Minulý týždeň sa v Košiciach bežal maratón spolu s jeho mladšími súrodencami. A nie je nič silnejšie a udivujúcejšie ako – potom čo okolo vás preleteli Keňania – sledovať tú zmes vekov a telesných váh, ktorá sa rýchlejšie alebo pomalšie prediera cez jednu a tú istú cieľovú čiaru. Všimli ste si polmaratónca, ktorý pomaly ale vytrvalo došiel do cieľa o barlách? Alebo bežca s jednou rukou? Alebo nevidomého? Či tú pani, ktorú by ste kvôli jej váhe na polmaratón vôbec netipovali?
Je to tak, cieľová rovinka je pre všetkých rovnaká, a možno práve preto je ten zážitok taký inšpiratívny. A v našom okolí sa už aj začali objavovať noví bežci, na ktorých očividne maratónske povzbudzovanie zapôsobilo tak veľmi, že sa rozhodli začať s behom aj oni.
Do teho!, povieme my na to. Ale keďže vieme, že úvodné nadšenie sa môže pomerne rýchlo vytratiť v strede pracovného týždňa, máme tu niekoľko užitočných návrhov. A tiež jeden darček v závere, nevynechajte ho.
Ako začať behať
V skratke: pomaly.
Je možné, že ste doteraz nikdy nebehávali. Možno ste neznášali telesnú, možno ste odpadli počas dvanásťminútovky, možno ste trpeli alergickou astmou a možno ste mali príliš ambicióznych rodičov. V tom prípade naozaj pomaly (a hneď povieme ako pomaly).
Ak ste naopak v minulosti behávali a potom sa prihodila tá dobre platená práca so sedemdesiathodinovým pracovným týždňom, tiež pomaly. A ak ste dokonca aj víťazili, tak pozor na to – vaša úspešná minulosť môže byť zdrojom veľkého sklamania, keď sa po desaťročnej prestávke rozhodne vybehnúť von, a môže vás po dvoch-troch behoch odradiť.
Či patríte do prvej alebo druhej skupiny začiatočníkov, treba myslieť na toto: je jedno kým ste boli vtedy a predtým. Dnes ste tu, ste zodpovední sami za seba, a aha, začínate vytvárať niečo lepšie. Nech je toto vaša mantra, keď budete mať pocit, že ste na smiech celému svetu: tvoríte niečo lepšie.
Ako začať behať – kde, koľko a ako rýchlo
Jeden z najviac odradzujúcich prvkov na behu je fakt, že človek si na začiatku nevie predstaviť ako má vydržať bežať pol hodinu. A pozor, pretože toto od vás nikto nechce. Na začiatok totiž úplne stačí pravidelne striedať chôdzu s behom, a postupne chodené intervaly skracovať a behané predlžovať. Pod chôdzou však myslíme hlavu hore, vystretý chrbát, rezký krok a poriadnu prácu rúk, teda nič čo sa podobá prechádzke po obchodnom centre.
Môžete to vyskúšať na okruhu vašej blízkej základnej školy či futbalového ihriska, prípadne na nejakom bezpečnom mieste za mestom. To sú dobré miesta, pretože vás nebudú zastavovať semafory a nebudete bojovať s myšlienkou o tom, že sa na vás každý pozerá (a naozaj sa na vás nikto nepozerá, len na začiatku vás to môže prenasledovať).
Cestou tam sa rýchlou chôdzou rozohrejte (5 až 10 minút). Základné pravidlo je POMALY, a preto na začiatok nech sa vaše chodené a behané intervaly úplne rovnajú: povedzme pol okruhu rýchla chôdza a pol okruhu beh. Áno, správne – nie päť minút chôdze a päť minút behu. Začnite omnoho nižšie, dramaticky tak znižujete riziko zranení a takisto pozitívnou skúsenosťou sa motivujete vrátiť sa na okruh aj pozajtra. Toto zopakujte osem až desaťkrát, a potom zase rýchlou chôdzou dojdite domov. Ak ste so sebou zobrali deti – čo skutočne odporúčame, lebo im idete veľmi dobrým príkladom – môžu vám rátať počet okruhov, povzbudzovať vás, večer rýchlejšie zaspia a o dva dni vás budú znovu vyháňať behať.
Je možné, že prvý takýto tréning vás vôbec neunaví. Vychutnajte si to, je to s vami lepšie než ste si mysleli. Pri ďalšom behu si dajte trištvrte okruhu behu a zvyšok chôdza, znovu osem opakovaní. Ak budete aspoň trochu unavení a riadne sa zadýchate, tento tréning si zopakujte ešte dvakrát. A potom zvýšte behané intervaly, ale opäť pomaly.
Ak sa vám nechce počítať okruhy a riešiť náročne matematické vzorce, vyskúšajte to s hudbou do ucha. Do jedného ucha, aby ste tým druhým ešte vnímali svet okolo seba. Môžete vyskúšať behať kým nezačne refrén a potom prejsť do chôdze. Môžete len kráčať kým nezačne refrén a potom to prestriedať. Tempo piesní je inak veda sama osebe: v skratke odporúčame pesničky so zhruba 180 údermi za minútu, čo je rýchlosť, ktorá najlepšie umožňuje udržať správnu bežeckú formu. Ak vás táto veta vydesila, tak ide v podstate len o to, aby ste mali krátky krok, a nedopadali pri behu na pätu (viď. nižšie). A tuto na Spotify máme jeden playlist s piesňami okolo 180 BPM (alebo 90 BPM), mix všelijakých vecí dávnejších a aj menej dávnych. Ak sa vám páči, použite ho, a v behaných intervaloch držte tempo s pesničkou. V chodených intervaloch nie, tam voľte tempo vlastné.
Najjednoduchšia varianta je však niektorá z aplikácií do telefónu typu Couch25K, teda taká, ktorá vás dostane z gauča ku piatim kilometrom. Tieto apky zvyčajne predpokladajú tri behy za týždeň, trvajú sedem až deväť týždňov, a svojich prvých 25 minút behu dosiahnete okolo piateho až šiesteho týždňa. Program, ktorý môžeme s úplným presvedčením odporúčať, a ktorý mi pomohol pol roka po cisárskom reze začať behávať, sa volá RunDouble. Nemá možno najkrajšie užívateľské rozhranie, ale má veľmi dobre volenú dĺžku intervalov a ich nárast. Takisto vám v ňom milý hlas anglicky hovoriacej tety dá vždy pokyn kedy behať a kedy kráčať. Prvé dva týždne sú zadarmo, aby ste zistili či vám to vyhovuje, a zvyšok stojí okolo dvoch eur. Celý čas máte prístup k mapám, a vašim štatistikám, aby ste videli ako sa zlepšujete.
Ak nechcete anglicky hovoriacu pani, môžete si do telefónu stiahnuť jednoduchú aplikáciu (hoci túto), kde si len nastavíte dĺžku intervalov beh/chôdza.
Uvádzame tu dva rozličné gaučové programy, jeden v dĺžke osem a druhý deväť týždňov. Na internete je ich nesmierne veľa v rozličných variáciách. Tento deväťtýždňový na rozdiel od kratšieho začína s naozaj krátkymi intervalmi a tiež postupuje pomalšie. V oboch prípadoch je najlepšie mať tréning trikrát v týždni. Ak pôjdete bez hudby a bez appky, jednotlivé údaje si môžete len fixou načmárať na predlaktie a jednoducho sledovať hodinky.
A ešte raz: POMALY. Tvoríte niečo lepšie. Vaše srdce privykne rýchlo, ale vaša svalová štruktúra a skelet potrebujú viac času.
Ako začať behať – čo si obliecť
Ha! Poprosíme nohavice s ergonomickým strihom, ktorý vám umožní dokonalú voľnosť pohybu. K tomu funkčné tričko z pleteniny s technicky prepracovaným dvojitým polyesterovým vláknom, ideálne šesťkanálkovým. Bežeckú bundu s vodným stĺpcom aspoň 8000 mm a priedušnosťou tak asi 8000 g/m2/24 hod., z odhľahčeného, vetru a čiastočne vodeodolného materiálu. A nezabudnite na kvalitné bežecké rukavice, zima ide. A hrudný pás, hrudný pás máte?
Aby bolo jasné: na vaše prvé polhodinové behy počas najbližších troch mesiacov vám naozaj nič špeci netreba. Tie veci menované vyššie sú kusy, ktoré vám neskôr môžu veľmi zjednodušiť váš bežecký život (a môžete si ich kúpiť aj u nás), ale v žiadnom prípade nie sú nutnou podmienkou pre štart. Skôr ich vymenujte ako potenciálne vianočné darčeky, alebo si ich uložte ako odmeny po prvých desatich či päťdesiatich nabehaných kilometroch.
Takže si pokojne oblečte staré rozťahané bavlnené tričko či nátelník a nejaké tepláky, treba len dať pozor, aby vás nikde nič netlačilo. Rukavice, ak vám ich treba, stačia obyčajné pletené. Pri bavlne sa väčšina skúsenejších bežcov strasie, ale faktom je, že ak budete chodiť von na pol hodinu, bavlna úplne postačí (aj keď umelina je jednoducho lepšia). Problémom bavlny je, že veľmi rýchlo vsakuje vlhkosť a nekonečne dlho schne, takže po desiatich minútach máte mokrý chrbát, a ostane mokrý až do konca. Kým ste vonku a rýchlo sa hýbete, produkujete teplo a všetko je v poriadku. Ak ale prejdete do úplne pomalej chôdze, napríklad počas návratu s deťmi z okruhu domov, prudko chladnete. Vtedy určite na seba potrebujete aspoň flísovú bundu pre tepelný komfort. Inak riskujete spazmy, zbytočne boľavý chrbát, a následne demotiváciu.
Určite vám napadne otázka koľko toho na seba vlastne obliecť, špeciálne ak už máme na Slovensku jeseň. A to je dobrá a častá otázka, a keby sme na ňu mali odpoveď, tak jeden z ostrovov Tichého oceánu je už náš. Dobrým pravidlom je obliecť sa tak, že v úvode je vám vlastne zima. Tento stav trvá asi 5 až 7 minút, takže vyčkajte kým sa rýchlou chôdzou rozprúdi krv, a potom je to už ok.
Čo však určite potrebujete:
1.) súhlas vášho doktora. Fakt. Netreba písomný, stačí povzbudenie. Máme priateľov a známych, ktorí vďaka behu omnoho lepšie čelia cukrovke, skleróze multiplex alebo depresii – toto všetko je však veľmi individuálne.
2.) dámy, podprsenku. A nie hocijakú. Beh je totiž vysoko nárazový šport, a jedna zo štúdií ukázala, že prsia sa počas behu hýbu v 3D, teda do všetkých strán a nie iba hore a dolu. Maximálna vzdialenosť, ktorú prsia precestovali dosiahla až do dvanásť centimetrov. Ak aj máte malé či menšie prsia, nemyslite si, že máte automaticky košík A, a tiež pamätajte, že prsné tkanivo nemá vôbec žiadnu elasticitu, zato bude ochotne povoľovať. Takže nebláznite, poriadne sa zmerajte (odporúčame na tejto stránke) (možno celý život chodíte v nesprávnom čísle), a kúpte si tomu zodpovedajúcu high-impact podprdu. Tie lepšie nájdete v športovej sekcii H&M, Marks and Spencer, v Craft sortimente (viete kúpiť aj u nás). A pozor: tenké ramienka nebudú nikdy high-impact, tie z diaľky obchádzajte.
3.) nebavlnené ponožky. Bavlna na hrudi nie je taká pliaga ako bavlna v topánke. Noha sa totiž začne potiť hneď, ponožka zbierať, a dôsledkom môžu byť pluzgiere už aj po dvadsiatich minútach. Je jedno kde si ponožky kúpite, Lidl, Tchibo, Craft, len nech v sebe nemajú bavlnu. Howgh.
4.) dobrú bežeckú formu, bez nárazu na pätu, v topánkach alebo bez. K dobrej forme si prejdite tento náš článoček, spomíname v ňom aj vyššie uvedených 180 úderov za minútu. Čo sa topánok týka, môžete vyraziť naboso ako vysvetľujeme na našej stránke. Alebo aj nie, ale určite nech to je bez dvojcentimetrovej gumenej podrážky. Ak behávať bosý je (prinajmenšom zatiaľ) mimo vašej komfortnej zóny, prečítajte si čo sme napísali o minimalistických topánkach, a prečo je to druhá najlepšia možnosť. Možno si hneď nemusíte kupovať nové, ale nech sú pohodlné, nízke, a hlavne nech sú pružné po celej dĺžke.
Špeciálne tu platí heslo POMALY. Ak totiž väčšinu dňa trávite na opätkoch, vaša achilovka je určite skrátená a beh bude spočiatku pobolievať hlavne v oblasti lýtok. Ako sme písali, svalový systém si zvyká dlhšie než srdce, dajte si čas.
5.) vodu. Polhodinku zvládnete aj bez nej, ale je fajn mať niečo poruke hneď keď ste skončili. Určite nepite tesne (cca 20min) pred vyrazením von, pretože vás bude čakať nepríjemné loczkanie zaludkowe, a bude sa vám grgať. Ak vyrazíte na beh skoro ráno po zobudení, dobre sa zahydratujte večer pred spaním. Ak by ste mali byť veľmi hladní, stačí jedno presso a jeden banán. Alebo banán. Alebo presso. Počas 30 minút behu jesť netreba nič.
Záver
Toľko na úvod. Je asi milión iných ďalších vecí, ktoré by sme vám mohli povedať, ale toto je najzákladnejší základ, ktorý potrebujete. Nenechajte sa nikým nachytať: fakt vám netreba žiadne špeciálne oblečenie, žiadne špeciálne miesto, žiadne špeciálne vybavenie. To všetko za odmenu neskôr. Nateraz už len miesto v kalendári.
Pamätajte: tvoríte niečo lepšie. Keby to bolo ľahké, robil by to každý!
A teraz, súťaž!
Ak chcete začať s behom alebo ak máte kamoška/kamošku, ktorí nad tým uvažujú, máme pre vás súťaž pomocou šikovnej aplikácie Rafflecopter. Súťaž bude bežať celý tento týždeň až do piatka a Rafflecopter vám umožní zbierať si body za rozličné kroky: za okomentovanie tohto článku, za to, že nás lajknete na FB, takisto za to, že nás budete sledovať na Twitteri alebo tam postnete o tejto súťaži (v tom prípade od vás Rafflecopter chce link na váš tweet) – môžete si vybrať len jednu alebo aj hoci všetky možnosti. Každý deň ich môžete zopakovať a zvyšovať tak svoju šancu na výhru.
Registrácia je jednoduchá: buď prostredníctvom vašej emailovej adresy alebo cez FB prihlásenie. Máme s Rafflecopter skúsenosti zo súťaží na zahraničných weboch, a práve preto ho neváhame použiť – vaše emailové adresy nebudú zneužité.
Na konci týždňa Rafflecopter vyžrebuje dvoch výhercov. Jeden z vás dostane vynikajúcu Inov-8 fľašu do ruky, takú presne na kratší výbeh, a druhý 20 eurovú poukážku na nákup v Behnaboso.sk. Veľa zdaru!
a Rafflecopter giveaway
Photo Credit: KROCKY MESHKIN via Compfight cc
Pekný článok aj súťaž, ďakujem. Ja len neviem ako si na beh robiť čas pri všetkej pracovnej vyťaženosti, aj keď polhodina znie omnoho jednoduchšie. Nejaké tipy?
Ako si nájsť čas je otázka sama osebe, a budeme sa jej venovať v osobitnom článku. Ale na začiatok asi len toľko, že je dobré spojiť sa s niekým. Ťažko sa ostáva na gauči, keď vieme, že vonku už niekto mrzne a čaká. :)
Dobre, ďakujem. A je nejaký rozdiel keby som išla skoro ráno po prebudení alebo neskoro podvečer?
Napríklad so psom sa ten čas hľadá ľahšie. Pes musí, inak je buď týraný, alebo týra majiteľa stepovaním pri dverách, nosením tenisiek v papuli a smutnými očami. Okrem toho, s dobrým pocitom, že mu človek doprial trochu radosti sa spí lepšie, než s vedomím, že tak neurobil. :) Ak nemáš vlastného, stačí si predstaviť, ako by sa asi potešil pes od susedov…
fajn článok. osviežilo mi pamať a bude si ho vybavovať pri ďalšom behu
;-)
Super, sme radi!
S člankom plne suhlasim, netreba sa nikam ponahlat dôlezite je rozhodnut sa, a na druhej strane aj ta huževnatost nie je obcas naskodu. Dalo by sa temu pekne zhrnut i do jednej uzasnej vety od uzasneho ultra trail maratonca ktoreho vacsina znas pozna: “It s not about running it s about lifestyle…” :-)
Dobre vravíš, Mišo. Len ten životný štýl, to je presne to, čo sa buduje postupne, a ak začína behať niekto kto sa doteraz všade presúval autom, môže to byť fakt ťažké.
ked ja som zacal behat tak som chodzu neriesil, proste som behal kratke trate a postupne som ich predlzoval.
Jasné, všetko závisí od pôvodnej kondičky jednotlivca – ako píšeme, je to veľmi individuálne. Stačí aby si raz za týždeň zabehal na futbale s partiou a tvoja štartovacia čiara je niekde úplne inde. Každopádne, tešíme sa, že ťa beh baví.
Ja som po dlhsej pauze zacinala na 4K, bez potreby prechadzat do chodze. O par dni na 5 K a na dalsi tyzden na svojom oblubenom 6/7K kolecku. Pocuvala som len svoje telo a akurat som to bezala pomalsie, ako zvycajne :) Ale dovesela (do psychickej a fyzickej pohody :) )
No drahá Zu, ale tvoja štartovacia čiara, ako sme si minule vraveli, keď sme vedľa seba klusali, je ultrainde ako väčšiny smrteľníkov. Pre obyčajného človeka, ako napríklad pre moju ženu, ktorá predtým nebehala nikdy, by toto bol recept na zranenie. Ale inak sme radi, že ťa poznáme a to tvoje kolečko si s tebou raz dám.
Ja som po rokoch s boľavými kolenami po úraze (trvalo natiahnuté postranné väzy) začala behať takmer presne takto. Mala som šteňa, ktorému veterinár doporučil beh. Pes bol na plnú záťaž príliš mladý a prirodzene striedal behavé a pomalé úseky (doteraz má najradšej fartlek), čo mi akurát vyhovovalo, aby som nemusela na druhý deň krívať. Pribúdajúcimi mesiacmi sme zvyšovali vzdialenosti a zlepšovali vytrvalosť a aj moje kolená sa postupnou záťažou a prechodom na minimalistickú obuv dali takmer do poriadku. Nie sú úplne za vodou, ale po troch hodinách behu sú na tom lepšie, než po troch hodinách šoférovania. A zabehnú aj 50km trail, o čom sa mi štyri roky dozadu ani nesnívalo. :)
Wow, si hviezda, Táňa, špeciálne za to, že si to nevzdala aj keď to spočiatku šlo po takých malých kúskoch. Pre mňa bolo osobne práve toto ťažké na začiatku, že to šlo pomaly. A pritom je jedno ako človek začína: teraz behávam druhý rok, konečne som (ako tak) natrénovala na svoj prvý polmaratón, a myslela som si, že v cieli po 21K si konečne budem môcť povedať, že som bežkyňa. A keď som dobehla, došlo mi, že som ňou celý ten čas bola – od prvého výbehu von! Je jedno aký objem človek dáva, amen?
Strašne rada som behávala ako dieťa len tak pre radosť. Ten úraz som mala v šestnástich. Z dovoleného bicykla a bežiek som nikdy nemala takú radosť, ako keď sa dieťa spontánne rozbehne dole kopcom a beží, kam ho nohy nesú. Vždy som bežala v hlave, len kolená boli prekážka a hlavne to, že ak som to skúsila, dostavila sa bolesť a krívanie, pričom veľkú úlohu hral aj sendvič pod podošvou, ktorý destabilizoval nohu a vytváral tlak na kolená. Keďže som so psom začala behať v klasických botách, veľkou pomocou pri problémoch a slabej kondičke bola práve jeho čistá a nákazlivá radosť z behu, presne ako tá detská (od radosti hádže kotúle cez plece, alebo sa gúľa dole svahom). A ešte doporučenie jedného lekára, že jediný spôsob, ako zreparovať dávno poškodené väzivo, je začať ho zraňovať, inak to bude len horšie.
A myslím si, že beh je v hlave. :) Vzdialenosti, časy, priemerné tempo, dĺžka kroku, týždenné objemy, povrchy a podobne, sú len detajly, premenné… Pre mňa môže byť bežec aj vozíčkár. :)
Asi rok po úraze som začala cvičiť Tai-chi a náš cvičiteľ trval na tom, že musíme cvičiť každý deň. Ten, kto to pozná vie, že na tai-chi treba čas a priestor a nie vždy je kde, takže sme sa ho spýtali, čo robiť, keď sa to jednoducho fyzicky nedá.
Odpovedal, že môžme kľudne cvičiť posediačky/ležiačky. Že je to v hlave. Telo bude robiť mikro-pohyby a efekt bude podobný, i keď slabší ako pri fyzickom cvičení. Ja som si to aplikovala na beh, keď ma kolená nepustili. Roky som behávala sediac vo vlaku, na lavičke, pred zaspaním v posteli… Doteraz to robím, keď som chorá, vonku je hnusne, alebo nie je čas. Predstavím si kopce, les, vietor, nasvietim si to a svištím. A vždy mi to ide bez únavy a bez bolesti. Takže sa vždy teším na to, že budem môcť vybehnúť naozaj a zabúdam na to, že ma minule niečo bolelo, alebo som nevládala. :)
Tana! Presne toto je moja tajna uchylka! predstavovat si, ze bezim, ked nemozem! :)Super vediet, ze v tom nie som sama! :)))
Parádny článok.
Romaaan! Ďakujeme!
pekny clanok, prijemna motivacia
zacal som behat v minimalistickych topankach a pri poslednom behu som to s dlzkou behu prehnal a zacala ma boliet achylovka (dole pri pate)
boli ma uz 3 dni, cital som niekde ze slachy regeneruju pomalsie ako svaly, tak neviem ci par dni pockat alebo to skusit rozbehat :)
pri beznej chodzi nevadi, len pri behu cez spicku
Ano, Martin, vacsinou to chce len par dni a malo by to byt v poriadku. Ak to pri chodzi nevadi, je to dobre znamenie. Nadsenie z bosych topanok sa tazko prekonava, ale urcite je potrebne sa trochu krotit. Potom skus zaradit do treningu aj hlboke drepy (ci uz par drepov, alebo pobyt v drepe na minutu-dve zo zaciatku). Je to vynikajuci cvik na achilovku, lytka, zadne stehenne svaly ale aj clenky a kolena. A dokonca aj traviaca sustava sa Ti podakuje :)
Drzime palce a dakujeme za komentar.
Tak aj ja napisem svoje zaciatky :)
Zhruba pred 4 rokmi som prestal behavat kvoli bolavym kolenam. Dnes si myslim, ze pricinou bol doslap na patu, ktory podla mna robi ovela menej ludi, nez sa pise v clankoch o bosom behu, ale ja som patril k nim. Behaval som bez prestudovania jedineho clanku alebo knihy a bolo mi to prijemne robit dlhe kroky a daleko sa odrazat. Kolena sa ale ozvali.
Az v aprili tohto roku som sa znovu odhodlal zacat behavat, lebo som chcel sa natrenovat na stovky. Kedze som nemal cas na pravidelnu dlhu chodzu, musel som behat. Dostala sa mi do ruk kniha Born to Run a ako kazdy po precitani tejto “indianky” uz som bol v tom. Ked som ju docital, tak som uz behaval trikrat do tyzdna do 5km v tucnych makych asicsoch. Tak som si siel raz vyskusat beh na boso po asfalte. Ked som sa vratil asi po 1,5km domov, schoval som asics do skrine a uz ich nevytiahol.
Najvacsi problem pri bosom behu bola koza, ktora na to nebola zvyknuta a lytka. Z toho dovodu som musel pridavat velmi opatrne a pomaly. Prve dva tyzdne som behaval kazdy druhy den velmi pomalym tempom 1,5km. Do mesiaca som behaval aj 5krat do tyzdna, ale stale do 2km. Vdaka tomu, ze v pridavani rychlosti a kilometrov ma brzdila koza na nohach, som sa sustredil na postoj pri behani, dychanie branicou, atd. Po dvoch mesiacoch som uz behaval 5km kazdy druhy den. Vdaka bosemu behu som sa naucil behat pomaly a mat trpezlivost s vlastnym pokrokom.
Po dvoch mesiacoch som si kupil Vivobarefoot Evo Pure, lebo starostlivost o kozu uz bola neprakticka. Taktiez sa mi raz zapichlo sklo do nohy. Nic to nebolo, ale namiesto uvolnenia mysle, som furt musel davat pozor ci na nieco nestupim.
Vo Vivobarefootoch behavam dodnes aj 40km tyzdenne. V starych asicsoch uz nie som schopny prebehnut 1 km. Pridu mi tazke, hrube a nebavi ma to v nich.
Martin, vdaka, vzorovy pribeh :)
Spomenul si par dolezitych veci.
Bose nohy (ci uz koza, alebo nieco ine) nam nedovoli prehnat to tak, ako by sme mohli v topankach. Vdaka tomu je progres postupny a dlhodobo aj zdravsi.
A dokonca sa ti aj zapichlo sklo do nohy! A nic to nebolo :) Presne tak, vela ludi povie, ze ci sa nebojime. Ale vacsinou proste stacia oci a aj ked sa nahodou nieco prihodi, nie je to vobec tak tragicke.
Vdaka este raz za Tvoj pribeh.
Matus, mal by som na Teba este jednu otazku.
Ked pravidcelne behavam, tak kazde rano ked vstanem ma bolia chodidla. Velmi mierne a asi po 30 sekundach chodze to je prec. Nie je to bolest v oblasti paty ale skor predna cast. Nestretol si sa s niecim takym? Nechcem prehliadnut buduci problem.
Trošku z iného súdka – Pred rokom som prišiel pre boľavé koleno o robotu v sklade v anglicku. Zo dňa na deň mi napuchlo, začalo ma v ňom pichať a manažér mi nepodpísal zmluvu. Nakoniec som sa pre to musel vrátiť na Slovensko, kde som navštívil pár doktorov. Nakoniec ma odbili nejakou rehabilitáciou a na otázku: “Ale čo keď teraz odídem do zahraničia a znova sa to vráti?” mi odpovedali krásne: “Radšej ostante doma.”
Potom mi padla do rúk kniha Born to run a urobil som krátky test. Koleno stále nebolo celkom ok najmä keď som prešiel viac km pešo. Tak som sa vybral na jeden pracovný pohovor (5 či 6 km cez pole) v doporučenej obuvi. To jest turistické pevné topánky, s ortopedickými vložkami a vyvýšenou ľavou pätou (od detstva problém s nesprávnym držaním tela, doktor ma vždy takto “vylepšoval”)
Koleno ma na konci cesty mierne pichalo a cítil som že sa ten opuch vracia. Po ceste späť som sa vyzul a šiel som tú istú trasu nazad. Neočakával som žiadne zázraky no kým som prišiel domov koleno prestalo úplne bolieť… Povedal som to Otcovi a ten vyslovil niečo čo nachápem ako ma nemohlo napadnúť. Totižto v Anglicku som v robote chodil 8 hodín denne v podobných mohutných topánkach.
Ja nebehávam (Iba občas nejaký ten futbal a podobne. Ale viem že raz sa dokopem aj k behaniu :D ) Postupne som zistil že mojím kolenám aj celkovému zdraviu neskutočne vadí zvýšená päta. Starú obuv vyhadzujem a chcem ostať len v Bosonohej no tu začína problém.
Našiem som si prácu v SR a tam musím ako v podstate už všade nosiť “zdravotné” topánky. A zase, po 8 hodinovej šichte v topánkach zo zvýšenou pätou mám znova totálne dogabané chodenie, keď sa trochu prebehnem tak automaticky nechutne dopadám na päty čo je zase len zlé pre kolená. Riešenie by bola vlastná obuv a to by som si vydupal, lenže zožente niečo so železnoú špicou a antistatické čo nemá zvýšenú pätu.
Nezoženiete…. Seriózne rozmýšľam nad tým že si nejaké skúsim vytuniť…
Ahoj Mufko, vdaka za komentar a pribeh :)
Scenar je relativne klasicky, len u Teba je ten problem s obuvou trochu specifickejsi, kedze vacsina z nas su kancelarske krysy a tam mozeme mat na nohach cokolvek.
Nuz, rezal som uz z kadecoho. Vyrabal sandale z lacnych IKEA papuci, z nejakej gumy a snurky, rezal z bezeckych topanok ale s oblubou rezem aj z detskych gumakov. Tie maju zvycajne plnu patu a ked odrezem skoro centimeter z paty (ten zjavny opatok) a potom len znovu vytvorim nejaky jednoduchy dezen, funguje to dobre. Samozrejme, to su lacne a nenarocne topanky, ale.. Mozno by to podobne mohlo fungovat aj u Teba.
V stavke su jednoznacne kolena a zdravie, takze za tym treba ist. Ak by to nebolo na domacu upravu, skus sa poradit s obuvnikom, ci by nevedel nieco vymysliet on.
Verim, ze sa to podari. Lebo antistaticku minimalisticku obuv so zeleznou spicou tak skoro v ponuke asi mat nebudeme.
Vdaka za komentar a drzim palce.
P.S.: A zacni aj behat :)
Ahojte, chcem začať s behom, tak sa to rozkukávam :-)
Super, Leja, super rozhodnutie! Seriál pre začiatočníkov bude pokračovať, prihlás sa na odber njúslettra, aby ti nič neušlo.
Behať som začal asi pred pol rokom, pomaličky som sa dopracoval až k 20 km, baví ma to a cítim sa vynikajúco. Mám za sebou niekoľko pretekov na otestovanie samého seba, pokračujem a rád sa niečo nového o technike naučím.
Brano, to veru nie je velmi pomalicky, klobuk dole :) Sleduj nas, keby si nieco potreboval, ozvi sa, radi poradime. A verim, ze sa raz aj na nejakom preteku stretneme.
ja nebehám,ale velmi chcem začať…do môjho muža som sa zaľúbila keď som ho uvidela spoteného po behu…vyzeral v tých kraťaskoch jak taký superman alebo čo.beh je sexy.
No, tvojho muza som aj ja videla po behu, teraz po maratone, a vobec sa ti necudujem, veduca. :)))
chacha!