Kam s jedlom na dlhšie behy

Narazil som na dva perfektné tipy, ako si so sebou nosiť jedlo na dlhšie behy. Zabudnite na batohy a kapsičky. Ak ste priaznivcom minimalizmu a radi beháte naľahko, toto bude niečo pre vás. Pamätajte, že na niekoľkohodinový beh potrebujete okrem vody len pár gelov, tyčiniek alebo sušeného ovocia. A práve na takúto príležitosť je šité toto riešenie.

 

simple dressesdantist.xyzкак отследить где находится человекшиммерыbiggest river in russiaeuropean voltage

Aj vy neznášate beh?

Ja som ho nenávidel.
Na základnej škole som bol priemerne fyzicky zdatné dieťa. Futbal mi veľmi nešiel a basketbal, tam som bol na tom podobne. Chodil som na karate. Asi dva týždne, a potom mi alergologička zakázala behať bosý po telocvični, tak som musel prestať. Mal som skoliózu, alergie a ploché nohy. Na telesnej som beh nemal rád. Nebavil ma, a ani som nevládal obiehať telocvičňu dvanásť minút, na strednej som ledva prežil povinnú tritisícku.
Nepravdepodobné veci sa však stávajú.
Teraz behám a rád. Behám veľa a dlho, a chcem behať viac. Rád som si zabehol polmaratón, a ešte radšej strávim osem hodín na 50 kilometrovom dogtreku so psami.
Keď som začal chodiť behávať, zvládol som 300 metrov, a ďalších 300 metrov som musel kráčať. Takto som “zabehol” prvé dva kilometre. Môj výkon sa ale rýchlo zlepšoval a čoskoro som dokázal zabehnúť skoro celé tri kilometre. Mal som na sebe rifle a staré červené kožené topánky.

Na základnej škole nás učili plávať, no čo sa týka behu, to vždy automaticky predpokladali, že ho každý vie. Nie je to pravda, aj behať sa treba učiť. Pri behu záleží na forme a technike, a to je niečo, čo som sa časom tiež naučil. Dozvedel som sa o behu naboso, o tom, ako klasické bežecké topánky nepriaznivo ovplyvňujú spôsob, akým beháme. Prečítal som si Born To Run – Zrozeni k běhu. Študoval som beh naboso a čítal nespočetné množstvo článkov o správnej technike či amerických ultra bežcoch. Netrvalo dlho a otvorili sme internetový prvý slovenský bežecký obchod zameraný na minimalistickú obuv. A tak sa stal zo skoliotického chlapca-nebežca trochu menej skoliotický zanietec a predajca bežeckých potrieb.

Takže, ak beh neznášate, príďte sa inšpirovať. Radi vám pomôžeme rozbehať sa.

(Vravíte, že vy beháte radi? Super, aspoň sa máme o čom porozprávať.)

Matúš Marcin
majiteľ internetového obchodu Behnaboso.sk

маринад для стейківтубусseo аудит сайта стоимостьлобановский александр интервьюмеждународная доставка документовжалюзи рулонные

Kilian a Tony na Grand Tetone, deň Juliena Choriera, New Balance MT1010 a ďalšie

Buď sa toho za cca týždeň udialo tak veľa, alebo to je len náhoda, no narazil som na toľko zaujímavých videí, článkov, reportov a fotiek, že som sa o ne s vami musel podeliť.

Tony Krupicka, Kilian Jornet a Anna “Frosty” Frost.

Recenzia New Balance Minimus Amp MT1010 na iRunFar.com od Dominica Grossmana, ktorý behá pre New Balance.

New Balance Minimus Amp MT1010 na Behnaboso.sk


Tieto topánky vyzerajú veľmi dobre. Ideálne na prechod k minimalizmu alebo ako naozaj ťažká topánka pre minimalistku do náročného terénu a na unavené nohy na dlhých tratiach. Kamarát ich už má, takže čoskoro očakávamé nejaké dojmy. Z krátkeho telefonátu od neho to zatiaľ vyzerá dobre.

Ako vyzerá deň Juliena Choriera. Atlét, rodič a inžinier.

Tonyho článok na Ultimate Direction blogu o Grand Teton a Kilianovi.

O tom, ako si tam chcel vybehnúť sám, ale omylom skončil na inom kopci, o tom, ako si vybehli Grand Teton s Kilianom Jornetom a pritom natáčali nejaké videá a aj o tom, ako potom Kilian porazil rekord vybehnutia a zbehnutia, ktorý bol starší ako Kilian sám.

Kilian mal pri spoločnom výbehu s Tonym v ruke aj kameru a video bolo/je na YouTube, ale už je označené ako súkromné, nedá sa teda pozrieť. Škoda, bola to paráda.

Kilianov Facebookový status o novom rekorde nájdete tu.

Ešte jeden článok o rekordoch na Grand Tetone, vrátane toho Kilianovho.

Mike Foote: In the Bitterroots

Mike Foote behá kopce štátu Montana a žije v jurte.

Leadville 100 sa beží už tento víkend a znovu sa tam má stretnúť partia elitných bežcov (vrátane Tonyho), takže to bude zaujímavé sledovať. iRunFar.com už publikoval nejaké mená aj s krátkymi profilmi a tipmi na favoritov, tak si to pozrite tu.
Geoff mimochodom vyhral minuloročný UROC, kde bola odmena tiež slušná, takže vie, o čom píše.

термоэффектвоспаление в деснепродвижение сайта в краснодареработа писать статьиBioProcess International China 2014map of russia in english

Výzvu prijímam

Viacerí moji priatelia absolvovali minulý víkend MINI dogtrekking Zádielka. Vraj to bolo úplne super, čomu celkom verím. Mne sa to kvôli iným povinnostiam bohužial nepodarilo, ale teraz mám asi druhú šancu.

Pod jednou z fotiek z treku sa na Facebooku rozbehla diskusia o tom, aký bol ten kus trate náročný – kamenistý a strmý. Išiel sa smerom dole a za “pomoci” psov to bolo naozaj adrenalínové (tak vravia). Ja som k tej fotke napísal niečo v zmysle, že by to mohlo byť zaujímavé v mojich superľahkých supertenkých topánkach. Niekto sa toho chytil a už som sa z toho nemohol vyhovoriť. Tiež si na mňa vymysleli, že ma jeden pes musí ťahať dopredu a druhý dozadu.

Takže ďakujem, teším sa, že si trasu prejdem a preverím svoje bosonohé dogtrekové schopnosti aj v náročnejšom teréne. Pravdepodobne ale až v júni, po mojom neformálnom dogtreku a LONGu v Brezne.

Takto nejako to tam má vyzerať. A treba to ísť tým horším smerom – dole.

Ďakujem za foto, Bea.
Ďakujem za foto, mediak.

P.S.: Môj informátor mi potvrdil, že sa to dá dokonca aj naboso, len trochu pomalšie a opatrnejšie. V minimalistických topánkach v pohode. Takže si teraz musím veriť.imei-poisk.ruхайлайтераmywebsitevaluekisty4makiyazh.xyzmoscow tourist sitesролеты эпицентр

Ako som začínal

S behaním som začal na jeseň roku 2009. Striedaním behu a chôdze som spravil 3km po meste za takmer 20 minút a bol som úplne zničený. Na druhý krát to bolo o poznanie ľahšie, lepšie a rýchlejšie. Nemal som žiadnu špeciálnu výbavu, ani topánky, bolo to namáhavé, ale páčilo sa mi to. A – behal som so psom.
Teraz, rok a pol na to behám 10km, po lese, s dvoma psami, a učím sa ako behať štýlom “naboso”. A stále ma to všetko veľmi baví.

Už si vlastne ani nepamätám prečo som behať začal, či som chcel rýchlejšie vyvenčiť psa, alebo natrénovať na dogtrekking. Leto predtým som sa totiž dal na úžasné bláznovstvo. Začal som robiť dogtrekking (o tom ešte viac napíšem). Na jar som absolvoval jeden Mini (25km), mesiac či dva na to Mid (30+km) a v lete, svoj prvý Long (95km, dva dni), ktorý som, snáď aj na vlastné počudovanie – bez nejakého poriadneho tréningu, dokončil. Toto ma neuveriteľne bavilo a chcel som to robiť. Veľa a veľa. A vtedy som asi začal behať.

Začiatky behania boli ale pomerne ťažké. Veľmi rýchlo som sa zadýchal a v dôsledku toho som poriadne nevládal. Moja biedna pľúcna kapacita sa tu naplno prejavila. Na druhej strane, nohy, ktoré mali cvik z bicykla a chôdze, veľký problém nemali.

Pomerne rýchlo som sa presunul z mesta mimo. Snažil sa bežať alebo aspoň striedať chôdzu a beh (keďže od domu to mám do kopca) smerom na lúku za mestom. Tak som si robil 5 kilometrové vychádzky a v podstate po pár mesiacoch, na jar, som objavil 10km trasu, ktorá viedla prevažne po lese. Táto sa mi veľmi páčila. Do kopca som to celé vybehnúť nevedel (a to sa mi ako tak darí až teraz) ale zvládal som to za hodinu a pol, postupne aj menej. Užíval som si lesa, čerstvého vzduchu, behania so psom a to, ako vládzem. Ajkeď som vlastne dokázal bežať nepretržite iba pár kilometrov.

Samozrejme, potreboval som aj nejaké normálne topánky. Tak som si kúpil nízke Lowa topánky s Goratexom a behal v nich. Bola to nádhera. Pridal som aj tričko od Treksportu, rýchloschnúce a to bola ďalšia nádhera.

Po jari prišla nová dogtreková sezóna. Mini som dával rýchlejšie, čo bolo super. Long v lete bol ťažký. Obul som si nízke Lowy, čo bola na 50km denne nová skúsenosť. Bolo veľmi horúco, čo nezvládal môj pes a trasa bola náročnejšia a dlhšia ako rok predtým. Kombinácia tohto všetkého nás odstavila v druhý deň, niekde na 70-tom kilometri. Pes začal krívať, stále mu bolo veľmi horúco, tak sme to nechali tak. Nevadí. Z 20 štartujúcich dokončilo iba 8 šťastlivcov.

Teraz behám ďalej a po dlhej zime vážne rozmýšlam nad behaním naboso. Teda, minimálne nad tým štýlom, keď už nie bez obuvy. Učím sa, vlastne zisťujem, že pri behu celkom prirodzene dopadám na prednú časť chodidla a nie na pätu. Veľa si o tom čítam, o ľuďoch, ktorí to robia, o Luna sandáloch, Vibram FiveFingers a minimalistických topánkach a rozmýšĺam, ako ďalej.

Keď som musel pred pár týždňami dať reklamovať svoje Lowa topánky (pozor na kožu v miestach častého ohybu – nezvláda to) zrazu som nemal v čom behať. Druhé som len tak kupovať nechcel. Keď sa trochu oteplilo (asi na +7 stupňov Celsia) obul som ponožky, sandále a vybehol. A bola to paráda. Spravil som tak najprv 5, 7 a nakoniec 10km. Bez problémov a s ľahkosťou.

Teraz mi vrátili peniaze za topánky, takže potrebujem nové. Intenzívne som čítal a hľadal. Po asi dvoch dňoch som si cez eBay objednal Merrell Trail Glove. Sú to minimalistické topánky. Žiadna vysoká päta, žiadna super hyper opora. Len tenká podrážka a topánka, ktorá ochráni nohu pred menšími zakopnutiami, nárazmi a nebezpečnými prvkami terénu, ktoré by inak mohli moju nohu doráňať do krvi. Som zvedavý, aké budú. Majú prísť do dvoch týždňov.

Vlastne ešte stále iba začínam.сумки купить недорогоserm услугилобановский класс харьковseo оптимизация сайтаresa instrumentжалюзи харьков барабашово