon 2012. V tomto videu, je zachytené je pravdepodobne posledné interview.

Pozrieť video: Copper Canyon Ultramarathon 2012

Tu si môžete prečítať článok Chrisa McDougalla, o tom, ako išli Caballa hľadať, ked sa stratil a o tom, ako ho aj našli: On the Trail of the White Horse.

Run free!

белые каталогигеолокация по номерулучший праймер для жирной кожиотзывы ringotradetmall comсборные грузы из германии