Recenzia: New Balance Minimus Trail MT10

Tento rok som sa konečne seriózne odhodlal k pravidelnému behaniu. Po pár knihách o behaní a desiatkach článkoch o minimalistických topánkach to bolo jasné. Musím ich vyskúšať. Hlavným dôvodom bolo predísť bežeckým zraneniam a mať z behu väčší zážitok. Do finále papierového výberu sa dostali Merrell Trail Glove a New Balance MT10. Fivefingersky aj keď vyzerajú zaujímavo som vylúčil z dôvodu, že som si nevedel predstaviť každodenné behanie bez ponožiek.
Mal som možnosť si vyskúšať práve Minimusky od New Balance, čo nakoniec rozhodlo.

Veľkosti

Bežne nosím veľkosť EU 42 sem tam 42,5, ale pri MT10 mi najviac sedela veľkosť 43. Oproti mojim predchádzajúcim bežeckým topánkam obúvanie skôr pripomína naťahovanie si ponožiek. Sedia na nohe naozaj vynikajúco, ako druhá koža. Dôkazom je aj to, že pri naháňaní osobného rekordu som v nich raz bežal niekoľko kilometrov s rozviazanými šnúrkami, úplne bez problémov.

Podrážka

Podrážka je od Vibram a vyzerá ako minimálne nutná vrstva gumy prilepená na EVA penu čo tvorí s nalepenou vnútornou výstelkou celú podrážku. Topánka je určená na trail a oproti niektorým iným značkám sa mi podrážka zdala príliš hladká, žiadne výrazné výstupky. Zo začiatku som naozaj nemal dôveru dopadnúť jednou nohou na veľmi šikmé povrchy neskôr som zistil že vďaka mäkkej a širokej podrážke, ktorá naozaj priľne k povrchu ako bosá noha je aj rovnako spoľahlivá. A to je vlastne jedna z najlepších vlastností minimalistickej topánky.

Pri každom kroku je cítiť povrch po ktorom kráčam. Chráni nohu iba do takej miery aká je nutná a príjemná. Treba sa určite pozerať viac pod nohy ako pri bežných, silno odpružených topánkach, lebo ostré kamene môžu zabolieť, ale práve to sledovanie terénu je aktívna bezpečnosť ktorá chráni proti úrazom ako vyvrtnutie členka. Nízky profil podrážky a kopírovanie tvaru nohy dodáva takisto pocit stability a svaly chodidla vedia skôr zareagovať na nečakaný povrch či uhol dopadu keďže nervy dostanú menej skreslenú informáciu o teréne.

Zvršok

Zvršok je extrémne priedušný. Je to ako gumená rohož potiahnutá z oboch strán sieťkou na komáre :) Stačí pár krokov v mokrej tráve a cítite to na koži. Na druhej strane tak rýchlo ako voda sa dostane dnu ide aj von. Ďalšia vec čo som zistil že aj pri nízkych teplotách okolo nuly sa v nich cítim komfortne. Minule som sa zľakol keď pri teplote asi 4-5 stupňov som čľupol do mláky možno tak sedem kilometrov od domu. Ponožky boli okamžite nepríjemne mokré. Po pár minútach však chlad mizol a cítil som sa ako vo vyhriatom neopréne. Moja vedecky nepotvrdená hypotéza je, že pri behaní v minimalistickej obuvi sa viac svalov chodidla zapája a namáha čo vlastne generuje aj viac tepla.

Napriek tomu uvažujem o páre MO10 od NB ktoré majú menej priepustný zvršok a hodili by sa mi keď napadne trocha snehu alebo keď teploty pôjdu hodne pod nulu. Gumený pás ktorý prechádza prednou časťou chodidla zo začiatku naozaj cítiť a trocha ma to znervózňovalo. Po pár stovkách metrov som však prestal cítiť akýkoľvek tlak. Význam tohto pásika gumy som začal chápať až v teréne. Vďaka nemu drží topánka na nohe ako prišitá. Ani pri dopade na extrémne šikmú plochu sa noha nešmykne do strany ani v ponožkách. Tiež drží vynikajúco nohu pri behu dole kopcom.

Opotrebenie

Kúpil som si ich v polovici augusta. Teraz je začiatok decembra a behávam 5-6 krát za týždeň. Momentálne asi 40km za týždeň. Odhadujem že som v nich doteraz nabehal asi 400km. Keďže od októbra kvôli krátkym dňom nestíham do lesa ani ráno ani večer, cez týždeň väčšinu odbehám na asfalte, víkend po Malých Karpatoch. Ešte som si nenašetril na dáky cestný model, nestriedam ich, dostávajú teda zabrať. Podrážka je podľa mňa vo výbornom stave a vydrží mi to ešte pár stoviek kilometrov.
V práčke som ich pral 2x. Nedávno som si všimol trhlinu vo zvršku, pri malíčku. To je jediné poškodenie ktoré som objavil.

Prvé behy

Na začiatku si naozaj treba zvykať na behanie bez dopadu na pätu. Išlo mi to nemotorne hlavne pri pomalom behu, čím rýchlejšie však človek beží tým je prirodzenejšie dopadať na prednú časť chodidla. V dákej recenzii som čítal že niekedy treba zatiahnuť ručnú brzdu aby ste to neprepískli. Nechápal som to, ale rýchlo mi potom došlo že ma nabádajú k rýchlejšiemu tempu a niekedy dávam tempo nad moje možnosti.
Súhlasím že s minimalistickými topánkami treba začať veľmi opatrne a v malých dávkach. Ja som sa však z mojich natoľko tešil že som ich nechcel striedať so starými klasickými a bežal som v nich koľko moje chodidlá, lýtka a achilovka zniesli. Našťastie nemal som žiadne vážne problémy len trocha preťažené svaly. Naopak mal som veľkú radosť že sa mi podarilo rozhýbať svaly ktoré pomaly ale isto chátrali.

Okrem behania používam moje minimusky aj ako chatovú a núdzovú obuv pri viacdenných túrach. Váži rovnako ako moje staré sandále, ak nie menej, a vďaka ohybnosti sa stratí na spodku ruksaku.

Záver

Či by som si ich kúpil znova? Určite. Splnili moje očakávania. Predchádzajú viacerým bežeckým zraneniam len preto lebo v nich viem behať „bez päty” a znásobujú radosť a pôžitok z behania.
Rád by som vyskúšal aj iné minimalistické trailové bežecké topánky od iných značiek ale vážne neviem čo by sa dalo ešte vylepšiť. Mne stačí keď sa na ne pozerám chvíľu a už mám chuť obuť si ich a vyraziť do prírody, na moje obľúbené chodníčky alebo objavovať nové trasy, preskakovať padnuté stromy, šmýkať sa dole kopcom po opadaných listoch, behať po kameňoch či mokrej tráve. Och…prečo tu vlastne sedím ťukám do klávesnice?!

O výhodách barefoot runningu sa popísalo veľa mňa však minule napadlo, že aké je zvrátené keď sme závislí od super odpruženej topánky s hrubou podrážkou. Ak by mi v minulosti niekto vyzul takéto topánky tak po kilometri by som nadával a dokráčal pomaly domov. Ja som vlastne nevedel ani behať bez pomôcok :)

Adrian Markomakeuуслуги по продвижению сайта в новосибирскецвета зубовсъедобныйmikhail tverskoyпродажа дома днепропетровск