Posted on

Luna sandále na tisíc spôsobov

Aké máte chodidlá? Široké? Krivé? A hlavne, sú rovnaké? Asi nebudú úplne identické, a asi sa budú jedna druhej podobať len trochu, tak navonok. Kto vie aké sú zvnútra. Kedy ste si vyonáčili členok, na ktorú z nich dopadáte silnejšie, a podobne.

Čo dokážu Luna sandále

Luna sandále sú fantasticky variabilné. Viete preto na nich nastavovať a ladiť kopu rozličných prvkov tak, aby sadli hoci aj každému chodidlu osobitne. Vo svojich Luna škatuľkách, ktoré dostanete ak si ich kúpite nájdete hneď aj sadu inštrukcií k tomu, ako si ich nastaviť. Preložili sme ich pre vás do slovenčiny, a môžete si ich stiahnuť aj tu. Continue reading “Luna sandále na tisíc spôsobov”

Posted on

Marcelka Púpä Raduly: cesta od behania k pomáhaniu

Tento článok pre nás napísala naša kamarátka Marcelka: bežkyňa, turistka, útle to žieňa s preveľkým srdcom. Ak ste boli len na jednej slovenskej ultra akcii, viete kto to je. Psov má dvoch. Kolená tiež dve, a jedno by sa jej veru zišlo naviac. Ale bežca nerobí bežcom fakt, že sa mu vyhne zranenie – bežcom človek ostáva, koleno-nekoleno. Aha.

Volám sa Marcela a po 13-tich rokoch som skoncovala s cigaretami. Beh pre mňa neznamenal nič. Nechápala som, čo ľudí na tom baví. Kamarát Matúš prepadol minimalizmu a zriadil Behnaboso.sk a zrazu sme všetci mali minimalistické topánky a behali. Ja tiež.

Milujem beh. Milujem to, čo mi dáva a to, čo mi berie. Milujem brutálnu únavu – fyzickú aj psychickú – po trailových akciách. Milujem chodenie ako káčer a čistú hlavu. Odjakživa som rada chodila pešo, turistika, dogtrekking. Dogtrekking však na Slovensku na pár rokov zomrel. A ja som objavila čaro ultra-trailu. A ultra-trail mi počaroval:)

Lazová 100
Lazová 100

Continue reading “Marcelka Púpä Raduly: cesta od behania k pomáhaniu”

Posted on

Dnes poďte behať len v ponožkách

Beh lieči – ale niektoré veci nevylieči

21. marec je Medzinárodným dňom Downovho syndrómu, a vy si dnes môžete na znak vašej podpory obliecť každú ponožku inú.

Downíci ale samozrejme nepotrebujú lútosť, skôr je to o obdive voči nim a voči ich rodinám. Choďte si dnes v tých ponožkách vybehnúť a ako sa budete obzerať po svete, dívajte sa na neho očami Jimmyho Jensona, prvého Downíka, ktorý kedy dokončil maratón v New Yorku. Bol síce jedným z posledných, ktorí prebehli cieľom, ale pozrite na ten pôžitok. Continue reading “Dnes poďte behať len v ponožkách”

Posted on

Ste nešťastní? Výskum dokazuje, že beh v teréne prospieva mozgu

(článok prevzatý z portálu The Competitor.)

Beh v prírode môže znižovať pocity obáv a negativity viac než v meste. Stále pribudne nejaký nový výskum, ktorý znovu dokazuje to, čo všetci trailoví nadšenci zažili na vlastnej koži: beh v prírode robí zázraky. Na teréne je niečo magické, čosi čo napomáha vnútornej rovnováhe a odplavuje napätie. Do lesa sa dá vybehnúť s hlavou, ktorá sa nevie zastaviť – a vrátiť sa s pokojom, ktorý mestský beh jednoducho nevydá. Continue reading “Ste nešťastní? Výskum dokazuje, že beh v teréne prospieva mozgu”

Posted on

Keď nás opúšťajú novoročné predsavzatia

Končí január. Za posledný mesiac sme na internetoch videli asi stoosem článkov o novoročných predsavzatiach, a všetky vraveli, že do toho, kamaráti, potrebujete len silnú vôľu. 

Ale viete čo? Nie je to o silnej vôli. Približne 45 percent Američanov si dáva novoročné predsavzatia. Prvá štvrtina odpadáva už po prvom týždni. Po prvom mesiaci, teda približne teraz, odpadáva polovica.

Iba menej než polovica z toho zvyšku vydrží dlhšie než pol roka. A iba osem percent svoje predsavzatia aj naplní. Osem percent! Slovákov s cieľmi na začiatku roka je ešte menej, iba čosi okolo 29 percent. Viac štatistík nemáme, ale koľko z nich vydrží?

Veru tak, na zdolanie novoročných cieľov treba viac než iba pevnú vôľu. A nie, na vytvorenie nového návyku nestačí 21 dní (alebo 33 alebo 66 alebo 99) (žiaden výskum nikdy nič také neštudoval ani nedokázal), aj keď vám to vravia v každom treťom článku. Continue reading “Keď nás opúšťajú novoročné predsavzatia”

Posted on

Prečo elitní bežci trénujú na asfalte (a prečo by ste mali aj vy)

(čiastočne prevzaté z časopisu TrailRunner)

Max King, Sage Canaday a Mike Wardian sú všetko elitní trailoví bežci. Aj preto bolo nemalým prekvapením vidieť ich víťaziť počas roka 2015 na rozličných cestných pretekoch.

Max King (35) zabehol počas jedného veľmi horúceho rána maratón v Los Angeles v čase 2:17:32, čím sa kvalifikoval do užšieho výberu pre maratónsku disciplínu na olympiáde v roku 2016 (muži ho potrebujú zabehnúť pod 2:18:00, aby sa mohli kvalifikovať). Sage Canaday (29) za ním trošku zaostal, keď Los Angeles zabehol za 2:20:02 a potom znovu, keď Boston zabehol za 2:19:12. No a podobne Mike Wardian (41), ktorý bežal asi každý pretek, ktorý mohol: doteraz šesť cestných maratónov za rok 2015, vrátane času 2:23:00 v Houstone. Okrem toho už dvakrát prekonal svetový rekord na 50K na bežeckom páse (naposledy v máji tohto roka 2:59:49).

Mimochodom, Juraj Vitko dal MMM 2015 ako víťazný Slovák za 2:25:01. A Julo Kaľavský zase vyhral tohoročný Smolník, Beh hrebeňom Nízkych Tatier, skončil druhý na Tatranskej šelme a MMM 2015 dal za 2:42:31. Continue reading “Prečo elitní bežci trénujú na asfalte (a prečo by ste mali aj vy)”

Posted on

Rýchly report z Hory a mesto 2015: Fenomén ultramaratón

Na festivale Hory a mesto sme po druhý krát mali tú česť zabezpečiť bežecky zameranú sekciu. Tentokrát bol fokus na ultramaratóny. Alan, programový riaditeľ Hory a mesto nás požiadal dať dokopy pár speakrov a to sme teda aj spravili. Teraz je to už všetko za nami a tak prinášam krátky report z môjho zážitku. Continue reading “Rýchly report z Hory a mesto 2015: Fenomén ultramaratón”

Posted on

Ako ženy takmer nebehali maratóny

Včera, piateho augusta, sme písali na našej FB stránke, že práve včera, piateho augusta, uplynulo tridsať rokov odkedy prvá žena získala olympijské zlato v maratóne. Vzhľadom na to, že predtým sa verilo, že ženy dlhé behy behávať nesmú (lebo im povypadávajú všetky maternice, lebo im narastie pipík, a podobne), bol to fakt veľký deň.

Toto sa ale neudialo len tak. Celé to odštartovala Kathrine Switzer, ktorá sa jedného dňa v roku 1967 prihlásila na Bostonský maratón, a podpísala sa tak ako sa zvykla, K. W. Switzer. Viac v krátkom videu.

Continue reading “Ako ženy takmer nebehali maratóny”

Posted on

Chceš byť ultramaratónec? Nezabudni spomaliť!

Les, hmla, stromy, kopce

Nasledujúci článok je od hosťujúceho autora a nášho kamaráta Martina Kovaľa. Maťo je Košičan žijúci a pracujúci v Bratislave, v prvom rade však bežec, a to dosť rýchly. Dal napr. 54km za 4:16, čím si tohto roku vyslúžil 4. miesto na Kamzík-Baba-Kamzík, čo je jeden z väčších pretekov na Slovensku; a ajkeď sa ceste veľmi nevenuje polmaratón má za 1:19. Pod článkom tiež môžete nájsť linky na jeho Vitalcity.sk, blog, a ďalšie. Príjemné čítanie prajeme.

Ultramaratón už dnes nie je žiadna neznáma. 90% bežeckej populácie dobre vie o čo ide. Hádam niet bežca, ktorý by nečítal alebo aspoň čo to nepočul o knižke Born to Run (Stvorení pre beh), či nestretol sa s publikáciou Scotta Jureka. Alebo Kilian Jornet, veď poznáte, že áno?

Continue reading “Chceš byť ultramaratónec? Nezabudni spomaliť!”