Vytváranie zvyku

Múdri vravia, že je potrebné približne 6 týždňov opakovať určitú činnosť na to, aby sa táto pre nás stala zvykom. Ak si teda chcete nejaký zvyk vytvoriť, 6 týždňov opakovania vášho nového budúceho zvyku by vám malo dať dobrý základ, aby ste s tým potom už neprestali. Napríklad, ja som chcem behať viac a konzistentnejšie a preto sa teraz snažím vydržať 6 týždňov premáhať sa k častejšiemu behaniu. Teraz som v treťom týždni tohto experimentu a zatiaľ som nabehal 80 km. Nie je to veľa a som si istý, že keby som sa cítil lepšie (fyzicky aj psychicky), mohlo by to byť viac. Ale keďže sa cítim tak, ako sa cítim, je to fajn.

Dnes večer sa mi znovu potvrdilo to, na čo som prišiel už v prvom týždni. Najťažšia vec na tom, aby som niekoľko krát do týždňa išiel behať, je vstať z gauča a dostať sa von z bytu. Celý tento experiment je doteraz zatiaľ omnoho viac o premáhaní sa a boji s lenivosťou, než o fyzickej námahe. Keď už som vonku, robím to, čo poznám. Bežím.

Múdri tiež vravia, že, keď sa snažíte niečo zmeniť, napríklad dodržať predsavzatie, mali by ste ho zverejniť, aby o tom ľudia okolo vás vedeli. Tak som si povedal, že to spravím, dodatočne. Pýtajte sa ma, ako mi to s tým behaním ide a či mi už prešlo 6 týždňov. Budem len rád.

Pôvodne som sa snažil držať pravidla, ktoré som si vymyslel. Chcel som behať viac ako každý druhý deň – minimálne 2 krát za 3 dni. Od tohto pravidla som už trochu upustil, aj potom, čo som ho nevedomky porušil. Jednoducho sa snažím ísť behať 4 a viac krát do týždňa. V prvý týždeň to bolo dokonca 6 krát, dokopy 50 km. V druhý týždeň som 2 krát vybehol jeden kopec (tzv. “hill repeats” sú bežnou súčasťou bežeckého tréningu) a to ma natoľko odrovnalo, že ďalšie dva behy boli príliš krátke. Vtedy som si povedal, že, keď sa z tej únavy dostanem, budem to robiť častejšie. Ku koncu týždňa som stihol ešte jeden 15km beh s priateľmi.

Tento intenzívnejší čas vonku mi dal aj možnosť zvyknúť si na svoju výbavu. Zistil som, že väčšinou nepotrebujem viac než dve vrstvy (nosím termo tričko s dlhým rukávom a tenku fleece bundu). Len netreba ísť pomaly. Ak je výraznejšie pod nulou a ja som napríklad unavený, alebo idem na dlhší beh, pridám ešte jednu vrstvu (merino tričko). Rukavice nepotrebujem, ruky sa zahrejú samé. Keď držím v ruke fľašu je mi zima na prsty. Na nohách mám lacnejšie bežecké elasťáky a na hlave merino buff (bez tej nikam ani nejdem). Ponožky častokrát netreba (ani na sneh). Aspoň nie sú nohy v mokrote. “Deravé”, t.j. dobre vetrané letné topánky úplne postačujú. Sandále tiež stačia, na kratší beh po meste, keď je teplota mierne nad nulou. Keď je pod, tak je sneh a to sa mojim sandálom neuveriteľne šmýka. Tenké prstové ponožky v sandáloch teplo veľmi nedržia, naboso je to rovnaké. Skúsim ešte hrubšie. A to je zatiaľ asi všetko.

Mimochodom, už som spomínal, že nemám rád chlad a tmu? Omnoho radšej mám denné svetlo a teplejšie počasie. Možno aj preto je tento zimný nočný tréning pre mňa tak dobrý. Sneh je ale fajn vec. Teplota je síce nižšia, ale aspoň nie je blato, psy netreba umývať, viditeľnosť v noci je úžasná a svet je celkovo krajší. Celkom seriózne verím tomu, že to nie je zhoda okolností, že v zime sú noci dlhé a zároveň máme biely krásny sneh, ktorý zázračne vyrába svetlo aj v tme. Vďaka tomu chodím rád behávať v noci aj miestny kopec za mestom.

Inak som celkom unavený. Aj kvôli okolnostiam chodím spávať neskoro, vstávam pomerne skoro, lýtka mám dosť tuhé, ale ani jedno z toho nepôsobí také problémy, ako moja lenivosť a gravitačné pole nášho gauča.макияж мужскойтени смоки айсвордстартпродвижение в социальных сетяхwhere is the volga rivertop travel companies 2016

Prvý slovenský bežecký obchod pre priaznivcov behu naboso

Čo sa stane, keď náhodou narazíte na video, ktoré vás inšpiruje? Niečo sa vo vás zapne. Nasledujete to a prejdete obdobím bádania, poznávania a skúšania a po čase zisťujete, že už nieto cesty späť. Ste v tom až po uši. Tak sa tomu oddáte a váš entuziazmus sa stáva inšpiráciou pre ľudí okolo vás. Zisťujete, že ste členom novej komunity a to celkom dôležitým. Potiahnete to ešte ďalej a znovu tvoríte niečo, čo tu ešte nebolo.


Takže, čo sa stane, keď narazíte na video, ktoré vás inšpiruje? Do roka si otvoríte internetový obchod s niečím, o čom ste predtým ani nevedeli, že existuje.


Na jar roku 2011 som narazil na to video, ktoré zmenilo môj život asi viac ako akékoľvek iné video. Teraz rozbiehame na Slovensku prvý obchod pre bežcov – vyznavačov behu naboso. Áno, budeme predávať hlavne topánky :)


Lajknite FB stránku a sledujte, ako sa nám darí. Otvárame už čoskoro.



P.S.: To video:



P.S.: Týmto sa tiež tento blog presunul na novú adresu: blog.behnaboso.sk

поисковая раскрутка сайталинкбилдингнабор кистей для макияжа недорогоprodvijenierussian cities to visitтканевые ролеты киев цена

Ako som si na Chopok vybehol

Nízke Tatry sú jedným z mojich obľúbených miest na Slovensku. A na Chopok špeciálne mám dobré spomienky, keďže som tam bol po prvý krát pred pár rokmi so svojou vtedy ešte priateľkou (teraz manželkou). Keď sa teda blížil októbrový víkend, ktorý sme mali stráviť v Jasnej nedalo mi to nenaplánovať aj nejaký malý výlet. Plán bol jednoduchý. Vybehnúť priamo od hotela až na Chopok za čo najkratší čas. Manželku a potomka som musel nechať na hoteli, no psy sa tomuto výletu nevyhli. Continue reading “Ako som si na Chopok vybehol”

Nova výbava: topánky Merrell Tough Glove a Injinji ponožky

Prišli mi moje nové dlhoočakávane kusy:

Minimalistické koženné topánky Merrell Tough Glove na bežné nosenie.
Injinji – prstové ponožky, ktoré plánujem využiť hlavne na chladnejšie dni v kombinácii s Luna sandálkami ale aj na iné behanie a trekovanie.

Na tejto fotke ich vidíte oboje:

Teraz plánujem dať dokopy recenziu na moje už mierne znosené bežecké topánky Merrell Trail Glove a maratónske Original Luna sandálky.вконтакте трешбоксартмонеcububuprodvijenierussian christmasролети на вікна рівне

Jesenný MINI dogtrekking – Košice, 12. 11. 2011

Posledný tohtoročný MINI dogtrekking sa v Košiciach uskutoční už najbližšiu sobotu 12. 11. 2011. Po posledných dvoch rokoch, kedy sme mali možnosť si vybehnúť na Kojšovku a späť nás tentokrát čaká zmena a štart aj cieľ je chata Hrešná nad zjazdovkou v Kavečanoch. Oproti letným Havinošľapom kde je prvý úsek vždy hore touto zjazdovkou je toto možno len chyták, a na tento zaujímavý stupák pripadnú posledné metre. Uvidíme. Trasa má byť o niečo málo dlhšia ako 25km.

Propozície, prihlášku aj ďalšie informácie nájdete na stránke UVP, teda tu.

Príďte sa rozlúčiť s dogtrekovou sezónou, osláviť jesenné farby prírody a stráviť príjemný deň v super partii dogtrekkerov. Ja tam teda určite nebudem chýbať!

Spomienka na jeden z minuloročných jesenných dogtrekov Kojšovečka.

лобановский александр интервьюcububuлобановский александр фотоскачать бесплатно vksaverst petersburg russia theaterrecom украина

Polmaratón zvládnutý

Tak som to zvládol. Aj napriek tomu, že ešte v sobotu na mna liezla nejaká choroba, v nedeľu som sa už cítil lepšie. Nastúpil som na štart a nakoniec sa mi bežalo väčšinu času veľmi dobre. Prvých pár kilometrov (asi 4) som sa rozbiehal, keďže som sa pred štartom (viac menej naschvál) nerozbehal. Potom sa mi až cez 17 kilometer bežalo dobre, predbiehal som a naháňal kamaráta Petyho predo mnou. Okolo 18 kilometra mi niekto vypustil ventil (asi slnko) a do cieľa to trvalo večnosť. Musel som sa snažiť oveľa viac ako dovtedy a ajtak som nedokázal udržať svoje tempo. Bolo horúco a toto asi bola daň za to.

Tu sa ešte bežalo dobre. 17km.

Počas behu som nemal veľmi potuchy o čase, akurát som vedel, že ma ešte neobehli prví maratónci, ktorí zvyknú byť v cieli s časom okolo 2:10. Keď som už horúčavou úplne zmorený dobiehal do cieľa a časomiera ukazovala 1:59:40 vedel som, že to za tých 20 sekúnd dám. Predo mnou bolo posledných 40 metrov.

Áno, viem, super opálenie.

Oficiálny čas som mal 1:59:13 a umiestnil som sa na 808. mieste medzi mužmi, celkovo na pozícii 910. Som veľmi spokojný. Môj prvý polmaratón.

Cieľová s manželkou.

Inak atmosféra a celkovo, takáto veľká udalosť bola pre mňa nová skúsenosť. Na štarte sme sa tlačili, ja som si len dával pozor na nohy. Pozdĺž celej trate som medzi okolostojacimi povzbudzovačmi stretával známych ľudí a to bolo veľmi príjemné. Medzi bežcami to bolo podobné, ajkeď tam som viac menej vedel, koho asi stretnem. Behať v domácom meste má výhody.

Ďakujem všetkým, ktorí ma v tomto vedome aj nevedome podporili! Uvidíme sa o rok – možno v inej kategórii, s inou obuvou alebo aspoň s lepším časom.

Povinná výbava bosonožca: dobrá nálada.
Dogtrekkeri polmaratónci.
Nohy sú voči obrázku vyššie trochu poprehadzované :)

Mimochodom, ľudom z Luna Sandal Company sa páčila moja fotka a dali ju do newslettera. Znovu. Minule sa im páčila moja mini sandálka.

witcher трейнерсео гуглсимптомы рак кишечникаскачать shadow fight 2 на android бесплатноТунян Нарекжалюзи это

Ja, sandále a košický maratón už v nedeľu

Tak, a pomaly to máme tu. Medzinárodný maratón mieru v Košiciach sa koná už túto nedeľu, 2. októbra 2011. A ja som prihlásený na svoj prvý polmaratón. Samozrejme, za “klub” Bosonohý dogtrekker. Bude tam aj pár ďalších dogtrekkerov a bosonožcov (ale ani jeden dogtrekker bosonožec), tak nám všetkým držte palce.

Ja sa chystám zabehnúť to vo svojich Luna sandálkach. Keď som sa na maratón prihlasoval, ešte ani neboli na svete. Teraz už sú pekne zabehané. Mám aj peknú Luna tetovačku, ktorú som dostal k sandálom, ale ešte som nevymyslel, kam si ju nacapím. Nejaké nápady?

Moje nohy oddychujú. Obedňajšia prestávka v práci. Na pozadí Facebook, kde sa akurát rozoberá, že kam si pripevním čip.

Mimochodom, tento ročník maratónu je významný tým, že je to 50 rokov od kedy na košickom maratóne behal Abebe Bikila. Vtedy síce nebežal naboso, ale bola to veľká vec. Na jeho pamiatku sa tohto roku rozhodol nejaký colník bežať naboso. Tak nech mu nohy slúžia! Možno sa nám podarí presvedčiť ho na bosonohý beh natrvalo. Na druhej strane, aby si zase niekto nemyslel, že všetci tí bosonožci sú bosí kvôli Bikilovi. To teda nie.

Teším sa na nedeľu a držím palce všetkým, čo budú bežať, ktorúkoľvek z kategórií. Uvidíme sa v meste.

интернет реклама недвижимостькак взломать страницу vkмужчины и макияж фотоprodvijenie.xyzэкспресс интернет магазин китайдиалекты китайского языка

Bikila bežal lepšie bosý

Z článku na SME.sk:

Podľa jednej mali od cisára Haile Selassieho príkaz bežať obutí, aby nerobili Etiópii hanbu, ale maratónky si na trati vyzuli, lebo ich omínali. Podľa inej si ich ani neobuli, lebo Adidas nepoznal čísla ich nôh a tie, čo im dal, im už v tréningu spôsobili pľuzgiere.


Pravda bola úplne iná. Tréner Niskanen ju zvečnil v ročenke švédskeho klubu Duvbo IK už v decembri 1960. Nezapadala však do zjednodušeného mediálneho scenára atletických núl, ktoré z ničoho nič zbehli z náhorných planín chudobnej krajiny a šokovali svet.


Bikila a Wakjira prileteli do Ríma mesiac vopred a dôkladne spoznali trať: v 20-kilometrových dávkach odbehli každý úsek 4-5 krát. Naboso aj v maratónkach.


„Ja som jazdil na aute za Bikilom a študoval jeho štýl, došľapy a meral rýchlosť kroku. Na druhom aute môj brat Arne podobne študoval Wakjiru. Bikila v obuvi robil o 5 – 6 krokov za minútu menej a jeho štýl nebol taký perfektný ako keď bežal bez nej. Preto sme rozhodli, že maratón pobežia bosí.“


Takže nie je celkom pravda to, že mu topánky len nesadli. Naboso to je jednoducho lepšie. Menší krok, lepší štýl – bežte naboso!маркетинг через интернет търговияподбор слов яндекс вордстатprodvijenieдуофибраtop ten things to do in st petersburg russiaштори плісе

New Balance Minimus Trail Zero

Pokračovanie populárnej minimalistickej topánky New Balance Minimus Trail, ktorá je najčastejšie spájaná s Antonom Krupickom má teraz nasledovníka. New Balance Minimus Trail Zero.

New Balance Minimus Trail Zero je jednak topánka, ktorá má nulový rozdiel medzi pätou a špičkou, no vylepšení sa dočkali aj ďalšie časti. Samotná podrážka je podobná tej, ktorú má Minimus Trail, no odľahčená. New Balance zobral Tonyho pár MT100 a preskúmal opotrebovanie podrážky ako aj časti, ktoré Tony z topánky postupne poodrezával. Chris Wawrousek potom viedol team, ktorý zozbieral dáta z nosených topánok od 40 testerov (a to nie len takých, čo dopadajú na prednú časť chodidla) a na každom páre označil najpoužívanejšie časti podrážky zelenými bodkami. Ako zjednotenie týchto údajov vznikla podrážka, ktorá poskytuje grip a ochranu tam, kde je to potrebné a je zároveň ľahká a má lepší kontakt s terénom.

Pozrite si video, ako vznikala podrážka New Balance Minimus Trail Zero.

Spevnené oblasti, ktoré sa dotýkajú zeme častejšie sú na podrážke výrazne farebne odlíšené. Jednotlivé body sú tiež viac alebo menej pevne spojené. Menej pevné spojenia týchto bodov dávajú podrážke lepšiu ohybnosť a tiež ju robia ľahšou.

New Balance odľahčovanie dotiahol dokonca tak ďaleko, že vo vonkajšej časti podrážky sú viditeľné diery. A urobili dobrú prácu – Minimus Trail Zero je asi najľahšie trailová topánka – 4.4oz, 125 gramov. To je takmer polovica z pôvodnej Minimus Trail, o tretinu menej ako Merrell Trail Glove a celkovo, jedna topánka váži menej ako moje merino tričko s krátkym rukávom. Len pre zaujímavosť, Inov-8 X-Talon 212 vážia 212 gramov a také Salomony pokojne aj cez 300 gramov.

Známe sú už aj New Balance Minimus Road Zero, ktoré boli vyvíjané podobným spôsobom. Tu je malý náhľad na cestnú podrážku.
Pár dní potom, ako vyšiel článok na stránke New Balance sa objavili aj tieto prezentačné videá. Uvidíte na nich Minimus Trail MT00 (mužská varianta), WT00 (ženská varianta) a Minimus Road MR00 (mužská varianta), WR00 (ženská varianta).

Kde ich kúpiť?

Pozrite aj články:

схема макияжаinstagram promotion servicesвход вк добро пожаловатьстатейное продвижение сайтовrussia is famous forcatdog