Recenzia Merrell Barefoot Trail Glove

Svoje Merrell Trail Glove som si zadovážil ešte v lete 2011 až z USA. Boli (a sú) to moje prvé minimalistické, tzv. bosé, topánky. Boli (a sú) výborné.

Merrell Trail Glove

Merrell Trail Glove (po cca 700 km)

Za necelý polrok som v nich nabehal, nachodil a nadogtrekoval viac než 700km. Používal som ich prevažne do terénu, mimo mesta, ale zo začiatku som sa neubránil vynikajúcemu pocitu z týchto topánok a chodil som v nich aj do roboty. Keď prišla jar, znovu som v nich chodil aj do práce, von zo psami a podobne (keď už bola zima na huarache sandále), a prestriedal som ich až niekedy v novembri. Odvtedy sú to znovu len bežecké topánky do terénu a chladnejšieho počasia (okolo 0 stupňov Celzia a menej). Nosil som ich teda po dostatočne dlhú dobu a používal som ich na dostatočné množstvo aktivít, a na základe svojich skúseností vám chcem teraz odovzdať svoje poznatky.

Continue reading “Recenzia Merrell Barefoot Trail Glove”

Nova výbava: topánky Merrell Tough Glove a Injinji ponožky

Prišli mi moje nové dlhoočakávane kusy:

Minimalistické koženné topánky Merrell Tough Glove na bežné nosenie.
Injinji – prstové ponožky, ktoré plánujem využiť hlavne na chladnejšie dni v kombinácii s Luna sandálkami ale aj na iné behanie a trekovanie.

Na tejto fotke ich vidíte oboje:

Teraz plánujem dať dokopy recenziu na moje už mierne znosené bežecké topánky Merrell Trail Glove a maratónske Original Luna sandálky.

New Balance Minimus Trail Zero

Pokračovanie populárnej minimalistickej topánky New Balance Minimus Trail, ktorá je najčastejšie spájaná s Antonom Krupickom má teraz nasledovníka. New Balance Minimus Trail Zero.

New Balance Minimus Trail Zero je jednak topánka, ktorá má nulový rozdiel medzi pätou a špičkou, no vylepšení sa dočkali aj ďalšie časti. Samotná podrážka je podobná tej, ktorú má Minimus Trail, no odľahčená. New Balance zobral Tonyho pár MT100 a preskúmal opotrebovanie podrážky ako aj časti, ktoré Tony z topánky postupne poodrezával. Chris Wawrousek potom viedol team, ktorý zozbieral dáta z nosených topánok od 40 testerov (a to nie len takých, čo dopadajú na prednú časť chodidla) a na každom páre označil najpoužívanejšie časti podrážky zelenými bodkami. Ako zjednotenie týchto údajov vznikla podrážka, ktorá poskytuje grip a ochranu tam, kde je to potrebné a je zároveň ľahká a má lepší kontakt s terénom.

Pozrite si video, ako vznikala podrážka New Balance Minimus Trail Zero.

Spevnené oblasti, ktoré sa dotýkajú zeme častejšie sú na podrážke výrazne farebne odlíšené. Jednotlivé body sú tiež viac alebo menej pevne spojené. Menej pevné spojenia týchto bodov dávajú podrážke lepšiu ohybnosť a tiež ju robia ľahšou.

New Balance odľahčovanie dotiahol dokonca tak ďaleko, že vo vonkajšej časti podrážky sú viditeľné diery. A urobili dobrú prácu – Minimus Trail Zero je asi najľahšie trailová topánka – 4.4oz, 125 gramov. To je takmer polovica z pôvodnej Minimus Trail, o tretinu menej ako Merrell Trail Glove a celkovo, jedna topánka váži menej ako moje merino tričko s krátkym rukávom. Len pre zaujímavosť, Inov-8 X-Talon 212 vážia 212 gramov a také Salomony pokojne aj cez 300 gramov.

Známe sú už aj New Balance Minimus Road Zero, ktoré boli vyvíjané podobným spôsobom. Tu je malý náhľad na cestnú podrážku.
Pár dní potom, ako vyšiel článok na stránke New Balance sa objavili aj tieto prezentačné videá. Uvidíte na nich Minimus Trail MT00 (mužská varianta), WT00 (ženská varianta) a Minimus Road MR00 (mužská varianta), WR00 (ženská varianta).

Kde ich kúpiť?

Pozrite aj články:

Behanie na Spiši, šortky, veľká noha, sandále a Havinošľap

Minulý týždeň sme strávili v Danišovciach pri Spišskej Novej Vsi. Moja manželka tam išla pracovne a my sme sa k nej pridali.

Okolie Danišoviec je pekné.

Aj napriek tomu, že som väčšinu času trávil s bosonohým dogtrekkerom juniorom, podarilo sa mi ísť si pár krát aj zabehať. Dobre bolo a tešíme sa na ďalšie dva podobné pracovno-dovolenkové týždne toto leto.

Tadiaľto sme sa nosili (na fotke Benjo na chrbte), aj behali.

Pred odchodom na tento výlet som si kúpil behacie šortky Craft a môžem povedať, že v nich je veľmi fajne. Len v nich vraj vyzerám smiešne, či čo. Šak uvidíte. (Na Havinošľape, nie na fotke nižšie.)

S týmto malým zábavným chlapíkom som konečne mohol stráviť nejaký kvalitný čas.

Ako vidieť z poslednej fotky, po okolí sa dalo chodiť veľa aj naboso. Občas nejaké kamienky, alebo rozbité chodníky síce spomalili, ale to nevadilo. Ku koncu týždňa sa o mne hovorilo ako o “prírodnom mužovi”.

V momente, kedy sme sa zdvihli od obeda a išli nastúpiť do naloženého auta na cestu domov, sa mi moje sandále roztrhli. Tak som ich tam rovno nechal. Ostatné topánky som už mal zbalené a aspoň som mal dobrú výhovorku chodiť a šoférovať zvyšok dňa naboso.

Potom ma na odpočívadle kdesi pred Prešovom štipol ovad a neuveriteľne mi opuchlo celé lýtko a neskôr aj členok a zvyšok nohy. Do konca dňa som tak mal ďalší dôvod chodiť naboso – noha sa mi nezmestila do topánok. Tak som chodil naboso po obchodnom centre, šoféroval, a bol trochu naboso aj vonku a večer so psami.

Po návšteve pohotovosti, nejakých ATB, ďalších liekoch a takmer štyroch dňoch noha už nepôsobí všeobecný záujem. Už bolo na čase, veď pozajtra máme už byť na Havinošľape.

Mimochodom, na pohotovosti mi povedali, že už videli všeličo, ale že za ten deň som to vyhral ja. Na veterine mi povedali, že mám elefantitídu, čo mávajú kone.

Medzitým domov dorazil DIY kit na Luna Sandále. Prilepil som kožu a zháňam dierkovač, aby som mal pekné dierky. Chcel by som ich stihnúť poskladať ešte na Havinošľap tento piatok. Zabehávať ich netreba, šak načo. Uvidíme.

Vibram Neoprene podrážka, hnedý kus kože, čierne široké Leadville 10mm šnúrky a lepidlo. V balíku mi prišla aj tetovačka

Mimochodom, v piatok skoro ráno štartujeme na Ultimate Tropical Adventure, alebo akú to má Havinošľap posledné roky prezývku. Tohto roku bez povinného bivaku a na novej trase!

Tréningový dogtrekking, test sandálov a Merrellov

V krátkosti chcem spomenúť poslednú sobotu a “môj” neformálny dogtrekking Bankov – Kojšovka a späť. V rámci tréningu a utužovania dogtrekerských vzťahov sa ku mne pridalo takmer 10 ľudí a keďže sme sa všetci dobre prešli, vyvenčili a prežili, považujem akciu za úspešnú. Ďakujem!

Neštartovalo sa v dvoj-minútových intervaloch :-)

Trasa bola celkom príjemná, a jej zvládnutie (cca 42km) trvalo 8 a viac hodín. Ako vidíte, nikto sa príliš neponáhľal. Prvý bol Pety, druhá Maja, tretí som dobehol ja a ďalší za mnou, ajkeď niektorí mali auto inde ako na Bankove, niektorí zase odbočili a pokračovali iným smerom, ale veď práve aj o túto voľnosť mi išlo. Očkovák nepriniesol ukázať nikto, zato muffiny od mojej drahej manželky dostali všetci.

Väčšine sa veľmi deliť nechcelo. Alebo nedalo?

Ja som väčšinu cesty na Kojšovku prešiel s Viktorom a Beou. Prevažne sme kráčali, vybehli a zbehli pár kopcov a skúšali ako Viktorov Bar ťahá. Všetci traja sme experimentovali s obuvou, takže to pre nás bolo nové. Ja som mal na nohách Merrell Trail Glove, Viktor druhú generáciu mojich (našich?) vlastnoručných sandálov a Bea nejaké športové sandále.

Viktor v sandáloch a Bar (naboso).

Moje bosé Merrelly sa veľmi osvedčili, držali dobre, dýchali výborne, ďaždu sa nám vyhnúť podarilo a aj keď som pár krát poriadne, ale naozaj poriadne zakopol, prsty mám celé a bez modrín. Nechty tiež v pohode. Akurát ma trochu prekvapilo, že topánky celkom povolili, ale to stačilo len trochu dotiahnuť. Mal som na nohách ponožky a moje nohy vyzerali, ako keby som išiel na boso. Vnútorná časť topánky, kde sa dotýka chodidla sa zmenila zo žiarivo žltej na čiernu. Ani jedno z toho mi však nevadilo. Záver teda je, že tieto topánky sú stále najlepšie na dogtreky a trailové behanie, čo som kedy mal.

V cieli. Nohy aj topánky v poriadku.

Viktor si preskúšal sústredenie a trpezlivosť v sandáloch, ktoré náš vyšli asi na 3 eurá pár, a zvládal to výborne, až kým mu cestou späť, niekde pod Kojšovkou, jeho veľký pes nepristupil jednu sandálu, ktorá sa v dôsledku toho roztrhla (bočná dierka). Viktor išiel ďalej naboso (až po Lajošku) a tam sa obul do náhradnej obuvy. To je výkon!

Prach pomohol zastaviť krvácanie.

Bea, inšpirovaná, prišla na štart v športových sandáloch a takmer to aj zvládla – zastavil ju len presilený sval na nohe, ktorý pravdepodobne objavila len vďaka sandálom, a aj to len pár kilometrov od cieľa. Paráda. Na druhý deň dokonca aj vedela chodiť. Rhea (jej pes) to tiež nakoniec prežil, ale nebolo to ideálne.

Vraj protidažďový tanec.

Ostatných v Salomonoch a podobných srandách ani nespomínam. Akurát možno Maju, ktorá nadšene vyskúšala moje Merrelly a pri prvom pobehnutí veľmi rýchlo prišla na to, že naboso sa na pätu nedopadá, tak jej cvakla sánka. Ale veď práve o to ide pri behaní naboso alebo v bosích topánkach – získanie správnej formy.

Búrka okolo nás.

Takže sobotu hodnotím veľmi pozitívne – jediné, čo mi chýbalo bola moja manželka a moj malý syn. To sme potom v nedeľu doháňali.

Ďalší víkend nás čaká Brezno – už sa neviem dočkať.

Dovtedy si pozrite fotky z tejto akcie:

Čo je to bosá topánka?

Topánka-netopánka, prstová topánka, bosoimitujúca topánka alebo mokasíny. To sú označenia pre špecifický druh obuvi, ktoré som našiel na slovenskom a českom internete.

Ja som sa rozhodol ustanoviť a používať pojem, ktorý je vernejším prekladom anglického “barefoot shoe”. A tak vznikla bosá topánka.

Prečo je dobré nosiť bosé topánky?

Moderné topánky (posledných pár desiatok rokov) sa snažia nohu spevniť, podporiť, tlmiť nárazy, vyrovnať nerovnosti terénu a poskytnúť maximálne pohodlie a komfort. Dôsledkom toho je, že naša klenba a celý zložitý sytém, ktorý noha má vlastne ochabujú a oslabujú. Deje sa to rovnako ako keď sa noha po zlomení uloží do sadry, aby zafixovala.

Naše nohy sú však na rozdiel od zlomenej zdravé a ich fixovanie vo veľmi pevnej a prešpekulovanej obuvi nohám nepomáha. Nosením takejto obuvi ochabujeme a hýčkame všetkých 26 kostí, 33 kĺbov, približne stovku svalov a tisícky nervových zakončení, ktorými naša noha disponuje.

Avšak my sme sa bez topánok narodili. Rovnako ako bez oblečenia. Tak isto ako oblečenie nosíme primerane počasiu a okolnostiam, a nechodíme v skafandri, ani s topánkami to netreba prehánať.

Pravdepodobne žiadna iná časť tela nie je po celoživotnom nosení “pohodlných” topánok tak zanedbaná, ako naše chodidlá. Nie je potom vôbec prekvapujúce, že bežci a športovci, ktorí veľa behajú sa tak ľahko v tejto oblasti zrania a zotavenie zo zranenia zvyčajne trvá dlhšiu dobu.

Zranenia dolnej časti nôh sú tiež oveľa častejšie v civilizovaných krajinách, kde všetci nosia topánky. Národy, ktoré topánky nepoznajú, alebo nosia len nejaké jednoduché sandále či mokasíny nepoznajú ani tieto problémy. 

Je dôležité spomenúť, že pri behaní naboso je potrebné mať okrem privyknutého svalstva aj správnu techniku. Tá sa však formuje omnoho ľahšie, keď bežec cíti zem pod nohami. Dopad na prednú časť chodidla využíva tlmiacu funkciu chodidla a náraz sa tak neprenáša na kolená a vyššie. Prsty sa pri dopade “roztiahnu”, čím pomáhajú k správnemu držaniu tela a klenba chodidla sa vystrie. Pri odraze zase chodidlo funguje ako veľmi efektívna páka.

Najznámejší výzkum o behaní naboso bol realizovaný na Harvardskej univerzite. O vyvýšenej päte a rozdieloch medzi dopadom na pätu a prednú časť chodidla som už tiež niečo písal. Pozrite si ale aj video je (po anglicky).

Minimalistická topánka tak z vás nespraví automaticky lepšieho bežca. Privedie vás k tomu, aby ste sa ním stali.

Keď sa rozhodnete začať behať naboso, alebo v bosých topánkach, robte to postupne. Začnite malými vzdialenosťami, chôdzou a postupne pridávajte vzdialenosť aj rýchlosť a užívajte si slobodný bosonohý pohyb.

Bosá, alebo minimalistická topánka dáva nohe všetku voľnosť tak, ako keby bola noha bosá.

Spravidla ju spoznáte podľa nasledovného:

  • tenká podrážka bez opory klenby, tlmenia či odpruženia
  • nulový rozdiel v hrúbke podrážky medzi pätou a špičkou,
  • široká špička, ktorá umožňuje prstom na nohách odťahovať sa od seba.
Špička takejto topánky môže byť klasická, teda uzavretá, alebo s oddelenými prstami, ako to majú známe Vibram FiveFingers. Každopádne však bude široká a nie zužujúca sa ako to bežne poznáte z obchodov.

Ďalšie známe bosé topánky sú z radov Merrell Barefoot, New Balance Minimus, Inov-8, Vivobarefoot, Soft Star a ďalšie. Správne bosé topánky môžu byť aj sandále. Tie najznámejšie sú huarache Luna Sandals.

 

Merrell Barefoot Tough Glove
Merrell Barefoot Trail Glove
Merrell Barefoot Pace Glove

Zaujímavé odkazy:

Dobrá rada namiesto drahých topánok

Ako som sa včera prechádzal po obchodnom centre (kupoval som spacák – inak sa zvyčajne chodím prechádzať inam) nazrel som do viacerých športových obchodov. V jednom z nich moju pozornosť upútali tieto topánky:

Reebok Zigfly

Tiež som si posledných pár dní všímal po meste bilboardy s Adidas Climacool, ktoré majú tiež podrážku cik-cakovú.

Adidas Climacool

V obchode som sa dozvedel, že táto topánka mi má dodať “prúd energie” tým, že “optimalizuje návrat energie”. Cik-caková podrážka pohlcuje nárazy na pätu a pohltenú energiu potom vracia späť. Takáto sranda stojí okolo 100 EUR. Celé je to však zbytočný nezmysel!

Dám vám radu, ktorá vás nebude stáť nič (môžete mi však poslať dobrovoľný príspevok) a bude mať rovnaký alebo ešte lepší efekt ako tieto parádne topánky. Tu je:
  • Pri behaní nedopadajte na pätu.
Pri dopade na pätu je náraz prudší a prenáša sa z chodidla vyššie. Vyzujte si topánky a vyskúšajte si, ako je vám prirodzené behať. Zistíte, že automaticky dopadáte viacej na prednú časť chodidla a noha je jemne pokrčená (nie vystretá, ako pri dopade na pätu). Toto je správne a tak by sme mali behať aj v topánkach.
Takto by to malo vyzerať:
Pozrite si aj video.
Porovnajte krivku (najmä jej vznik) pri dopade na pätu a na prednú časť chodidla:
Prudký náraz pri dopade na pätu.
Stále prudký náraz. Tlmenie topánky je rozdiel medzi týmto a predošlým obrázkom.
Naboso na prednú časť chodidla: žiaden prudký náraz, naopak, maximálne efektívny nárast.

Sila, prítomná pri dopade na pätu je medzi 1,5 až 3 násobkom váhy tela bežca. Je to ako keby vás pri každom kroku niekto udrel po päte kladivom niekoľkonásobne tažším než ste vy sami. Dopad na prednú časť chodidla – nikto vás kladivom po päte nemláti.

Prečo nie je dobrá zvýšená päta topánky?

Všimnite si tohto bežca. Naboso dopadá na prednú časť chodidla, nohu má v kolene jemne pokrčenú. Jeho štýl sa nemení ani v topánkach, ale vyvýšená päta robí z jeho pekného dopadu na prednú časť chodidla plochší dopad na strednú časť. Toto je pre bežca zavádzajúce, nehovoriac o tom, že ten, kto má plochší dopad naboso (čo nie je vyslovene zlé) v topánkach bude nechtiac dopadať na pätu.

Zdroj obrázkov a údajov je harvadský výskum o behaní naboso.

Ako som si vyrobil sandále

Je utorok, 12 minút po desiatej večer, vonku 13 stupňov Celzia a ja vychádzam z domu. Mám na sebe krátke nohavice, dve tričká a na hlave buffku. Okolo pása mám omotané vodítko, aby fungovalo ako dogtrekový sedák. K tomuto “sedáku” mám pripnuté dve vodítka, na konci každého hnedý nedočkavý pes. Jeden svetlý a hrubosrstý, druhý tmavý a krátkosrstý. Na nohách mám sandále, ktoré som si deň predtým doma vyrobil. Idem si zabehať.

Asi vyzerám ako riadny exot, hovorím si a asi to tak aj je. Nevadí, vonku je už tma. A stojí mi to za to.

Ak ste čítali knihu Born To Run (Zrozeni k běhu) alebo počuli o kmeni mexických indiánov Tarahumarov, viete, prečo si doma vyrábam sandále a potom v nich chodím behať.

Tie sandále, o ktorých hovorím, sa volajú “huarache” a v princípe vyzerajú asi takto (ajkeď slovo huarache má širší význam):

Tedove huarache.

A okrem toho, že si ich viete objednať na internete, môžete si ich vyrobiť aj z pneumatiky, ako to robia Tarahumarovia. A potom v nich môžete behať ako Tarahumarovia, hodiny a hodiny.

Tarahumarovia.

Caballo Blanco, beloch, ktorý sa žil s kmeňom Tarahumarov dokonca organizuje 50 míľový ultramaratón, v ktorom je väčšina účastníkov domácich. V Copper Canyon Ultra Marathon sa ani deti Tarahumarov nenechajú zahanbiť. Väčšina účastníkov má teda na nohách sandále z pneumatiky. Časť nedomácich účastníkov beží v tých istých sandáloch, len vyrobených z modernejších materiálov.

A tak som sa aj ja rozhodol vyrobiť si svoje prvé huarache a vyskúšať si, ako sa nosia a ako sa v nich behá. Dlhšie som však nevedel zohnať vhodný materiál na podrážku. Rôzne kusy gumy boli prevažne príliš tenké (ideálne potrebujem niečo medzi 4 až 10mm) a pneumatika sa mi zase zdala príliš hrubá a tvrdá. So šnúrkami taký veľký problém nebol – dá sa použiť takmer čokoľvek, napríklad klasické šnúrky do topánok, nejaký špagát, šnúrka z kože a podobne.

Potešil som sa, keď som v IKEI zahliadol jednoduché papuče, s dobre vyzerajúcou podrážkou. Pre členov IKEA Family stoja 1,29 EUR. Hneď som jedny schmatol, prirovnal podrážku k topánke, dokonca si skúsil papuču obuť. Bola mi trochu malá, ale keďže ma obmedzovala iba textilná časť, ktorú som plánoval odstrániť, nechal som to tak. Neskôr som prišiel na to, že som mohol pohľadať aj väčšiu papuču, veď zrezať sa z nej stále dá. V topánkovom obchode som si kúpil široké šnúrky, čierne, dlhé asi 120cm. Stáli trochu viac ako tie papuče. Pozeral som sa aj po 150cm, ale to som tiež nechal tak. Neskôr som tiež prišiel na to, že som mohol zobrať aj dlhšie. Minul som teda niečo cez 3 eurá, ale mal som materiál na výrobu svojich bežeckých sandálov.

“Materiál” na výrobu sandálov.

Z papuče som odpáral textilnú časť, a v podstate postupoval podľa návodu zo stránky LunaSandals.com. Urobil som dieru medzi prstami, prepchal šnúrku, zauzlil, zväčšil dieru, ktorá ostala po nitke na boku papuče, pretiahol ňou šnúrku, to isté zopakoval na druhej strane a hotovo. Zopakovať na druhej podrážke a šnúrke a – sandále sú na svete.

Hotová sandála.

Najprv som si ich zaviazal intuitívne, potom som si pozrel video na LunaSandals.com a vyskúšal som si tradičný štýl viazania a aj ten, s ktorým sa dá sandála natiahnuť na nohu zaviazaná. Na tradičný štýl som mal trochu krátke šnúrky, nad členkom mi to obišlo nohu iba raz. Ideálne je to tri alebo aj viac krát.

Druhá vec, na ktorú som prišiel, bola, že podrážka mi je vlastne malá. Na šírku bol rozdiel minimálny, no špička vyzerala úplne inak, ako by mala. Najdlhšia bola pri stredných prstoch, čo je úplne zbytočné a zase palec mi trochu pretŕčal. Toto je jeden z rozdielov medzi bežnou topánkou, resp. podrážkou a “bosou” topánkou či sandálou. Keď je špička nohy položená na zem, prsty sú “rozprestreté” a palec smeruje zarovno s vnútornou hranou nohy, nie ku palcom. Správna topánka nesmie prsty, najmä palec, obmedzovať.

Sandále na nohách. Na špičke vidno ako neprirodzene sú podrážky tvarované. Vyriešil som to nožom.

Sandále som aj napriek nedokonalostiam chcel vyskúšať a tak som ich ešte v ten večer zobral na prechádzku so psami. Trochu mi vadila tá chýbajúca podrážka pod palcom. Tú zbytočnú zo špičky som už odrezal. Po pár krokoch som ich musel ešte trochu podoťahovať, aby mi na nohe nelietali, ale potom to už bolo super. Dokonca som aj pár metrov pobehol. Podrážka bola tak akurát, aby ma ochránila pred ostrými kamienkami a aby som zároveň cítil terén pod nohami. Sandále držali na nohe, boli veľmi ľahké a pri behu človek naozaj behal ako naboso. Žiaden dopad na pätu nehrozil. Večer sa ma ešte sestra spýtala, že či akože mám legálne na nohách flip flopy. Keď som jej povedal, že to sú sandále, ktoré som si práve vyrobil, vlastne už ani nebola prekvapená. Asi ma už pozná.

Na druhý deň som po príchode z práce znechutene vyzul topánky, ponožky a na nohy natiahol zašnurované huarache. Trochu som sa v nich prešiel a ešte čosi podoťahoval (tie šnúrky sú celkom elastické). Večer som sa rozhodol, že ich pôjdem trochu prebehnúť.

Večer som sa navliekol do bežeckého, obul sandále, zašnuroval ich aj nad členkom, pozbieral excitované psy a vybavený, ako som už na začiatku písal, som vybehol von. Po asi piatich krokoch mi na sandáloch čosi ruplo a celé sa to uvoľnilo. Zistil som, že sa zopakovalo to, čo už včera. Bočná dierka bola príliš blízko ku okraju a podrážka, ktorá je skôr z peny ako z gumy to nevydržala a diera sa pretrhla. Vinu na tom majú aj široké šnúrky, ktoré vlastne v ohyboch a uzloch vedeli byť celkom úzke a nepríjemné (na nohách mi to nevadilo, len tú podrážku to ľahšie prerezalo). Využil som ďalšiu dieru po pôvodnom šití papuče a sandálu zreštauroval. Toto celé trvalo asi minútu, takže o 22:13 som už bol znovu na ceste. Pár krokov som prešiel, trochu pobehol. Bolo to super. Naozaj, ako keby som na nohách nič nemal a pritom zázračne necítil žiadne ostré kamienky, ani príliš drsný asfalt.

Po asi dvesto metroch som cítil, že sa mi niečo na viazaní uvoľnilo, tak som zase zastal a dotiahol to. Vybehol znovu a prebehol asi tristo metrov a znovu zastal. Šnúrka, ktorá obchádzala pätu sa mi šmýkala dole, tak som viazanie upravil tak, aby to držalo. Toto pomohlo a potom som už bežal s vetrom a psami o preteky. Teda, asi ďalších štyristo metrov.

Bežal som popri starom futbalovom ihrisku od ktorého nás delili husté kríky, v ktorých asi žil dikobraz, alebo čo, čoho sa jeden z mojich psov tak zľakol, že mi v plnej rýchlosti uskočil pod nohy, že som sa mu už nestihol uhnúť. V snahe o záchranu seba a psa som však spravil pár čudných pohybov a v poradí už asi štvrtá bočná dierka na sandále znovu rupla. Trochu som si zazúfal, pohľadal toho krakena v kríkoch, čo nás tak vystrašil, sadol si na kraj chodníka a nejako sandálu zase opravil. Asi už posledný krát.

Odtiaľto som to mal domov asi ešte raz toľko, teda necelý kilometer. Trochu som kráčal, trochu pobehol a úspešne sa dostal domov. Bol som plný nového zážitku a zároveň smútku za svojimi prvými sandálami, ktoré som síce ešte stále vedel mať na nohách, no vedel som, že tento konkrétny model na behanie už nebude. Je to však vyskúšané a funguje to.

Teraz hľadám materiál na nové sandále, niečo vhodnejšie, keď som už taký skúsený vo vyrábaní a behaní v mexických sandáloch. Dám tomu ešte minimálne jeden vlastnoručný pokus a potom si asi objednám “urob si sám” súpravu na výrobu sandálov z LunaSandals.com. Vibram podrážka, kvalitné šnúrky, to bude paráda. Ale najprv by som chcel aspon ešte jedny vlastné.

A tak som si vyrobil a vlastne zároveň aj zničil svoje prvé indiánske bežecké sandále.

TED Talk, ktorý ma inšpiroval. Nie práve o tom sú TED Talky?